Predvlani ju v bunde a zimných topánkach sledoval zo studenej tribúny, teraz o žilinskej senzácii v mládežníckej Lige majstrov ako hlavný hrdina rozhodoval priamo medzi žrďami. A nie za hocijakú cenu. Jakub Badžgoň pri pohodlnom postupe cez Pafos, zlikvidovaných penaltách proti Sparte Praha i vyradení Borussie Dortmund doslova riskoval kariéru.
Žilinu stál slabých tisíc eur, ale raz jej môže zarobiť aj milión. „Jednoznačne. Vidím ho veľmi vysoko, možno na ceste, akou šiel Maťo Dúbravka, sú si podobní. V hlave to má perfektne zrátané, môže nám vyrásť miliónový a veľmi zaujímavý brankár, najmä pre reprezentáciu. No stále má veľa pred sebou, preto musí naďalej makať minimálne tak ako doteraz,“ podčiarkol Dušan Molčan, renomovaný kouč gólmanov v MŠK.
Skromný je po rodičoch, brankár po dedovi a vysoký po ujoch z maminej strany. „Už som doma prerástol všetkých! Nebyť deda, otca a mamy, možno by som dnes nebol v Žiline alebo vôbec nehral futbal. Za to, kde som a kde možno v budúcnosti budem, vo veľkom vďačím aj im,“ priznal s rukou na srdci Jakub Badžgoň a pre TVNOVINY.sk rozbalil svoj životopis.
S kamarátom si raz na tréning doniesli rukavice a zadelili, že idú do brány: „Jeho sa tréner spýtal, či mu preplo, vraj určite nie. Ale mne povedal, že to môžem vyskúšať.“
Odmalička tak varioval kľučky s chytaním. Keď pobehoval na hrote, jeho rakety z priamych kopov končili vo „vinkľoch“, medzi žrďami ich zasa pohotovo „lapal do zubov“. Na brvno nedočiahol ani zo stoličky, aj tak sa bez strachu pýtal do veľkej brány - sám totiž vyhodnotil, že do tej „trápnej“ pre mladších žiakov sa určite nepostaví.
„Raz som v nej hlavou narazil do tyčky, vybehlo mi druhé čelo, možno aj to zavážilo,“ zasmial sa gólman, v ktorého štatistikách objavíte aj 19 strelených gólov.
Ohromný drič v tele špunta po zápasoch za Turzovku volal do Žiliny, či môže prísť na brankársky tréning, lebo sa nespotil: „Strašila ma rozohrávka, keď mi prihrali, bál som sa, že pokazím zápas. Tak som bežne nakopal 50 lôpt pred tréningom, cezeň, po ňom a ešte aj po večeri, aby nohy poslúchali na sto percent. Bol som posadnutý, teraz z toho profitujem.“
A aký je profík vo futbale, taký je aj vo všetkom ostatnom.
„Ale pozor, vyrobil aj dva kiksy, keď sme hrali o tretie miesto v Púchove! Žartujem, odmala chytal neskutočné veci, veľmi mu fandím. Navyše, je tiež zodpovedný žiak, v škole si nikdy nepýtal úľavy. Ani neprišiel, že sa voľačo nestihol naučiť,“ nešetril chválou Pavol Škorník, Jakubov prvý kouč a učiteľ v jednom.
Žiakom v rodnom mestečku vychytal (i vystrieľal) druhú ligu a hneď sa skvele uviedol v drese „šošonov“. Na prestížnom turnaji ho v konkurencii Manchestru United, Lipska či Tottenhamu zvolili za najlepšieho brankára. A museli pozerať ako nemí, keď po prevzatí sošky namosúrene mrmlal, že s výkonom nebol spokojný.
„Menej sa koncentruj a viac usmievaj - to bolo prvé, čo som mu prízvukoval. Chalani v jeho veku by predsa mali byť detskejší, hravejší, on bol nastavený ako starý profík, vyspelosťou ma okamžite ohúril,“ nezabudne Dušan Molčan, rešpektovaný tréner brankárov spod Dubňa.
„Hneď ako dostal gól, zrútil sa mu svet. Musel pochopiť, že nik nie je dokonalý,“ doplnil jeho slová o nič menej vážený kolega Filip Kňazovič.
No časy, keď na ihrisku rozbíjal fľaše, vraj má za sebou. „Už som sa upokojil,“ žmurkol na podnet svojich veliteľov Jakub Badžgoň.
„Bili sme sa o titul s Trenčínom a museli vyhrať v Podbrezovej. Keď súper v 90. minúte vyrovnal na 1 : 1, mal som pred očami také zatmenie, že ak by pri mne stál niekto, na kom si to môžem vybiť, asi ho zabijem. Ale nakoniec sme boli majstri, lebo Trenčín remizoval tiež,“ zahrabal v pamäti majster Slovenska do štrnásť, pätnásť i devätnásť rokov.
Prvý profi kontrakt si vyslúžil ešte v sedemnástich, a keď mu vedenie do ročníka hľadalo konkurenciu, z oslovených klubov dostalo zakaždým stručnú odpoveď: „A načo? Veď máte Badžgoňa, náš brankár by u vás aj tak nechytal.“
Trebárs v mladšom doraste sa mohol pýšiť sedemzápasovou šnúrou bez inkasovania, k tej v reprezentácii (aj tam je jeho rola jednotky viac-menej neohrozená) pridal päť čistých kont v rade a pri postupe do Elite Round nebojácne čelil Anglicku, neskôr Španielsku či Nemecku.
Skrátka nečudo, že ho už mal na radare i slávny Liverpool. Lukratívnu adresu však odmietol.
„Žiline prišla oficiálna žiadosť, ba čo viac, na skúške ma mali sledovať aj skauti z Manchestru United alebo Chelsea. No s rodičmi i športovým riaditeľom sme sa zhodli, že aj keby som ich zaujal, bude lepšie neprestúpiť. Liverpool si vyberá z celého sveta, hocikedy vás môže niekto nahradiť. Šanca preniknúť do áčka niekam, kde ste len jeden z mnohých, je prinízka,“ tvrdí.
„Povedzme, že by ma kúpili, hoc aj za 500-tisíc, no čo zmôžem proti gólmanovi za 15 či viac miliónov? Samozrejme, chcel som sa tam ísť pozrieť, vyskúšať, ale bez záujmu meniť klub. Mal som aj kúpenú letenku, no vypukla pandémia a úplne to padlo,“ vysvetlil s rozumom.
Kým si predvlani osemfinálovú jazdu starších spoluhráčov v mládežníckej Lige majstrov užíval len z tribúny, teraz o nej rozhodoval ako ústredná postava priamo medzi žrďami. V kvalifikačnom play-off najprv dvomi nulami (1 : 0, 5 : 0) prispel k pohodlnému postupu cez cyperský Pafos, po tom ako démon pokutových kopov v šialenom federálnom derby (5 : 4 po pen.) vyradil pražskú Spartu.
Dve zlikvidované penalty sa z večera do rána stali hitom internetu. Ale na čiare sa nerozhodoval podľa pocitu.
„Na fľaši som mal napísané priezviská deviatich protihráčov a stranu, kam kopú. Sparťanský brankár si to po prvej chytenej penalte všimol a zahodil mi ju až pred tribúnu. Ani som to nevidel, ale podávači hneď kričali - zahodil ti fľašu, zahodil ti fľašu! Tak ja že - na čo čakáte? Hybajte po ňu! Našťastie písmenká neboli rozmazané a chytil som aj druhú,“ spomína si.
Tréner Molčan ho však chválami nezdržoval. Namiesto tľapkania po pleci zavelil - chlape, teraz čím skôr pod nôž. Verte či nie, jeho zverenec českého rivala vyradil s ťahákom, ale aj trhlinou v kolene.
„Natrhnutý meniskus. Jeden zlý pohyb na tréningu a pri zohnutí ľavého kolena mi pukalo tak, že by ste to počuli na 20 metrov. Pamätám si, ako som si v sprche hovoril, že keď nevystriem nohu, tak skoro si asi nezachytám. Lekár tvrdil, že som mal už dlho podráždené chrupavky. Ale meniskus nie je ako krížny väz, bolesť sa dala vydržať, tak som dátum operácie ,trošku‘ posunul,“ iba pokrčil plecami Badžgoň.
Celú jeseň vrátane štyroch duelov v mládežníckej Lige majstrov i kvalifikácie na EURO do 19 rokov odchytal s jedným kolenom. Aj preto 18-ročného chlapca treba dávať za príklad.
„Zranil som sa v období, keď som to najmenej potreboval. Povedal som si, že zápasy sú teraz dôležitejšie než zdravie. Navyše, keďže nebolo stopercentne isté, že si ho na ihrisku zhorším, bol som ochotný zaťať zuby a nastúpiť zranený,“ doplnil gólman s oceľovou mentalitou.
Rekonvalescenciu po vydarenom zákroku odštartoval ešte skôr, než bola na pláne: „Mal som v hlave jediné - že osemfinále s Dortmundom stihnem.“ Lenže ľudia v klube o tom presvedčení neboli ani tri týždne pred výkopom.
„Pri predkopoch ma za jabĺčkom vkuse čosi dráždilo. Bol som nervózny, nechápal som, ako je to možné. Pomaly som si začal pripúšťať, že ak to bude bolieť, nepôjdem hrať. Odobrať si jedným zápasom, hoci životným, pár mesiacov či rokov z kariéry sa skrátka neoplatí. Bolesti o pár dní, našťastie, ustúpili, na ihrisku som dokázal fungovať a už sa len tešil, že pôjdem do brány. No bol to risk a proces urýchlený, koleno je zrehabilitované možno na 75 percent,“ hovorí.
Napriek tomu šiel 7. februára pod Dubňom na 110. Dvakrát poľahky vychytal Bambu, nedal šancu zakončiť Krevsunovi a z dlhodobých majstrov západnej bundesligy U19 vyrábal zúfalcov. Napokon pred 10 451 divákmi, teda najvyššou žilinskou návštevou od leta 2009, vyradil špičkovú nemeckú liaheň talentov.
„Konečne dačo chytil,“ stihol si rypnúť Filip Kňazovič. Jeho žiak však heroickú stopku Borussii Dortmund do úsvitu oslavovať nemohol. Na druhý deň ho v škole totiž čakali komisionálky. „Dopadli dobre, teda na trojku. Ani som sa nestihol opiť, lebo som ráno šoféroval,“ smeje sa 18-ročný hrdina v rukaviciach a verí si aj na osemfinálového protivníka.
„Keď som čítal komentáre, veľa ľudí písalo, že žreb bol zhovievavý, no myslím, že každý, kto trochu pozná mládežnícke akadémie, tuší, že to bude ešte ťažší súper než Dortmund. Kodaň vyslala do európskeho futbalu veľa hráčov, veď pred tromi rokmi nasadila proti Slovanu v podstate dorast a vyhrala 2 : 0,“ rozanalyzoval.
Ale v tíme okolo kapitána Jašša ambície limity nemajú: „Pred Dortmundom sme sa so spoluhráčmi, fyzioterapeutom i masérom uvoľnene bavili, také ticho pred búrkou, že prečo by sme nemohli ísť až do finále? Je to taký dlhodobý cieľ. Krátkodobý bola Borussia a teraz bude Kodaň.“
Fantastickým potenciálom potvrdeným v najslávnejšej juniorskej súťaži sveta len donútil veľké kluby, aby zaostrili zreničky. No keďže to má v mysli upratané sťa veterán, vie, že do zahraničia sa predčasne hrnúť netreba.
„O ponukách zatiaľ neviem, ak sa niekto ozve, mám o motiváciu navyše postarané. Tento rok chcem hlavne podávať stabilné výkony za béčko a čo najdlhšie aj v Lige majstrov, neskôr odchytať aspoň dve sezóny v áčku a až potom pomýšľať na cudzinu. Zatiaľ je jednotkou Ľubo Belko, máme super vzťah. Svoje miesto poznám, no uvidíme, čo nastane cez leto, určite budem bojovať,“ tvrdí.
Skvelú robotu Žiliny nevyzdvihuje len ďalšia účasť medzi top šestnástkou v LM, ale i fakt, že talizman najlepšej slovenskej akadémie stál slabú tisícku.
„Že jej raz môžem zarobiť milión? Tak hádam teda Turzovka má poistené nejaké percentá z predaja, nech raz prestupom pomôžem aj doma,“ uzavrel odľahčene Jakub Badžgoň, ktorý vo veľkom udivuje už dnes. A to má pred sebou ešte stále polrok v doraste.
Viac o senzačnom postupe aj v našej reportáži:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
