Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson i ďalší členovia Republikánskej strany v nedeľu naznačili, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj možno bude musieť odstúpiť, pokiaľ má byť dosiahnutá mierová dohoda.
Agentúra AFP napísala, že republikáni týmto podčiarkli závratný posun prezidenta Donalda Trumpa v prístupe k vojne na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko.
„Potrebujeme lídra, ktorý sa dokáže dohodnúť s nami, prípadne s Rusmi a ukončiť túto vojnu,“ povedal pre stanicu CNN Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.
„A ak sa ukáže, že osobné alebo politické motivácie prezidenta Zelenského sa rozchádzajú so snahou ukončiť boje v tejto krajine, potom si myslím, že máme ozajstný problém,“ dodal.
Predseda snemovne Johnson vyhlásil, že Zelenskyj sa buď „musí spamätať a vrátiť sa k rokovaciemu stolu s vďakou“, alebo by mal Ukrajinu „viesť niekto iný“.
„Teda, je na Ukrajincoch, aby to vyriešili, ale... potrebujeme, aby prezident Zelenskyj urobil, čo je nevyhnuté,“ uviedol ďalej.
Ich vyjadrenia nadväzujú na piatkového stretnutie Zelenského a Trumpa v Bielom dome, ktoré sa skončilo predčasne po ich slovnej roztržke v priamo prenose.
Trump i jeho viceprezident J. D. Vance vytýkali Zelenskému údajný nedostatok vďačnosti za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nezáujem o rokovania o mieri s Ruskom a zahrávanie si s treťou svetovou vojnou.
Predstavitelia Bieleho domu podľa zdrojov denníka The Guardian vinu za roztržku pripisujú Zelenskému, pretože podľa nich naliehal na bezpečnostné záruky, aj keď USA dali jasne najavo, že o nich chcú rokovať neskôr.
Takúto radu Zelenskému podľa zdrojov dali aj senátori, s ktorými sa stretol pred prijatím v Bielom dome.
Za ukrajinského prezidenta sa po fiasku v Oválnej pracovni postavili viacerí európski lídri aj vysokopostavení predstavitelia americkej Demokratickej strany, ktorí tvrdia, že Trump sa svojím prístupom nebezpečne približuje k Rusku.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v nedeľu uviedol, že „dramatický posun v zahraničnej politike“ Spojených štátov voči Rusku je „do značnej miery v súlade s víziou“ Moskvy.
„Biely dom sa stal pobočkou Kremľa,“ povedal demokratický senátor Chris Murphy, ktorý sa stal jedným z najvýraznejších kritikov súčasného amerického prezidenta. Ako uviedol pre CNN, zdá sa, že sa USA snažia „zblížiť s diktátormi“.
Šéf americkej diplomacie Marco Rubio však podľa AFP trvá na tom, že Washington sa o Putinovom Rusku vyjadruje jasne.
„Nikto tu netvrdí, že Vladimir Putin tento rok dostane Nobelovu cenu za mier,“ povedal v televízii ABC. Prvým krokom k zaisteniu mieru ale podľa neho je, aby Rusko a Ukrajina spolu rokovali.
„Vojnu nemožno ukončiť, ak obe strany nesadnú k rokovaciemu stolu. Nesľubujem, že sa to podarí, ani že to je na 90 percent pravdepodobné. Hovorím, že je to na nula percent pravdepodobné, ak ich nedostaneme k rokovaciemu stolu,“ dodal Rubio.
Pred pár dňami pritom ukrajinský parlament schválil, že voľby budú na Ukrajine vyhlásené po skončení vojny. Potvrdil tak legitimitu Volodymyra Zelenského na čele Ukrajiny.
Voľby by bez vojnového stavu boli na Ukrajine už minulý rok. Zelenskyj má podľa ústavy plniť svoje právomoci až do času, kedy sa funkcie ujme nový prezident.
Legitimitu Zelenského nespochybňuje ani exprezident Ukrajiny Petro Porošenko, ktorého strana je najsilnejšiou v opozícii.
Portál Statista v októbri publikoval prieskum, ktorý ukázal vysokú podporu Zelenského na Ukrajine - 24 % ľudí ho veľmi podporuje, 45 % ho skôr podporuje.
Na druhej strane stojí 29 % ľudí.
Prieskum agentúry Survation spred pár dní hovorí o tom, že by Zelenskyj pravdepodobne vyhral prezidentské voľby - prisúdil mu 44 % podporu v prípadnom prvom kole volieb. Generál Valerij Zalužný by mal viac ako dvakrát menej percent.
Čo všetko sa deje okolo Ukrajiny, sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
