Do zahraničia odišiel v deviatich, o rok už mal osobného šoféra, aj tak sa s otcom musel tlačiť na malej posteli. Zdolal Real Madrid či Ajax Amsterdam, odmalička stretával Beckhama a chválil ho Mourinho. Hral proti Fodenovi aj Camavingovi, vyrastal po boku Balotelliho, Evru alebo Payeta. Individuálne sa mu venoval expert, ktorý trénoval Messiho s Iniestom a pred tromi rokmi ho prijali na univerzitu, kde sa dostane jeden z 20-tisíc uchádzačov.
Skauti špičkových svetových akadémií mu dali minútu. Dominikovi Topoľskému stačilo pár sekúnd. Najskôr hravo očaril Fulham, v pätnástich poľahky presvedčil Marseille a už na základnej škole mal v životopise viac, než mnohí iní po celej kariére.
Aj vás zaujíma, prečo svojho času mládežnícky kapitán slávneho londýnskeho klubu alebo top talent prestížnej francúzskej akadémie, už v sedemnástich pozývaný do áčka, dnes kope „len“ univerzitnú ligu v Amerike?
Tak sa pohodlne usaďte, pred vami je čierne na bielom všetko vysvetlené.
Z námestovskej „umelky“ utekal rovno do Žiliny či Ružomberka. Už ako prípravkár trénoval sedemkrát za týždeň, bežne odkrútil aj dva zápasy po sebe. Najprv strelil 10 gólov pri „svojich“ a potom bez problémov točil starších.
„Oravský zväz raz na turnaji v Dánsku reprezentovali dva ročníky, tréneri ma desať minút pred koncom semifinále neprezlečeného hodili do auta a viezli inde, lebo hrala druhá kategória. Bol som totálny fanatik, na trávniku som sa párkrát aj pobil. Prehra? Pre mňa koniec sveta. Ale dnes to už vidím inými očami,“ priznáva exkluzívne pre TVNOVINY.sk.
Mozog stredu poľa vynikal aj na federálnych výberoch Československa či futbalových táboroch v Anglicku. „Ocino pracoval v Londýne, prázdniny som zakaždým trávil u neho. Až sme jedno leto usúdili, že tam s ním zostanem natrvalo. Spočiatku si myslel, že vydržím pár dní, po anglicky som nevedel ani mäkké f. Tak mi prikázal, nech si denne na papier vypíšem päť slovíčok. A napokon sa za nami presťahovala i mamina so sestrou.“
Kým rovesníci iba začali snívať, on si už plnil sny. Pri debute za Esher Wizards v najvyššej neakademickej súťaži U10 založil víťaznú akciu (2:1), v ďalších piatich dueloch pridal päť presných zásahov a hneď zapípal na radare koučov i agentov. Pozvánka do tréningového kempu Chelsea sa nedala odmietnuť. Každý piatok tak usiloval o zmluvu v zelenom tričku Orava.
„Klubovú súpravu som nemal, takže som ho nosil často. Bývali sme v bytovke so záhradou a hneď za plotom trénoval A-tím Chelsea. Anelku, Drogbu či Lamparda som naživo sledoval z postele, doslova. Dva razy nám na dvor kopli loptu a keď ich nikto nepýtal, obe som si nechal. Dokonca som s nimi spával.“
Keď štvorgólovou „one-man-show“ Esheru vybavil pohárové finále a treba podotknúť, že vyhrali 4:0, rýchlo zistil, že prestupuje. Manažér Fulhamu jeho otca nemotal sladkými rečami, veci nazval pravým menom – „Náš klub vášho syna potrebuje.“
Darmo si mädlil ruky Brentford, darmo Chelsea opakovala „počkaj“. Šesťročný kontrakt (4+2) od „Cottagers“ mal jednoznačne navrch. „Ešte na skúške vo Fulhame bola pre mňa prioritou Chelsea, ale stále váhala, vravela, nech ešte vydržím. Po ôsmich mesiacoch som si jednoducho povedal, že sa už čakať neoplatí,“ objasnil.
Ak tvrdíme, že akadémia z juhozápadu Londýna sa vtedy radila nielen k najprofesionálnejším na ostrovoch, ale i na svete, vôbec netárame od veci.
„Ráno ma pred dverami vyzdvihol osobný šofér a večer priviezol. Škola bola čisto chlapčenská, aby tímy študovali spolu, a štadión odtiaľ dve minútky pešo. Tréneri? Samá kapacita. Napríklad Luís Boa Morte, kedysi výborný hráč Arsenalu i portugalskej repre. Vyžadovali dôraz aj v najmenších detailoch, veď raz za týždeň sme mali čisto technický tréning, zameraný len na prácu s loptou.“
Okrem bezchybných výkonov na ihrisku museli juniori dosahovať skvelé výsledky i v laviciach. „Inak vás nedali na súpisku,“ pamätá si Dominik Topoľský, ktorý však aj v cudzej krajine prospieval s vyznamenaniami.
„Mať dobré známky je podľa mňa úplný základ a vôbec nie náročné, stačí troška koncentrácie. Aj teraz, na výške, trénujem každý deň a mám jednotky od hora dole. A to nerobím nič extra.“
Na trávniku čelil Barcelone, Bayernu, Portu, Ajaxu, ale aj Manchestru City s Fodenom a Sanchom, Arsenalu s Nelsonom alebo Chelsea s Mountom či Jamesom. „A bili sme všetkých,“ stále sa hrdo buchne po hrudi.
Bodaj by nie, keď mal v mužstve mená ako Ryan Sessegnon (dnes Tottenham), Matt O'Riley (Celtic), no hlavne mladý José Mario Mourinho. „Junior chytával a starý k nám chodil furt, otec s ním hocikedy prehodil slovko. Či vravel niečo aj na mňa? Myslím, že ma párkrát pochválil. Za Fulham kopal aj Beckhamov syn, Brooklyn, o dva roky starší, často sme spolu trénovali. David pravidelne ,behal‘ okolo, s otcom sa zdravili.“
Napriek tomu mali v nabitej generácii za hviezdu číslo jeden Slováka. Malý Oravec už v „trinástke“ nosieval kapitánsku pásku. Ak nenastúpil v strede zálohy, brankárov loboval od polovice ako stopér. Spoluhráčom pomohol k triumfu na vychýrenom halovom turnaji 40 najlepších britských akadémií (trval päť mesiacov), inokedy ho vo finále na tráve vyhlásili za muža zápasu.
Pokorou a európskym potenciálom upútal aj renomovaného experta Bala Singha. „Veľký človek a ešte väčší odborník. Koučoval Messiho, Iniestu, zamestnával ho Inter Miláno či Barcelona. Dostať sa k nemu na vlastnú päsť? Nemožné. Ale mňa si vybral, obrovské šťastie. Soboty pod jeho velením boli zabijak, potil som sa ako nikdy, spravili sme aj päťtisíc dotykov za dve hodiny. Museli nám pomáhať ďalší štyria chalani, len aby sa cvičenia dali urobiť.“
Zrejme vďaka tomu mal techniku a kontrolu lopty úplne inde než ostatní. Po individuálnych tréningoch ešte vždy odohral zápas proti deťom so zdravotným postihnutím, aby zostal nohami na zemi.
„Singh založil vlastnú charitu, pomáhal, kde sa dalo. Raz v rámci nej zorganizoval mini-turnaj, hlavná cena? Vstupenky na finále Ligy majstrov. S kamarátmi sme ho vyhrali. Bal mal ísť s nami, napokon svoj lístok niekomu daroval. Opakujem, veľký človek.“
No vypadnutie áčka Fulhamu z Premier League po sezóne 2013/14 poznačilo i akadémiu. Aj preto jej drahokam už onedlho brúsili vo Francúzsku. „Bol tu trochu bordel. Za rok som si trikrát podvrtol členok, ale kontrakt platil ešte dva, zostať som mohol. Vedenie mi však vyšlo v ústrety, dohodli sme sa, že odídem zadarmo.“
Rodina Topoľských túžila sychravý Londýn vymeniť za more, na Azúrovom pobreží začať takpovediac od nuly. „Mamina kedysi pracovala v Paríži, sestra sa chcela učiť po francúzsky... Mnohým teraz napadne, že sme milionári, ale pravdou je, že sme s otcom v Anglicku bývali v jednej izbe, na malej posteli. Neskôr sa celá rodina tlačila v dvojizbovom byte s dvoma Čechmi. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že peniaze kúpia všetko. Vôbec to nebolo o tom.“
Bolo to o talente. Dominik sa v Marseille skromne prihlásil k lokálnemu ASPTT, na veľké adresy sa nevnucoval. Lenže skaut zo slávneho Olympique o pár dní všetko zmenil. Dal mu minútu, ako predtým vo Fulhame. Výsledok? Mládežnícka zmluva do júna 2018.
„Mal som konkrétnu ponuku aj od Monaka, ale rozhodol som sa pre OM, ani PSG by ma nezlomil. Hneď po príchode sa mi extrémne darilo, vyslovím to na rovinu – ak som nebol najlepší, tak minimálne v top trojke.“
Pätnásťročný novic býval priamo v tréningovom centre a ďalšími cennými skalpmi zapĺňal novinové titulky. Podmanil si Francúzsko na celoštátnom pohári, pokoril Valenciu, Fluminense i Real Madrid, pretekal sa s Fofanom alebo Camavingom, dnes 90-miliónovým.
„Asi päť-šesťkrát, strašne ma hneval, prosto mal dlhšie nohy... S Fofanom sme stále v kontakte, aj keď už kmitá za Chelsea. Ale najväčší talent, aký som zažil, bol jednoznačne spoluhráč Isaac Lihadji. Zázračné dieťa, teraz pôsobí v Katare.“
Premiéru v rezerve deväťnásobného majstra Ligue 1 stihol skôr než maturitu. „Zajtra ideš s A-mužstvom,“ potľapkal ho po pleci André Villas-Boas, samotný šéf lavičky, keď sa béčku osvedčil v základnej zostave.
„Výborne Dominik a zajtra príď znova,“ chválil zverenca hneď po jeho úvodnom tréningu. A tak kým kamaráti zo slovenskej repre Payeta, Gomisa, Evru či Balotelliho obdivovali iba v telke, on vedľa nich sedel v šatni.
„Balotelli? Neskutočne lenivý, zo šiestich tréningov absolvoval možno dva, ale lepšiu strelu som jakživ nevidel, z pätnástich trinásťkrát trafil vinkel. Payetova hra? Báseň, a to sa len prechádzal. Raz pokazil prihrávku, otočil sa a vraví – tak teraz kukajte – keď dostal loptu, bol na nezastavenie. Zbožňoval som Mandandu, legenda, zakaždým ma povzbudzoval. Adil Rami vyhral majstrovstvá sveta, no vedel, že ako fagan medzi hviezdami si v strese, vždy sa ľudsky snažil pomôcť.“
No kto by to bol povedal, že sa práve na južnom cípe Francúzska stretne slovenská futbalová dvojka. „Keď Tomáš Hubočan prestúpil do Marseille, prišiel za mnou ako prvý a pozval ma na palacinky. Výborný chlap, veľmi skromný. Často som k ním domov chodieval na obedy. Postupom času sa akosi skamarátili aj naše rodiny, gulášovky boli bežná vec. Stále máme perfektný vzťah.“
Dominik Topoľský pod 67-tisícovými tribúnami Stade Vélodrome hlasno klopal na dvere ostrej ligovej šance. Znalci mu ešte v devätnástich veštili oveľa väčšiu kariéru, než mal trebárs jeho starší krajan. Tak čo sa pobabralo?
Kapitola smoly začínala prísnymi opatreniami počas korony a končila problémami so srdcom. Pomedzi to štrajkoval roztrhnutý lýtkový sval či neposedný členok. Za dva roky odbehal sotva 10 zápasov. Krutý osud si zgustol.
„Vo Francúzsku stačilo, že v tíme trom vyšiel pozitívny test. Odpadla nám polovička sezóny a mne pre zranenia aj tá ďalšia. Vrátil som sa vo februári, lenže od marca bol lockdown. Sedel som doma a nemohol nič. Príliš mi nesadli ani noví tréneri, no aj tak sme trénovali po skupinkách, max siedmi.“
„Keď covid pominul, našli mi niečo na srdci. Ďalších šesť mesiacov mimo. Vyšetrenia každé dva týždne, nevedeli, čo tam mám, mentálne ma to dostalo. Aj výkonnosť šla nadol, bez debaty. Bol som znechutený, naštvaný, nedokázal sa sústrediť na futbal ako dovtedy. Keď mi lekári konečne povolili plnú záťaž, do konca kontraktu zostávali štyri mesiace. Musel som sa rozhodnúť, čo ďalej.“
Zvolil si istotu. Pred letom 2021 začal rozposielať prihlášky na vysoké školy. A nie hocijaké, ale najprestížnejšie na svete - Yalova univerzita v New Heaven, Georgetownská vo Washingtone DC, Princeton v New Jersey alebo Mount St. Mary's v štáte Maryland.
„Môj futbalový životopis nie je najhorší, preto som vedel, že mám šancu dostať sa do univerzitného tímu a tak získať štipendium aj na drahú školu. Yalova je po Harvarde druhá na svete, tamojší tréner ma strašne chcel, no nespravil som prijímačky. Na Georgetown ma vzali, ale ročne stojí 85-tisíc a povedali, že uhradia len polovicu. Nakoniec sa mi podarilo dostať na Mount St. Mary's, kde mám štúdium vďaka štipendiu, aké dostane jeden z 20-tisíc uchádzačov, zadarmo.“
Niektorých z vás asi zaujíma, prečo zahodil futbalovú budúcnosť, veď aj keby sa po zraneniach, covide či problémoch so srdcom nedostal do áčka Marseille, trebárs v portugalskej, holandskej, belgickej a možno aj kvalitnejšej lige by s fantastickým potenciálom určite prerazil.
Nie vážení, nezahodil. Zachoval sa priam šalamúnsky.
„Volalo mi veľa agentov, viem, že by som sa presadil, no nechcel som sa takto ponevierať. Čo ak mi pustí koleno alebo ,zakáže‘ hrať srdce? Treba mať poistku. Ale nebyť ocina, nikdy by mi to nenapadlo. Najprv som bol výhradne proti, no dnes mu veľmi ďakujem, že ma troška posotil.“
A tak popri študovaní ekonomiky a biznisu so zameraním na financie zabáva divákov v NCAA Division 1 – najvyššej univerzitnej lige.
„Naozaj si myslím, že som pred odchodom do USA na to mal a stále mám. Hrám kvalitnú súťaž v kvalitnom tíme a snažím sa dostať späť do top formy. Určite sa do futbalovej Európy plánujem vrátiť, verím, že o mne ešte budete počuť. Bavilo by ma aj viesť vlastný biznis, povedzme manažovať nejaké projekty, vďaka športu viem prevziať zodpovednosť, byť líder. Ale prioritou je futbal. A vždy bude,“ uzavrel s úsmevom.
Slušné, čo chlapec z Dolného Kubína stihol za 22 rokov života, že?
Ešte raz si pozrite zostrih zápasu prvého kola nadstavbovej časti Niké ligy, v ktorom Žilina zdolala Podbrezovú:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
