Úzkosť je pomerne častý, no veľmi nepríjemný stav. Psychoterapeutka Natasha Reynolds pre portál HuffPost prirovnáva úzkosť k hlásiču požiaru. Väčšinou nás má upozorniť v prípade nebezpečenstva. Ale niekedy sa zapne aj v situácii, keď napríklad iba pripálite hrianku a alarm zachytí slabý dym.
Práve úzkosti sú podľa odborníčky reakciou organizmu na niečo, čo v skutočnosti pre človeka nie je riziko.
Ak tieto stavy pociťujete často, je najlepšie vyhľadať odbornú pomoc. Psychoterapeutka tiež uviedla niekoľko zvykov a činností, ktorými si úzkosti môžeme privolať a ešte aj zhoršiť.
Jednoducho povedané: Niekedy máme tendenciu považovať situáciu buď za dobrú alebo za zlú. Neberieme do úvahy, že môže byť aj niečo medzi.
Keď napríklad urobíte chybu v pracovnom e-maili, nemusíte si hneď myslieť, že ste neschopný a nekompetentný. Osoba na druhej strane si chybu ani nemusí všimnúť, prípadne jej neprikladá taký význam ako vy.
Ak však ostanete v tomto „čiernom-bielom“ myslení, môžete si privodiť to, že pomyslenie na ďalšiu komunikáciu vám spôsobí stres a úzkosti.
Úplné vyhýbanie sa situácii, ktorá nám spôsobuje úzkosť, je tiež chybný krok. „Vyhýbanie sa nielen že spôsobuje úzkosť, ale časom ju môže aj zhoršiť,“ hovorí psychologička Jennifer Anders.
Psychologička Justine Grosso radí, aby ste sa situácii vystavovali postupne. Napríklad, ak máte úzkosť z veľkej párty, na ktorú ste pozvaní, skúste ísť najprv na kávu s kamarátom, alebo skúste ísť na party aspoň na desať minút.
Grosso dodáva, že musíme byť schopní zvládnuť aj trošku diskomfortu. Keď to zvládnete, je dobré si to plne uvedomiť a pochváliť sa za to.
Neustále žiadanie druhých o spätnú väzbu a utvrdzovanie v našich názoroch posilňuje stavy úzkosti. Spadá sem napríklad aj neustále vyhľadávanie si na internete symptómov choroby, o ktorej si myslíme, že ňou trpíme.
Takéto správanie môže z dlhodobého hľadiska viesť k tomu, že človek neustále potrebuje uistenie, inak ho ovládnu úzkosti.
Podľa psychoterapeutky Reynolds je ďalším nebezpečným zvykom katastrofizovať situáciu a očakávať vždy to najhoršie. Niekedy máme tendenciu situáciu zveličovať a naše schopnosti to zvládnuť, naopak podceňujeme.
Odborníčka radí skúsiť si predstaviť najhorší možný scenár a povedať si, aké máme silné stránky. Vtedy si vieme lepšie premyslieť, ako by sme reagovali a ako by sme danú situáciu zvládli.
Rovnako neprospieva, keď o sebe hovoríme hanlivo a urážajúco. Niekedy povieme na svoju adresu slová, ktoré by sme nikdy nepovedali druhým. Aj slová smerované na našu osobu sú podľa odborníkov kľúčové.
V neposlednom rade môže podľa psychológov zvyšovať úzkosť prehnaná snaha vyhovieť druhým. Ak dávame potreby iných vždy nad tie svoje, môžeme si privodiť nepríjemné duševné stavy.
Keď už ste dostali do kolobehu úzkosti, ktorý môže prejsť až do panického ataku, podľa odborníkov, pomáha tzv. uzemňovacia technika. Sústreďte sa na svojich päť zmyslov - zrak, sluch, čuch, chuť, hmat. Uvedomte si, čo cítite, vidíte, či počujete a postupne tak môžu najúzkostnejšie myšlienky zmiznúť.
Pomáha tiež prechádzka či dychové cvičenia. Dôležité je vedieť, čo vám úzkosti spôsobuje a skúsiť tieto myšlienky analyzovať. Keď ich budete poznať, budete aj vedieť s nimi pracovať a ďalším úzkostiam sa vyhýbať.
V analýze úzkostných myšlienok a v práci s nimi vám najlepšie pomôžu psychológovia a licencovaní psychoterapeuti.
Úzkosti, depresívne myšlienky a rezné rany na rukách a náhla hospitalizácia. Teraz už 17-ročné dievča je z najhoršieho vonku. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
