Americká administratíva prekvapila vyjadrením, že Ukrajina možno pristúpi k územným ústupkom. Odborníci sa však nezhodujú. Podľa jedného by akékoľvek odovzdanie ukrajinského územia Rusku bolo protiprávne. Slovenský poslanec zdôrazňuje, že o svojom osude musí rozhodnúť len Ukrajina.
Svet minulý týždeň prekvapilo vyhlásenie amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena. Ten naznačil, že pri určovaní budúcich hraníc Ukrajiny by mala zohrať úlohu diplomacia.
Šéf americkej diplomacie nepriamo poukázal na to, že ukrajinské sily asi nebudú schopné znovuzískať všetky Ruskom okupované územia.
Myslí si, že niektoré z nich sú Ukrajinci odhodlaní získať na bojisku a ďalšie možno budú musieť získať inými spôsobmi.
Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne si myslí, že kompromis prichádza do úvahy v jedinom prípade.
„V momente, keď ani jedna strana nebude schopná rozhodnúť vojnu, a teda že Ukrajinci nevytlačia Rusov úplne zo svojho územia, a naopak, že Rusi nezaberú čo najväčšie územie alebo nezničia ukrajinské sily, nastáva priestor na definitívne uzavretie vojny,“ povedal Kraus pre TVNOVINY.sk.
Ako možný variant vidí práve rokovanie o územiach.
„Sčasti to tvrdia Spojené štáty, ale aj niektorí európski spojenci. Viem si predstaviť, že by šlo o územia, v Doneckej a v Luhanskej oblasti, ktoré sú pod ruskou kontrolou už dlhší čas a žijú v nich mnohí etnickí Rusi, takže Ukrajina by nemusela mať až taký problém sa ich vzdať,“ dodal Kraus.
Jedným dychom však dodáva, že toto by si mali vyriešiť sami Ukrajinci, bez tlaku Západu.
Z dlhodobej perspektívy si Kraus myslí, že Ukrajina by bola ochotná vzdať sa časti svojho územia.
„Neviem si však takéto niečo predstaviť v roku 2023. Obe strany sa ofenzívou či protiofenzívou snažia udávať smer vojny. Minimálne prvá polovica tohto roka sa bude niesť v tomto duchu. Po stvrdnutí pôdy, keď sa opäť bude využívať ťažká technika, sa jedna či druhá strana bude snažiť rozseknúť tento konflikt,“ prognózuje.
Ak podľa Krausa dôjde k rokovaniam a možným ústupkom, skôr ako o rok to nebude. „Potom, na základe možného ukrajinského vyčerpania, môžu začať debaty na úrovni diplomacie,“ skonštatoval.
Pomerne odlišný názor na vyjadrenia Blinkena však má Jan Šír z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity.
Ten by jeho slová nepreceňoval. „Šlo o pomerne všeobecné vyhlásenie a pokiaľ by aj Ukrajina vykonala voči Rusku nejaký územný ústupok, tak by bol protiprávny a nedá sa legalizovať,“ vysvetlil.
Blinkenove slová Šír chápe aj v ďalších súvislostiach.
„Vidím tiež určitú únavu zo strany Západu, ktorý síce tvrdil, že bude stáť na strane Ukrajiny tak dlho, ako bude potrebné, ale možno si nie je istý, že to tak naozaj bude.“
Šír na záver dodal, že na základe tohto vyhlásenia sa Ukrajine nemusí v rámci oslobodzovania svojho územia všetko podariť.
„Neznamená to však, že by teraz mala s Ruskom viesť nejaké rozhovory. Jednak preto, že s Rusmi sa hovoriť nedá, a tiež preto, lebo Putin je po vydaní medzinárodného zatykača vojnový zločinec. Nikto si nezoberie na plecia viesť takéto rozhovory,“ uzavrel.
Jednoznačné stanovisko zaujal poslanec za Hlas Peter Kmec. Myslí si, že zachovať celistvosť Ukrajiny je v záujme Slovenska.
„Strana Hlas stále zdôrazňuje, že akékoľvek mierové riešenie na Ukrajine musí zohľadňovať princíp územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Samozrejme, Rusko momentálne stále vojensky dominuje v niektorých častiach Ukrajiny, kontroluje Krym a veľké časti Donbasu. Realita je od princípov vzdialená. Z pohľadu záujmov Slovenska je potrebné trvať na týchto princípoch medzinárodného práva,“ povedal Kmec.
Ideálne riešenie by podľa neho bolo vrátiť sa k mierovým rokovaniam v rámci tzv. Minských dohôd. Tam sa hľadal priestor na riešenie problému na Donbase a Kryme. Presadzovali sa princípy územnej celistvosti vo forme autonómie niektorých oblastí v rámci Ukrajiny.
„Momentálne odmietam, aby sa Ukrajina vzdala časti Donbasu, pretože to nie je v záujme Slovenska,“ zdôraznil poslanec.
Dodal tiež, že rozhodnutie ostáva na Ukrajincoch. „Teraz závisí od Ukrajiny, či sa rozhodne naďalej bojovať o oslobodzovanie svojich území, alebo pristúpi na formy mierových rokovaní s Ruskom. Západ musí rokovať s Ukrajinou a podporovať jej plány do budúcnosti,“ skonštatoval Kmec.
Myslí si, že Západ je stále jednotný v podpore nášho východného suseda. „Európska únia minulý týždeň prijala rozhodnutie o spoločnom nákupe munície pre Ukrajinu. Z tohto pohľadu tu jednota západného spoločenstva je,“ dodal poslanec.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
