Podľa vedeckej štúdie narástla počas rokov 2011-2019 miera ovocia kontaminovaného pesticídmi v Európe o 53 percent. Medzi najzasiahnutejšie ovocie majú patriť černice, broskyne, jahody, čerešne a marhule. EÚ ubezpečuje, že sa nemáme čoho báť.
Lekári a odborníci na výživu ľuďom pravidelne radia jesť veľa ovocia a zeleniny, pretože tým upevňujeme svoje zdravie. Vieme ale čo v skutočnosti jeme? Nedávna štúdia vedcov z organizácie Pesticide Action Network (PAN) šokuje tvrdením, že v Európe sa rapídne zvýšila miera „toxického ovocia“. Ide o plody, ktoré sú oveľa viac kontaminované pesticídmi ako pred rokmi. Vedci tvrdia, že tretina skúmaných jabĺk a takmer polovica černíc obsahovala látky, ktoré môžu spôsobiť rôzne ochorenia.
„Najrôznejšie, akútne i chronické. Napríklad nevoľnosť, vracanie, hnačka, prípadne až smrť. K chronickým patria rakovina, vrodené chyby, ohrozenie reprodukčného zdravia. Pesticídy vedia byť imuno- či neuro-toxické. Deti sú zraniteľnejšie než dospelí. Aj nízka toxicita pri dlhej expozícii predstavuje riziko zdravotných problémov v dôsledku použitých pesticídov,“ uvádza Tomáš Szalay, lekár Bratislavského samosprávneho kraja.
Vedci analyzovali 100-tisíc vzoriek ovocia v Európe a výsledky sú podľa nich „šokujúce". Miera kontaminovaných kivi narástla zo štyroch percent v roku 2011 na 32 percent v roku 2019. Za rovnaké časové obdobie sa zvýšil aj počet čerešní obsahujúcich toxické látky, a to z 22 percent na viac než dvojnásobok, píše The Guardian.
Vedecká štúdia by mohla verejnosť vystrašiť, ale EÚ ubezpečuje, že sa nemáme čoho báť. „Európska únia má suverénne najprísnejšie pravidlá na celom svete z hľadiska regulácií na použitie prípravkov na ochranu rastlín,“ uvádza agronóm v jablkovom biosade Jozef Mertuš.
Táto štúdia môže hovoriť o tom, že narástol podiel implantovaného ovocie v Európe, teda dovezeného zo zahraničia. Krajiny ako Argentína, Čile alebo Paraguaj používajú pri pestovaní ovocia látky, ktoré sú v Európe zakázané.
„Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) každý rok uverejňuje komplexnú správu o stave pesticídov v potravinách. Až 98 percent ovocia je dlhodobo v súlade s legislatívou Európskej únie," vyhlásil hovorca Európskej komisie (EK) Stefan Van De Keersmaecker.
„Od roku 2011 sme mali o 60 percent viac importu z Argentíny, Číny a pod. To mohlo spôsobiť to, že ovocie, ktoré je na trhu Európy, môže obsahovať viac pesticídov ako voľakedy,“ spresňuje Mertuš.
Europoslanec a aktivista Martin Hojsík (Progresívne Slovensko), ktorý sa dlhodobo venuje ochrane životného prostredia a bojuje za zdravie ľudí, uviedol, že problém nevidí iba v dovážanom ovocí. „Problém je aj v tom našom európskom a žiaľ aj slovenskom. Pesticídy, ktoré odborníci sledovali, boli tie zdraviu škodlivé, teda tie, ktoré sa majú urýchlene nahradiť. Vidieť nárast v ich používaní pri ovocí je veľmi znepokojujúci.“
Európske ovocie by malo byť aj napriek tomu to najlepšie, aké si môžete kúpiť na našej planéte. EÚ má pravidlá ohľadom prípravkov na ochranu ovocia na vysokej úrovni. Špeciálne Slovensko má jedno z najprísnejších.
„Keby občania Slovenska vedeli, aké neuveriteľne chemicky „čisté“ je ovocie zo SR, tak by neboli takí neochotní priplatiť si o 20-30 centov viac za kilo jabĺk a nekupovali to poľské,“ uviedol agronóm Jozef Mertuš. „Odporúčam dvakrát viac kupovať slovenské ovocie ako európske,“ dodal.
„Vhodnejšie sú bio potraviny z organického poľnohospodárstva, lokálne pestované. Prípadne pestované vo vlastnej záhradke, na balkóne a pod. Ovocie a zeleninu pred konzumáciou treba dôkladne umyť. V niektorých plodinách sa koncentrujú vyššie hladiny pesticídov (napr. v jahodách, jablkách, šaláte, uhorkách či zemiakoch) než v iných (cibuľa, karfiol, špargľa, melón, banán) a túto informáciu treba brať do úvahy pri výbere a spracovaní ovocia a zeleniny,“ informuje lekár Tomáš Szalay.
Na Slovensku absolútne dominuje dovoz ovocia, pretože nie sme schopní vyprodukovať ani polovicu toho, čo zjeme. Odborníci radia, že keď už nekúpime slovenské ovocie, mali by sme uprednostniť krajiny pôvodu z Európy. EÚ totiž dlhodobo bojuje proti nelegálnemu dovozu a prebaľovaniu (lacná kúpa napríklad v Číne a zmena etikety na európsku). Na pláne je aj ďalšia reforma zákona o pesticídoch, o ktorej by sa malo debatovať 22. júna.
„Tento európsky zákon, na ktorého príprave intenzívne spolupracujem, je príležitosťou na pozitívnu zmenu. Jeho súčasťou bude pomoc farmárom a poľnohospodárom v nahrádzaní nebezpečných pesticídov prírode blízkymi postupmi. Kľúčové je, že prechod od nebezpečných pesticídov na šetrnejšie spôsoby ochrany bude bez zvýšenia ceny alebo zníženia produkcie,“ uviedol Hojsík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
