Vo West Hame odohral dve sezóny – výbornú a ešte lepšiu. Už na skúške v pätnástich vpálil gól slávnemu Joeovi Hartovi a keď juniorku „kladivárov“ ťahal k titulu v mládežníckej Premier League, Angličania písali o slovenskej hviezde žiariacej v bordovo-modrých farbách. Prečo od zimy oblieka dres Jablonca?
Ako malý sa na výber Spartaka Trnava prihlásil v belasom drese. A brali ho všetkými desiatimi. „Síce nebol slovanistický, ale musel som predsa vyniknúť, no nie?“ začal rečnícky Sebastián Nebyla a potom sme už otázky kládli iba my.
A nech sa ho spýtate na čokoľvek, hoc aj na to, ako sa spred brán najlepšej ligy sveta dostal do českej, s radosťou vám celú záhadu vysvetlí.
Na ihrisko ste mohli prísť hoc aj s udicou, loptu by ste mu nevzali. Mravček stredu poľa milimetrovými pasmi netrhal na šalát len rovesníkov, ale i o rok starších. Prvenstvom na pražskom Nike Cupe, no hlavne štyrmi žiackymi za päť rokov si postupne odomykal dvere do veľkého futbalu. Keď sa v „malom Ríme“ rysovala spolupráca s West Hamom, skauti rovno ukázali na neho.
Potom na skúške stačilo rozvlniť sito za Joeom Hartom a ostrovania boli paf. Veď kým slávny brankár už mal na konte dva tituly s Manchestrom City a 75 štartov za anglickú reprezentáciu, Nebyla ledva deviatacké vysvedčenie.
Za juniorku „kladivárov“ debutoval turnajom na Bermudách a spoza bájneho trojuholníka si do kolekcie priniesol ďalšiu zlatú medailu. „Napokon to bola moja prvá a posledná trofej z West Hamu,“ povedal s povzdychom.
„V lige sme najprv skončili v top päťke a potom tesne druhí. Oveľa viac ma však mrzia vypadnutia z FA Youth Cupu, dvakrát na penalty. Ide o najvýznamnejšiu mládežnícku súťaž v Anglicku, má dlhú a prestížnu históriu, aj tréneri bývali pred zápasmi nervózni.“
Pätnásťročného Slováka v londýnskej štvrti Stratford poslali rovno do osemnástky. O dva mesiace už stihol aj premiéru za U23. Na tréningoch si tak kopal s Jackom Wilsherom či Andrijom Yarmolenkom, stretával Chicharita s Declanom Riceom a v Premier League 2 naháňal Bukaya Saku (dnes piaty najdrahší hráč sveta) alebo Harveyho Elliotta (už 30-miliónový talent Liverpoolu).
„Keď som na Tomáša Součeka začal po slovensky, len nechápavo kukal, čo tu robím. Strelil som góly Arsenalu, Tottenhamu i Chelsea, ale najviac si vážim dva plus asistenciu proti Norwichu, keď mi priamo na štadióne fandili kamaráti zo Slovenska.“
Ak mu prvá sezóna vyšla na výbornú, tak druhá ešte lepšie. S desiatimi zásahmi patril v „osemnástke“ k pilierom tímu, ktorý sa s Fulhamom pretekal o majstra a britské médiá ho nazývali „slovenskou hviezdou žiariacou v bordovo-modrých farbách“. Preto verejnosti nešlo do hlavy, že sa pred letom 2020 z Olympijského parku kráľovnej Alžbety vyparil.
„Ako 16-ročný som podpisoval len študentskú zmluvu na dva roky, až potom prichádzajú na rad profi-kontrakty. Lenže pre kombináciu korony s brexitom ich ponúkli len domácim chalanom. Čudné, po výbornej sezóne som z toho bol veľmi sklamaný. Ale pre niečo to tak asi malo byť.“
Vedomý si ponúk z Anglicka, Talianska i Nemecka sa na náročný skok do mužského futbalu, sprvu nezáväzne, pripravoval s Dunajskou Stredou.
„Trebárs v Herthe Berlín povedali, že ma berú, ale do rezervného tímu, ktorý hral tretiu alebo štvrtú ligu. A takéto riešenie mi nepripadalo správne. DAC ma zaujal podmienkami i tým, čo so mnou plánuje,“ vysvetlil comeback na Slovensko.
Na Žitnom ostrove pomohol vybojovať dve historické striebra, bitku s neľútostným tlakom očakávaní zvádzal v konkurencii Kalmára, Dimuna či Káčera. Aj vzhľadom na to 54 štartov v troch ročníkoch nie je málo.
„Bol som mladý a prechod z dorastu k dospelým vždy býva najťažší. Za ten čas sa vymenili štyria tréneri, niektorí mi šancí rozdali viac, iní menej, ale bral som to ako školu, určite ma to veľa naučilo. Myslím, že na svoj vek som minút odohral dosť, no po troch rokoch som sa skrátka rozhodol vyskúšať niečo nové.“
Jadranskú etapu v chorvátskej Istre odštartoval sľubnými číslami – základnou zostavou proti Dinamu Záhreb i Rijeke, dokonca gólom Osijeku.
„Pod koučom Karoglanom to bolo super, no práve náročný žreb v úvodných kolách ho stál miesto a to bol zásadný moment, prečo sa moja pozícia začala uberať zlým smerom. Nový šéf lavičky so mnou nerátal, aj keď som mu nedal absolútne žiaden dôvod. Vzal som to chlapsky, netrucoval, iba ticho makal, ale situácia sa na jeseň už nezmenila. V Chorvátsku je iný život, iný štýl a iný futbal, človek sa musí povzniesť a zobrať si ponaučenie do budúcna.“
Od sklonku januára tak pomáha českému Jabloncu docieliť stanovenú métu – play-off o Európsku konferenčnú ligu. V generálke proti Veres-Rivne prekvapil kapitánskou páskou, v „otváraku“ jari so Slaviou Praha zasa potešil plnou minutážou.
„Takú tu majú tradíciu, nový hráč zakaždým dostane ,céčko‘, aby v kabíne platil pokutu, takže už len čakám na čiastku. Česká liga je kvalitná, určite to nebol krok späť, ale či správny, budem môcť hodnotiť až keď sa predvediem,“ usmial sa mozog zálohy, ktorý v nadchádzajúcich rokoch kariéry bezpochyby preferuje zahraničie.
Naprieč mládežníckymi reprezentáciami nazbieral od základnej školy už 36 štartov, ale vrchol na medzinárodnom leveli má ešte len dohľadne pred sebou. Partiu „sokolíkov“ predvlaňajšia smolná baráž na majstrovstvá Európy U21 mrzieť nemusí, na tých budúcoročných sa totiž predstavia v úlohe usporiadateľskej krajiny.
A pri pohľade na kostru tímu – Nebyla, Belko, Kaprálik, Suslov či Šviderský – Slovensko určite top krajiny neprivíta ako fackovací panák. Práve naopak.
„Presne tak! Máme výborné mužstvo, v príprave sa proti kvalitným súperom koncentrujeme iba na šampionát. Už len účasť je sen, no ak budeme stále pokope a tím sa ešte väčšmi sformuje, môžeme dokráčať ďaleko. Aj preto som kývol Jabloncu, aby som pravidelne zbieral hernú prax v silnej súťaži a bol čo najlepšie nachystaný.“
„Experti“ zvyknú šomrať, že ťahúň reprezentácie, veľký talent z Anglicka a v kluboch nedostáva toľko príležitostí, ako sa niekedy čaká. Nebyla však z rečí dilemy nemáva.
„Nápor verejnosti tu bude vždy a vždy aj bol. Každý chce hrať čo najčastejšie, ale keď sa chvíľku nedarí, nemôže sa vám predsa zrútiť svet. Len sa treba zatnúť a snažiť ďalej, futbal vždy vráti požičané. Talent a chuť mi určite nehasnú, verím, že sa vidíme na ME,“ odkázal s veľkým nadhľadom fanúšikom i „hejterom“.
Aj keď mu nie vždy všetko vyšlo podľa predstáv, stále má len čerstvých 22 rokov a v talóne schované skúsenosti z kolísky futbalu. A na to netreba zabúdať.
Ešte raz si vychutnajte zostrih duelu prvého jarného kola Niké ligy medzi Ružomberkom a Spartakom Trnava:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
