Bolo či nebolo správne zveriť reprezentáciu do rúk muža, ktorý nikdy predtým nebol hlavným trénerom? Dokázalo sa Slovensko kvalifikovať vďaka ľahkej skupine alebo modernému progresu? Ktorí hráči svojimi výkonmi potešili a ktorí, naopak, podliezli latku? Tretí postup na majstrovstvá Európy známkuje kvarteto expertov.
Mnohí odpisovali trénera, mnohí neverili hráčom, že to dokážu. Vypredané Tehelné pole vo štvrtok večer slovenskej reprezentácii i realizačnému tímu v stoji ďakovalo za postup.
Štyri rôzne pohľady, štyri pozoruhodné názory. Úspešnú bitku o EURO 2024 hodnotia Ladislav Borbély, Stanislav Šesták, Ján Kocian a Milan Lešický.
Francesco Calzona pred prevzatím postu šéfa lavičky slovenskej reprezentácie nikdy nebol hlavným trénerom. Napriek tomu sa zaradil k velikánom Weissovi a Kozákovi, jediným mužom, ktorí po odkoučovaní celej kvalifikácie postúpili na záverečný šampionát. Bolo či nebolo teda správne, zveriť mu do rúk národný tím?
Ladislav Borbély: „Vždy treba vychádzať z konkrétnych výsledkov a tie jasne ukazujú, že mužstvo, dlho sa topiace v hlbokej výsledkovej i výkonnostnej kríze, sa začalo zviechať. Hráči počas relatívne krátkeho obdobia prijali trénerov koncept a naučili sa vyhrávať zápasy. Dokonca aj tie, v ktorých si víťazstvo nezaslúžili. Mužstvo začalo získavať identitu, hráči sa zas viac herne profilovať a tým narastala kvalita. Je ale pravda, že až marcový zápas v Bosne sa priblížil tomu, čo zodpovedalo predstavám športovej verejnosti.
Samozrejme, keď mužstvo vychádza z krízy, v akej slovenský mančaft bol, dokonca dvojitej, navyše nás pritlačili generačné problémy, postup je veľmi náročný. Slovensko tlak krok po kroku začalo zvládať. Veľmi pomohol fakt, že v zápasoch, ktoré herne neboli optimálne, hráči optimalizovali výsledky. To ich v tabuľke vyšvihlo hore, začali veriť systému, ktorý ich aj škaredými víťazstvami dostal vyššie. Akceptovali ho od začiatku, aj keď im herne nie všetko vychádzalo. Skrátka, napredovali lepšie výsledkovo než herne.
To, čo mužstvo predviedlo proti Portugalsku, bolo pre mňa osobne vnútorným zlomom. Nadobudol som pocit, že smerovanie tímu je absolútne správne, čo sa vo štvrtok len potvrdilo. Náročný zápas s Islandom zvládnutý brilantným spôsobom. Teraz je veľmi dôležitá stabilizácia kvality, teda opakovateľnosť výkonu. Verím, že najbližšie obdobie ukáže aj tento parameter.“
Stanislav Šesták: „Samozrejme, že to bolo správne, keďže sme postúpili na majstrovstvá Európy. Začiatok bol krkolomný, komplikovaný, zlý, ako sa aj všetci vyjadrovali, Calzona sa určite nedostal do ľahkej situácie. No postupne, po nešťastnom remízovom zápase s Luxemburskom, chlapci i celý realizačný tím akoby trošku zmenili prístup k fanúšikom i širšej verejnosti a odohrali vynikajúce zápasy, ako napríklad s Bosnou. Samozrejme, boli aj šťastné, ako ten na Islande alebo ďalšie, no myslím, že na majstrovstvá Európy sme postúpili zaslúžene.“
Ján Kocian: „Už pred výberom som bol konfrontovaný touto otázkou, či je zahraničný tréner dobrá voľba. A bol som za. Teraz sa potvrdilo, že zo strany zväzu šlo o správny verdikt. Chceli sme zahraničného trénera, najprv sa nevedelo odkiaľ, vylúčilo sa Česko, v hre bolo aj Nemecko, napokon dostalo zelenú Taliansko. A vidíte, po rozpačitom úvode v Lige národov sme v kvalifikácii podľahli len neporaziteľnému Portugalsku. Ostatné stretnutia, až na to domáce s Luxemburskom, sme vyhrali. Nielen zásluhou hráčov, ale aj celého realizačného tímu na čele s trénerom Calzonom. Zaslúžene postupujeme.“
Milan Lešický: „Treba povedať, v akej situácii bolo naše národné mužstvo, keď ho Calzona preberal. Vo veľmi zlej. Riešili sme generačný problém a vtedy automaticky nastáva výkonnostný pokles. Druhá vec je, že z vlastných zásob sme trénera zrejme nevychovali. V tom čase neexistoval taký, okrem Vlada Weissa, ktorý by mohol viesť reprezentáciu. Dlho sa váhalo, potom prišla na rad debata Hamšíka s prezidentom Kováčikom. Calzonov nástup bol rizikový, hlavného trénera nikdy nerobil. Rozhodnutie je vždy správne, keď sa potvrdí. A jemu sa zažehnať generačný problém podarilo.
V reprezentácii sa trénuje minimálne, hráčov treba pospájať do ucelenej taktiky, aby si navzájom vyhovovali. Spočiatku bolo vidieť, že nemá veľké skúsenosti. Zlom nastal, keď sa ku kolektívu pripojil Hamšík. A to nielen kvôli taliančine. Hráčov výborne poznal z druhej strany, presne vedel, čo ktorý dokáže, ako sa chová v kolektíve a toto priniesol Calzonovi. Odvtedy sa naša hra začala výrazne zlepšovať. Zápas s Islandom, odohraný na vynikajúcej taktickej úrovni, potvrdil, že toto mužstvo má perspektívu a ešte môže dosiahnuť vysoké méty. Už dlho som nevidel zápas, kde by sme hrali s takou vášňou, nadšením a prevahou ako včera proti Islandu. Absolútne sme ovládli situáciu.“
Calzona na majstrovstvá sveta postúpil s krajinou z piateho výkonnostného koša, kde jej okrem iných robili spoločnosť aj Gibraltár alebo Malta. Profitovali sme z ľahkej skupiny alebo sa kvalifikovali vďaka modernému konceptu hry či toľko omieľanému progresu?
Ladislav Borbély: „V európskych kvalifikáciách dnes rozhodne nemôžeme tvrdiť, že máme vyslovene ľahkú skupinu. Na starom kontinente sa všetky národné tímy posúvajú. My sme sa ocitli v špecifickej situácii i skupine, kde bol od začiatku jasný favorit, Portugalsko, i outsider, Lichtenštajnsko. A zdalo sa, že sú tu tri mužstvá, ktoré sa pobijú o druhé postupové miesto.
No vyskočilo Luxembursko, ktoré sa prirodzenou evolúciou národného zväzu dotiahlo na ich úroveň. Slovensko, Island i Bosna sa nachádzali v absolútnej hernej kríze, no priebeh kvalifikácie ukázal, že sa s ňou najlepšie vysporiadali Slováci. Okrem postačujúceho zisku bodov sa krok za krokom konfiguroval herný profil mužstva, ktorý spĺňa súčasné parametre kladené na moderný futbal.
Namiesto falošného pressingu odrazu hráme proaktívne, Islandu sme bez tlaku nedovolili ani odkopnúť loptu. A to sú veci, ktoré sa nedajú naučiť z večera do rána. Teraz sme postupom získali ďalšieho polroka efektívneho času, kde môžeme cibriť parametre, aby sme na šampionáte boli omnoho konfrontovanejší, než v predchádzajúcej edícii.“
Stanislav Šesták: „Zakaždým, keď sme sa prebojovali na ME alebo MS, niekto z favoritov postúpiť nedokázal. Podarilo sa nám nachytať body, urobiť aj progres, no i mať šťastie, že sa Bosna počas kvalifikácie akosi rozbila, hoci ju začala výborne. Ale to k tomu patrí. Takže zo všetkého trošku. Slovenskému futbalu môže nesmierne pomôcť, že sme sa kvalifikovali na záverečný turnaj.“
Ján Kocian: „Progres je v začiatkoch. Vidieť, že tam niečo kvasí, že ideme správnou cestou, ale ešte nie je dokončený. Stále máme problémy v istých fázach hry, keď nedokážeme ani slabšieho súpera zamknúť vo vlastnej šestnástke alebo si vypracovať veľké množstvo šancí.
Čo máme dobre prepracované je napádanie v útočnej fáze. Nie sme stiahnutí pred vlastnou šestnástkou, ako tomu bolo za Calzonovho predchodcu, že sme chceli len brániť. Ten štýl nebol atraktívny. A koniec koncov, atraktívny ani byť nemusí, no nebol ani úspešný. Prirodzene muselo dôjsť k zmene.
Progres badať v kompaktnosti, vysokom bránení, aj za cenu množstva síl. Je začatý, ale nedokončený. Kvalifikáciu máme odfajknutú, postúpili sme, čakajú nás asociačné termíny, a teda ďalšie možnosti pred majstrovstvami Európy dobudovať systém, ktorý Calzona priniesol.
Každopádne treba povedať, že skupina ťažká nebola. Aj keď nás vybrali z piateho koša, dostali sme skupinu - je taký pojem – hrateľnú. A to veľmi. Niektoré sú ťažšie, no možno ani keby sme si ju skladali sami, bez žrebu, nevybrali by sme si vhodnejších súperov. Ale na to sa teraz netreba pozerať, podstatné je, že sme sa dostali na EURO pod, i keď len v začiatkoch, badateľným rukopisom trénera Calzonu.“
Milan Lešický: „Išlo to jedno s druhým. V deň žrebovania sme si povedali – fajn, táto skupina nie je až taká ťažká, aby sme z nej nedokázali postúpiť. Ale to bolo treba potvrdiť.
Začali sme ju experimentom, prvý raz v histórii angažovaním zahraničného trénera, riešili sme generačnú výmenu hráčov, odchádzali opory a celé mužstvo zrazu ovládal taliansky realizačný tím. Ale generačný problém trápil aj iné krajiny, napríklad Nemecko, a všade nastal výkonnostný pokles. V tomto zmysle sme cieľ splnili.
Teraz dúfam, že tento trend bude pokračovať a čaká nás niekoľko rokov dobrej perspektívy, kde si našich hráčov všimnú i zaujímavé zahraničné kluby. Pokiaľ v topligách budeme mať veľa hráčov s pravidelnou minutážou, nemám obavy.“
Vo veľkom boli kritizované Calzonove nominácie, napokon s nimi na EURO dokázal postúpiť. Ktorí hráči vás počas kvalifikačných bojov zaujali najviac, ktorí naopak podliezli latku a kto možno vo výbere chýbal?
Ladislav Borbély: „Už máme gro hráčov, ktorí sú nosnými piliermi tohto mužstva. Počnúc Dúbravkom, pokračujúc Škriniarom, Hanckom a Lobotkom, ktorí tvoria stabilný blok kvality. Navyše to vyzerá tak, že sa k nim pripojil aj Duda, predtým oscilujúci medzi hernou viditeľnosťou a neviditeľnosťou. Teraz však ukázal svoje dobré kvality.
Čo je veľmi dôležité, aj matador Ďuro Kucka svojimi výkonmi len pridal a ukázal, že vekové parametre pri reprezentácii nie sú opodstatnené. Nezabudnime ani na ofenzívnych hráčov, ktorí sú kľúčoví z hľadiska výsledku. Haraslín sa vďaka dobrej forme i klubovým podmienkam ideálnym pre výkonnostný rast vypracoval na veľmi zaujímavého a nosného futbalistu, ktorý bude zaiste rezonovať aj na transferovom trhu.“
Stanislav Šesták: „V každom zápase sa mi strašne páčil Hancko a to ani nehral na svojom obvyklom poste. Čo sa týka defenzívy, bol výborný, stále podporoval útok, prihral na góly i nejaké dal. Bol jeden z najdôležitejších mužov celej kvalifikácie.
Kto podliezol latku je súdiť zaťažko, ale pred vyše dvomi rokmi, keď dostal prvú šancu Suslov, som aj ja povedal, že to môže byť ďalší vynikajúci futbalista. Zatiaľ to ešte nenaplnil, čakal som od neho trošku viac. Ale treba mu dať čas, je to stále mladý, 21-ročný chlapec.
A kto v nominácii chýba? Povedal som to pred týmto zápasom, ak sa postúpi na ME, všetky tromfy má v rukách tréner. Takže si obháji, aj keby na majstrovstvá nezobral Vlada Weissa, aj keby učinil hocaké rozhodnutie, pretože s tým, čo si vybral, dokázal postúpiť.“
Ján Kocian: „Najviac sa mi páčil Hancko, spravil výrazný progres nielen na reprezentačnom, ale aj klubovom fóre. Keď odchádzal zo Sparty, videli sme ho skôr na poste stopéra, pri Škriniarovi aj odohral dobré zápasy, ale oveľa viac sa začal presadzovať na kraji. Ľavá strana bola dlhé roky problémom, v Dávidovi sme objavili moderného beka.
Viac sa možno očakávalo od útočníkov, efektivita nám stále chýba. Hlavne v zápasoch proti relatívne slabším súperom. Nemáme deviatku, ktorá by dala gól, keď sa tímu presadiť nedarí. Avšak nemám na mysli len stredného útočníka, ofenzívna hra je celkovo pod latkou. Ondro Duda, Laci Bénes, hráči, o ktorých hovoríme, že by mali byť efektívni nástupcovia Mareka Hamšíka, tam sa pýta zlepšenie.
A keď som vychválil Hancka, budem chváliť aj Haraslína. V celej kvalifikácii podával veľmi dobré výkony, vsietil dôležité góly. Dá sa povedať, že keď sme ho v zápase nemali, tak tá útočná aktivita bola ešte slabšia. Odohral dobrú kvalifikáciu a stal sa pevnou súčiastkou základnej zostavy.
Milan Lešický: „Jednoznačne treba povedať, že v tejto kvalifikácii to bol Dúbravka, ktorý mužstvo podržal. Úspech nedosiahnete, a to nielen vo futbale, ale aj v hádzanej či hokeji, pokiaľ nemáte nadštandardného brankára. Dlhodobo vyrábame veľmi kvalitných obrancov, viď Škriniar, ktorý okolo seba zorganizoval celú defenzívu.
Spomedzi starších by som vyzdvihol Kucku, síce nenápadného, ale v rozhodujúcich momentoch nenahraditeľného, čo potvrdil aj vo štvrtok proti Islandu. Dal gól v extrémne náročnej situácii a to už zvládol niekoľkokrát. Aj odpisovaný Duda začal hrať veľmi dobrý a prospešný futbal. Bénes, ak bude zdravý, bude aj výborný.
Problém máme v útočnej fáze, chýba nám klasický zakončovateľ, ktorý by dokázal strieľať góly. Ale to je dané aj tým, že takých dlhodobo nevychovávame. Pritom sú rovnako cenní ako brankári. Možno je tam Haraslín, možno je tam Schranz, ale to absolútne nie sú typickí útočníci, ktorí si držia priemer aspoň 0,8 gólu na zápas.
Opakujem, veľa sa zmenilo od príchodu Mareka Hamšíka do realizačného tímu. Tréneri si obraz o hráčoch dokážu vytvoriť po polroku, on už všetkých poznal a tak Calzonovi veľmi pomohol. Ihneď mu vysvetlil, kto je aký. Došlo aj na tému Weissa mladšieho, nebol pozvaný, ale zrejme bolo dôvodom, že do mužstva naozaj nezapadol. No aj tak by som nad ním nelámal palicu, pretože hráčov ako on veľa nemáme. Čo nebolo môže byť, do EURA ďaleko.
Keď to vezmem podľa včerajška, svoje miesto si zastali všetci. Toľko elánu som nevidel dlho. Keď naši zapoja srdiečko, môžu hrať rovnocenný zápas proti komukoľvek.“
Pozrite si ešte raz oslavy, ktoré vypukli hneď po záverečnom hvizde:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
