Starostlivosť starých mám predlžuje deťom život a ich prítomnosť v živote ich vnúčaťa prináša veľa výhod. Ukázal to výskum antropológov, ktorý zverejnil vedecký časopis The Royal Society Publishing.
V spoločnosti je dlhodobo zaužívané, že o dieťa sa nestará len matka, ale aj ďalšie osoby, napríklad opatrovateľky alebo babky. V niektorých kultúrach je starostlivosť starej mamy natoľko dôležitá, že priamo od nej závisí zdravie a ďalší vývoj detí.
Vo všeobecnosti platí, že keď pri výchove a starostlivosti pomáhajú staré mamy, deti lepšie napredujú v kognitívnych schopnostiach, dosahujú lepšie výsledky v škole a znižuje to problémy so správaním a zvládaním emócií.
Ďalším pozitívnym vplyvom babiek je aj to, že zvyšujú plodnosť svojich dcér, ktoré vďaka ich pomoci neváhajú mať ďalšie deti.
Význam starých rodičov bol nepochybne dôležitý od začiatku evolúcie človeka, no ich dôležitosť môže v súčasnej dobe stúpať. Dôvod je ten, že ľudia sa dožívajú stále vyššieho veku a veľa starých rodičov sa tak môže „dočkať“ vnúčat v dobrej fyzickej kondícii.
Výskumníci pre príklad uvádzajú údaje zo Švajčiarska. V roku 1900 malo 27 percent dvadsiatnikov žijúceho starého rodiča. V roku 2000 už toto číslo stúplo na 92 percent.
Takže, paradoxne, aj keď klesá plodnosť a ľudia majú deti vo vyššom veku, starí rodičia sú viac súčasťou životov svojich vnúčat ako kedykoľvek predtým.
Ženy v moderných spoločnostiach sa vracajú do práce skôr a starostlivosť o deti čiastočne preberajú aj staré mamy. Aj vďaka tomuto fenoménu sú tak babičky častejšie so svojimi vnúčatami.
Výskumníci skúmali aj mozgy 50 starých mám. Ukazovali im fotky vnúčat aj ich vlastných detí a sledovali, aké centrá sa im aktivujú.
Výskum ukázal, že fotky v nich aktivovali emočné a empatické centrá. Zaujímavé je, že silnejšie reakcie v nich vyvolali fotky vnúčat ako ich vlastných detí. Je teda dosť možné, že babičky majú radšej vnúčatá ako svoje vlastné deti.
Ak teda máte ešte starých rodičov, navštívte ich alebo im zavolajte. Podľa vedeckých poznatkov je vysoká pravdepodobnosť, že sa potešia.
Hlivu zomelú na prášok. Ľudia ho dostanú domov v kapsuliach. Slovenskí vedci budú skúmať účinok hlivy ustricovej na pacientoch s cukrovkou. Potrebujú 60 dobrovoľníkov. Pozrite si reportáž (15. 4.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
