Obdobie zimy, keď preniká chlad zvonku do našich domov a bytov, nás môže postaviť pred dilemu. Teplejšie sa obliecť alebo silnejšie zakúriť? Na jednej stránke je to o komforte, no na druhej je dôležité uvedomiť si, čo je pre nás naozaj zdravé.
Už dlho je známe, že priemerná telesná teplota človeka by mala byť 37 stupňov Celzia. Nové údaje však naznačujú, že to nie je úplne pravda. Telesná teplota sa môže medzi jednotlivcami líšiť. Moderný výskum naznačuje, že vplyv na to má pohlavie, metabolizmus, hormóny, aktivita, vek aj menštruácia, píše BBC.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ideálna izbová teplota 18 stupňov Celzia. Táto teplota je dostatočne bezpečná na to, aby nás ochránila pred škodlivými účinkami chladu.
Prílišný chlad môže taktiež vplývať na naše zdravie negatívne. Spôsobuje zhoršenie astmy, zvýšené riziko srdcových ochorení a stavy úzkosti a depresie.
„Uvedomujeme si, že zdravé domy sú jedným z kľúčových stavebných kameňov dobrého zdravia. To znamená, že domy, ktoré sú dostupné, bezpečné, pohodlné a teplé, pomáhajú chrániť naše zdravie,“ uviedla senior špecialistka na verejné zdravie Rebecca Wilson.
Výsledky zimných prieskumov Public Health Wales v rokoch 2022 a 2023 ukázali, že ľudia počas troch mesiacov pred zimou čoraz viac pociťujú stres alebo úzkosť, v dôsledku rastúcich nákladov na vykurovanie, a preto doma udržujú chladnejšiu teplotu.
Riziko pre naše zdravie však predstavuje aj prehriatie. Telo sa zúfalo snaží ochladiť, čo následne zaťažuje srdce a obličky.
Prehriatie môže tiež zhoršiť existujúci zdravotný stav a negatívne ovplyvniť duševné zdravie, pričom sa zistilo, že existuje zvýšené riziko samovrážd.
Medzi ohrozené skupiny patria napríklad malé deti. Dojčatá by mali mať v izbe nastavenú teplotu o niečo nižšiu ako je priemer, teda pod 16 – 20 stupňov Celzia. Ak sa bábätká prehrejú, hrozí syndróm náhleho úmrtia dojčiat.
Na druhej strane starší ľudia môžu potrebovať svoje domovy o niečo teplejšie, pretože majú tendenciu mať nižšiu pokojovú telesnú teplotu, v porovnaní s mladými dospelými.
Muži a ženy majú biologické a hormonálne rozdiely, takže ich citlivosť na vyššie a na nižšie teploty sa tiež líši. Ženy majú tendenciu mať viac tuku medzi kožou a svalmi, takže zatiaľ čo sú orgány udržiavané v teple, bráni teplu, aby sa dostalo na pokožku a končatiny.
Svoju úlohu zohráva aj menštruácia, pretože telesná teplota v priebehu cyklu kolíše, pričom najvyšší bod dosahuje po ovulácii.
Keďže sú však ženy zvyčajne menšieho vzrastu a majú nižšiu rýchlosť metabolizmu v pokoji ako muži, čo znižuje produkciu tepla, keď sú vystavené chladu, môžu tiež viac cítiť chlad, aj keď majú vyššiu telesnú teplotu.
Problémy spôsobujú aj nízke teploty v sanitkách. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
