Spravil SFZ dobre, že Francesca Calzonu pred ME pustil do Neapola? Prečo nešiel s ním? Je Talianovou prioritou stále aj slovenská reprezentácia? Bude musieť nahrať ďalšiu hlasovku? Je azimut nášho futbalu pod taktovkou Jána Kováčika nastavený správne? Dokedy chce trénersky rásť vo vlastnej akadémii a dostáva už ponuky na synov? Marek Hamšík odpovedá exkluzívne pre TVNOVINY.sk.
Kým sme čakali na pizzu v jednej talianskej reštaurácii, čašník nás začul rozprávať po slovensky. „Slovacchia?“ vyhŕkol a uprel na nás rozširujúce sa zreničky.
„Sí,“ prikývli sme očakávajúc ďalšie fádne otázky.
„Marek Hamsik?“ opýtal sa vrchný s ešte väčším nadšením.
„Jasné, tuto kolega je novinár, pozajtra s ním bude robiť rozhovor,“ odvetil mu kamarát ukazujúc mojím smerom. V ten deň sme za pizzu platiť nemuseli.
Fanúšikovia majú jeho podobizeň vytetovanú aj na miestach, aké by ste nečakali, a jeho meno vytlačené na dresoch, stenách, tanieroch či krytoch na mobil. Deti v kaderníctvach si stále pýtajú ikonický strih, aký zvykol nosiť dlhé roky.
Legendárneho „Marekiara“ uznával aj kultový Diego Maradona, pod Vezuvom sú obaja za bohov. Preto keď sa Neapol dozvedel, že sa do SSC možno vráti po boku Francesca Calzonu, v nejednej domácnosti chystali ohňostroj.
Napokon ho môžu odpáliť na Nový rok. Marek Hamšík sa totiž rozhodol inak.
Neapol hneď od štartu sezóny v strede tabuľky zaostával za výbornými výkonmi z vlaňajška. Prišlo vám na um, povedzme už po konci trénera Luciana Spallettiho, že by vedenie SSC mohlo osloviť práve Francesca Calzonu?
Po fantastickom ročníku, akým Neapol spečatil majstrovský titul, je vždy náročné zopakovať skvelé výsledky a udržať takú vysokú hernú úroveň. Možno sa aj dalo očakávať, že akýsi mierny pád nastane, obzvlášť, keď tréner Spalletti kývol na ponuku talianskej reprezentácie.
Neapol zalátal dieru Rudim Garciom, no po niekoľkých týždňoch bolo očividné, že je potrebná ďalšia zmena. A áno, už pred tromi mesiacmi boli nejaké myšlienky, že by ho mohol nahradiť Francesco Calzona. Ale napokon sa v klube rozhodli pre Waltera Mazzarriho.
Takže v novembri nešlo len o bulvárne fámy.
Ku konkrétnym rokovaniam síce nedošlo, ale áno, meno Calzona v Neapole padlo už vtedy.
A keď nedávno svet obletela informácia, že sa s ním pod Vezuv vraciate aj vy, nejedna neapolská domácnosť kupovala ohňostroj. No odpáliť ho napokon nemohla. Prečo ste výnimočnú ponuku odmietli?
Hráčsku kariéru som ukončil kvôli rodine a to rozhodovalo aj teraz. Doma padli rôzne názory, niekto povedal áno, niekto zase nie. Človek si musel vypočuť, vybrať a zvážiť, čo vraví srdce i najbližší. A od toho sa odraziť.
Mám rozbehnuté veci v akadémii, koučujem vlastnú kategóriu, s chalanmi sa mi pracuje výborne. Napredujeme spoločne, nechcel som ich po polroku opustiť. Navyše, tréner Calzona zatiaľ podpísal trojmesačný kontrakt, čiže aj ja, ako asistent, by som mal isté miesto len tri mesiace, aspoň nateraz. Skrátka som sa na to necítil.
Mohli ste sa vrátiť do mesta, kde ste za boha, do mesta, kde vás uznával aj ten najrešpektovanejší – kultový Diego Maradona. Ba čo viac, šéfovanie žiačikom neďaleko Banskej Bystrice ste mohli vymeniť za stoličku v realizačnom tíme úradujúceho talianskeho majstra a jedného z najlepších klubov na svete. V priebehu polroka. A takých, čo dokázali niečo podobné, by sme veru veľa nenašli. Skutočne ste ani na chvíľku nezaváhali?
Jasné, že zaváhal. Trvalo mi dobrých pár dní, kým som sa rozhodol. Prezident klubu i tréner Calzona ma veľmi chceli v realizačnom tíme, veď napokon som sa zúčastnil aj na jeho premiérovom zápase proti Barcelone.
Počas dvoch dní v Taliansku som si tej slávy trošku užil, bolo pekné vidieť, že ma tamojší fanúšikovia stále majú radi. Každá otázka znela tak isto – vraciaš sa? Žiaľ, musel som ich sklamať. Moje rozhodnutie bolo, aké bolo, ale verím, že ho všetci akceptujú.
Pred osemfinálovým duelom Ligy majstrov ste sedeli na obede so šéfom Neapola, Aureliom De Laurentiisom, i Barcelony, Joanom Laportom. To sa vás ešte snažil ukecať?
Pravdaže, aj to bola jedna z tém. Jeho pozvanie si naozaj vážim, veľmi pekné gesto, ale odvetil som mu rovnako – že sa na to momentálne necítim. Verím, že môj čas vrátiť sa do Neapola ešte len príde.
Takže ste pred talianskymi peniazmi uprednostnili investovanie vlastných do rozvoja mladých talentov. To je prinajmenšom obdivuhodné.
Pritom v Neapole vôbec nešlo o peniaze, veď je to môj druhý domov. Navyše, mal som najprv podpísať trojmesačný kontrakt, čiže financie naozaj nehrali rolu. Rovnako ako zo strany trénera Calzonu, aj z mojej by to bolo o láske ku klubu, silnej túžbe vrátiť sa k „Partenopei“ či splnení sna. Nič viac.
Povedali ste, že váš čas ešte len príde. Dokedy teda plánujete zbierať skúsenosti v akadémii? Nie je vám tam, síce po zhruba siedmich mesiacoch, no predsa, už priúzko?
V blízkej budúcnosti si chcem spraviť UEFA PRO licenciu, nech môžem trénovať na najvyššej úrovni. No dokým budú v akadémii pôsobiť moji dvaja synovia, budem tam aj ja. Aby som ich vedel viesť správnym smerom.
Tak to otočme. Starší Christian má podľa vašich slov už teraz lepšiu strelu než vy v jeho veku, mladší Lucas taktiež zdedil neprehliadnuteľný talent. Ako dlho chcete, vy aj oni, aby ešte vyrastali pod otcovým velením?
V mládežníckom veku sa už ako šestnásťročný môžete niekam posunúť. Buď do zahraničného, alebo minimálne do kvalitnejšieho slovenského klubu či akadémie. Ja všetko smerujem k tomu, aby moji chlapci prestúpili do zahraničia a tam sa ukázali. Christian možno pôjde už v šestnástich, no, samozrejme, najprv na to musí mať, futbalovo i mentálne. Určite ich nebudem nikam posielať, kým nebudú pripravení.
Už ste na jedného či druhého aj dostali nejakú ponuku?
Nie, nie. Na to je priskoro. Majú len štrnásť, respektíve dvanásť rokov, teda stále minimálne dva, respektíve štyri na to, aby na sebe makali a zlepšovali sa. Ešte si ani nie som úplne istý, čo by pre nich bolo najvhodnejšie. Sústredím sa na to, aby veci, ktoré robia teraz, robili správne. Všetko má svoj čas.
Či by som ponuku od Neapola vzal, keby moji synovia v akadémii už nepôsobili? Tak ďaleko do budúcnosti nevidím. Tréner Calzona má v SSC zmluvu do leta a podpísal novú so slovenskou reprezentáciou. V tejto chvíli sú moje priority jasné – akadémia a národný tím.
So staršími žiakmi (U15) ste v základnej časti prvej ligy skončili štvrtí, kapitán a syn Christian dokonca ako štvrtý najlepší strelec. Mám pravdu ak poviem, že s premiérovou polsezónou v úlohe šéfa lavičky musíte byť spokojný?
Samozrejme. Prvá štvorka bola cieľ, chceli sme postúpiť do nadstavbovej časti o titul a porovnávať sa s najlepšími výbermi zo stredného i východného Slovenska. Myslím, že posledné jesenné zápasy, ale hlavne prvé dva jarné nám ukázali, že sme sa neskutočne posunuli. Takže som veľmi spokojný.
Aby sa vaša akadémia mohla stať oficiálnou či profesionálnou, potrebujete ligový dorast. Chlapci v druhej najvyššej súťaži zimovali na vedúcej priečke, takže táto ambícia môže už cez leto nabrať reálne kontúry. Čo potom?
Ak postúpia, vznikne nám ďalšia kategória, U16. Takže prvoradým bude nábor nových hráčov a skladba konkurencieschopných tímov v najvyššej súťaži.
V prvom jarnom kole ste sa ako asistent trénera objavili i na lavičke mužov. Aj ich zamýšľate posunúť o stupeň vyššie?
Uvidíme, hlavným cieľom je prvá dorastenecká liga. Čo sa týka áčka, pár zápasov som si pozrel ako divák, teraz jeden ako asistent, a myslím, že tretia slovenská liga je náročná, veľmi fyzická súťaž. Takže, či sa chalani z dorastu posunú do tretej, alebo niekedy v budúcnosti možno do druhej, bude to pre nich dobrý odrazový mostík.
Vrátim sa k trénerovi Calzonovi. Nemáte pochybnosti, či popri nabitom kalendári v Neapole zvládne odovzdať sto percent i slovenskej reprezentácii?
Absolútne žiadne. Poznám ho ako trénera aj človeka, do všetkého ide na sto percent. Prácu v reprezentácii si bezpochyby odvedie zodpovedne a naplno.
Takže podľa vás, aj keby ste sa odosobnili od priateľských vzťahov, Slovenský futbalový zväz (SFZ) spravil dobre, keď mu krátko pred ME umožnil duplicitnú funkciu?
Meno slovenskej reprezentácie sa posledné dni skloňovalo hádam vo všetkých novinách, talianskych i slovenských. Myslím, že pre našu krajinu, obzvlášť keď sa pozrieme na jeho prvé štyri výsledky v Neapole, je to perfektná reklama. Slovensko sa môže len tešiť, že má trénera na takejto úrovni.
No ak v Taliansku uspeje, bude si zrejme musieť hľadať nového...
Francesco podpísal so SFZ novú zmluvu, takže záleží na rozhodnutí zväzu, čo sa bude diať ďalej. Ja na toto skutočne odpovedať neviem. No myslím, že tréner tým dal jasne najavo, že myslí na budúcnosť pri slovenskej reprezentácii.
Pod Vezuvom jeho kontrakt platí ešte tri mesiace, pod Tatrami predĺžil do konca roka 2025. Tvrdíte teda, že z tohto možno vyčítať, že slovenská reprezentácia je preňho stále prioritou? Možno i väčšou než Neapol?
Pravdaže, bezpochyby je to preňho priorita. Zväz by ho určite nepustil, ak by nepodpísal, to by bola veľká chyba. Našťastie si to pán Kováčik dobre premyslel a vyhol sa tomu. Myslím, že rozhodnutie bolo správne z oboch strán.
Napriek tomu si SFZ týmto krokom rozhneval kritikov, ktorých ani po postupe na EURO príliš neubúda. Je podľa vás azimut slovenského futbalu, pod taktovkou Jána Kováčika, nastavený správne?
Pán Kováčik za roky jeho prezidentovania urobil obrovský kus práce, najmä čo sa týka infraštruktúry. Prerobilo sa veľmi veľa štadiónov a vystavalo veľmi veľa ihrísk, čo je podľa mňa pre napredovanie futbalu kľúčové a skvelé. Navyše, dostali sme sa trikrát na EURO a to je fantastické. Aj posledná úspešná kvalifikácia len svedčí o tom, že sa pri reprezentácii robí dobre.
Modelová situácia. Povedzme, že by Calzonovi okolnosti neumožnili zostať pri kormidle národného tímu. A zväz by post hlavného trénera ponúkol vám. Ako by ste reagovali?
V prvom rade, zatiaľ hlavným trénerom byť nemôžem, lebo aj keď dúfam, že najvyššiu licenciu čoskoro získam, ešte ju v rukách nedržím. Takže to asi netreba rozoberať. No trénerské remeslo ma napĺňa a o niekoľko rokov by som sa mu jednoznačne chcel venovať na profesionálnej úrovni. Byť taký kouč ako hráč? Neviem, či sa mi podarí vyšplhať až na takú úroveň, ale určite sa o to pokúsim (úsmev).
Naposledy o výbere trénera rozhodla aj vaša hlasovka. Ak by Slovensko predsa len potrebovalo nového, máte v zálohe ďalšiu?
Tréner Calzona má platnú zmluvu, takže nad tým vôbec nepremýšľam. No ak sa udeje niečo, čo by zmenilo situáciu, určite poviem svoj názor, ako som to spravil aj naposledy.
A vytiahnete ďalšie eso? Trebárs Carla Ancelottiho alebo Rafu Beníteza.
Na to by sme asi nemali peniaze (smiech).
Ešte raz si priamo z Tehelného poľa vychutnajte postupové oslavy na EURO 2024:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
