Viaceré európske krajiny ohlasujú bezprecedentné zbrojenie. Slovensko medzi nimi nie je

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Európa mobilizuje peniaze, aby sa proti agresii vedela brániť aj bez americkej pomoci. Viaceré krajiny ohlasujú bezprecedentné zbrojenie. Slovensko nič také neplánuje.

Európski lídri si u Donalda Trumpa podávajú kľučky. Začiatkom týždňa bol v Bielom dome francúzsky prezident Emmanuel Macron, teraz je na rade britský premiér Keir Starmer.

Veľká Británia má najsilnejšiu armádu v západnej Európe. Z Únie vystúpila, no pri rokovacích stoloch sa objavuje opäť. „Táto vláda môže oznámiť najväčšie navýšenie výdavkov na obranu od konca druhej svetovej vojny,“ vyhlásil Starmer.

Briti do dvoch rokov navýšia obranné výdavky na 2,5 percenta HDP. V praxi tak pridajú 16 miliárd eur ročne a nie sú v tom sami. Výdavky chce navyšovať napríklad aj český premiér Petr Fiala, až na tri percentá HDP.

Aj budúci nemecký kancelár označil obranu za absolútnu prioritu. Rozbieha povolebné rokovania a ich súčasťou je mimoriadny obranný fond v sume 200 miliárd eur. Z Rusov sú špeciálne nervózni Poliaci aj Pobaltie. Lotyšská vláda zvyšuje výdavky na štyri percentá HDP, výhľadovo päť. Litva cieli dokonca na šesť percent. Zbrojiť sa chystá aj Dánsko.

Prečítajte si tiež:

Hľadajú možnosti

Krajiny, ktoré sú od Ruska ďaleko, zatiaľ hrozbu až tak necítia. Španieli či Belgičania neplnia ani súčasné záväzky.

Ani Slovensko veľké zmeny v zbrojení nechystá. „Nejaký masívny alebo dramaticky rýchly nástup zvyšovania neočakávam,“ uviedol minister obrany Robert Kaliňák.

Európa hľadá možnosti, z čoho zbrojenie zaplatiť, aby netrpelo školstvo, zdravotníctvo a sociálne programy. Jednou z možností je tváriť sa, že výdavky nie sú súčasťou deficitu.

„Veľmi dôležité je pre nás potvrdenie, že peniaze na obranu sa nebudú rátať do nadmerných rozpočtových výdavkov. Takže nám nebudú hroziť postihy za nadmerný deficit. To je dôležitá zmena. Nepoviem, že revolučná, ale v histórii Európskej únie ide o veľmi vážny krok vpred,“ vyhlásil poľský premiér Donald Tusk.

Do úvahy pripadajú aj európske obranné dlhopisy, prípadne eurofondy. Takú možnosť by prijal aj minister obrany Robert Kaliňák. Faktom však je, že požiadavky na kolektívnu obranu stúpnu. Šéf Severoatlantickej aliancie (NATO) už teraz avizuje, že ani tri percentá HDP možno nebudú stačiť.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zahraničná politika

Dôležité udalosti