Európa má pred sebou zlomový moment. Po konflikte v Oválnej pracovni sa geopolitika radikálne mení. Európski lídri hľadajú spôsob, ako s Donaldom Trumpom urovnať vzťahy, Rusko mu lichotí a podáva ruku. Volodymyr Zelenskyj sa spamätáva zo studenej sprchy, ktorú dostal pred zrakmi celého sveta.
Ukrajinský prezident si líže rany. Ešte včera priletel z Washingtonu priamo medzi spojencov – prijatie sa radikálne líšilo. Davy ho vítali pozdĺž jeho kolóny smerom k premiérovi.
„Ste veľmi veľmi vítaný tu na Downing Street – a ako ste počuli aj vonku na ulici – v Spojenom kráľovstve máte plnú podporu,“ uviedol britský premiér Keir Starmer.
„S radosťou. Veľmi pekne ďakujem, Keir, pán premiér za pozvanie. Videl som vonku tých ľudí a chcem sa poďakovať,“ povedal Zelenskyj.
Zelenskyj dostáva v Londýne balzam na dušu.
Situácia sa dramaticky líši od piatkového poníženia.
Mlieko je však rozliate a otázkou je, čo s tým ďalej. Americký minister zahraničia Marco Rubio žiada ospravedlnenie.
Ukrajinského prezidenta verejne oslovuje aj šéf NATO, aby situáciu vyriešil.
„Myslím, že to bolo extrémne nešťastné. Párkrát som sa so Zelenským k tomu spojil a povedal som mu: Budeš musieť vymyslieť, ako napraviť vzťahy s Američanmi a s americkým prezidentom,“ skonštatoval Mark Rutte.
Donalda Trumpa zatiaľ chváli Rusko. Moskva vyhlásila, že zmena v zahraničnej politiky USA je v súlade s jej víziou. Teraz sa pokúša nadviazať dialóg a zlepšiť s Amerikou vzťahy.
„Po Bidenovi prišli ľudia, ktorí sa nechajú viesť zdravým rozumom a na rovinu hovoria: Chceme ukončiť vojny, chceme mier. Ale kto požaduje pokračovanie tohto vojnového večierka? Európa,“ tvrdí minister zahraničia Ruska Sergej Lavrov.
Európa avizuje zbrojenie - cíti, že na Spojené štáty sa už nevie spoľahnúť. Pre Ukrajinu chce spravodlivý mier, nie kapituláciu – a žiada bezpečnostné záruky, aby sa Rusi nemohli len tak vrátiť.
Oči sveta sa v týchto chvíľach upierajú na Londýn, kde sa Západ stretáva na krízovej schôdzke. Britský premiér hostí lídrov európskych krajín, Kanadu a dokonca Turecko.
Médiá aj analytici už od piatka špekulujú, či bol incident v Oválnej pracovni len vyústením napätých vzťahov alebo vopred premysleným plánom Trumpovej administratívy.
Bez ohľadu na príčiny – výsledok poznáme a otázkou je, čo na to Európa.
Zdá sa, že pomaly vzniká koalícia ochotných. V Londýne je šéf NATO, lídri únie, premiéri a prezidenti štrnástich krajín. Poľsko a Česko sú medzi nimi, Slovensko chýba.
Riešia otázku, čo ďalej, ak by Donald Trump Ukrajine kompletne zastavil vojenskú pomoc.
Európa chce napadnutej krajine pomáhať ďalej a brániť aj seba - razí názor, že Rusko sa dá odstrašiť jedine silou, keďže dohody chronicky nedodržiava.
Prezident Macron je dokonca pripravený otvoriť debatu o francúzskom jadrovom arzenále, ktorý by chránil celú Európu.
Francúzsko a Británia sú pripravené poslať na Ukrajinu aj mierové jednotky.
Moskva to dnes označila za aroganciu – opakuje postoj Donalda Trumpa – ak nie je mier, nemôžu byť ani mierové jednotky.
Iné riešenie navrhuje Viktor Orbán, ktorý však na samite chýba – tvrdí, že s Ruskom by mala o mieri rokovať priamo Európa.
Zaujímavú úlohu – akéhosi mosta medzi veľmocami - môže zohrať talianska premiérka Meloniová.
So súčasnou americkou administratívou má totiž dobré vzťahy, ráno s Donaldom Trumpom telefonovala.
Meloniová plánuje zvolať aj mimoriadny samit EU – USA, na ktorom by sa žehlili vzťahy a zabrániť rozpadu Západu.
Samit sa skončil večer, britský premiér potvrdil všetky stanoviská s tým, že Európa je na historickom rázcestí a je čas konať, nie hovoriť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
