Odborníci sa zamerali na to, ako na nás vyplýva osamelosť a ako, naopak, stretávanie sa s priateľmi či blízkymi.
Profesorka gerontológie Sarah Harper z Oxfordskej univerzity, ktorá sa zaoberá starnutím a jeho štúdiom, hovorí, že osamelosť má na človeka a jeho zdravie rovnaký vplyv ako fajčenie, píše Daily Mail.
Naopak, stretávanie sa s ľuďmi znižuje rýchlosť akou starneme, dodala odborníčka. Hovorí o tom, že naše bunky akoby získavajú voči vplyvu starnutia väčšiu odolnosť tým, že trávime čas s ostatnými, zdieľame svoje pocity a robíme rôzne aktivity.
Potvrdiť tieto údaje podľa nej bude ešte nutné ďalšími výskumami, no už teraz existujú aj iné štúdie, ktoré na zdravotné problémy či rýchlejšie starnutie súvisiace s osamelosťou taktiež poukazujú.
Ako veľkého škodcu pred zdravie ju opisuje aj šéf americkej Federálnej agentúry pre verejné zdravie Vivek Murthy. Hovorí až o život ohrozujúcich účinkoch.
„Riziko, ktoré osamelosť predstavuje pre predčasnú smrť, je porovnateľné s najväčšími zdravotnými hrozbami,“ uviedol pre The Washington Post.
Podľa štúdie má okrem toho zvyšovať riziko demencie, depresie, cukrovky či vysokého krvného tlaku.
Navyše, minulý rok aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila osamelosť za globálnu zdravotnú hrozbu.
Tieto výsledky naznačujú, že svojim životným štýlom vieme ovplyvniť rýchlosť toho, ako budeme starnúť a tiež to, ako na tom budeme zdravotne.
„Nedávna štúdia hovorí, že 60 percent nášho starnutia vieme ovplyvniť tým, ako žijeme,“ povedala profesorka Sarah Harper.
Dodáva, že fyzicky aj duševne zdravšími sa vieme udržiavať nielen vďaka sociálnej interakcii, ale aj vykonávaním rôznych fyzických aktivít či príjmom vyváženej stravy, ktorá má na naše zdravie, pocity a prežívanie tiež výrazný vplyv.
Košickí vedci ako prví testovali prírodnú liečbu depresie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo