Bitka o EURO 2024, diel piaty. Keď vypredané Tehelné pole v nadstavenom čase skandovalo „My chceme gól!“, hviezdni Portugalci sa triasli. Prehru 0:1 si Slováci prosto nezaslúžili. Kvalifikačnému predstaveniu odovzdáva vysvedčenie Ladislav Borbély.
Najprv ohlušujúci aplauz legendárnemu Jozefovi Venglošovi a potom futbalový sviatok desaťročia. Kto stavil na deštrukciu „sokolov“ majstrami Európy z roku 2016, už po úvodných minútach rýchlo krčil papierik.
Mužstvo okolo kapitána Milana Škriniara hralo proti gigantovi z top desiatky rebríčka FIFA, s kádrom v hodnote miliardy a s Cristianom Ronaldom na čele, viac než rovnocennú partiu. Sme konečne svedkami obrodenia slovenského futbalu? A ako ďaleko či blízko postupu?
Aj na toto pre TVNOVINY.sk odpovedá expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.
Sledovali sme najlepší zápas slovenskej reprezentácie pod vedením trénera Francesca Calzonu?
Bezpochyby. A ešte raz, bezpochyby. I keď treba povedať, že už proti Bosne sme videli silné záblesky progresívnej hry. Jediné, čo nám ušlo s Portugalskom, je výsledok. Futbal ukázal, že vie byť aj nespravodlivý. Za výkon by si hráči určite bodový zisk zaslúžili.
Čo k nemu chýbalo?
Lepšia finalizácia. Zoberme si konkrétne situácie. Dlhý pas od Dudu na Schranza, zlý prvý dotyk. Ďalšia krásna Dudova lopta, skrytá prieniková prihrávka na Schranza, opäť nedobré prebratie a zahodená tutovka. Tretia, štandardka, adresný nákop do šestnástky, Škriniar v gólovej pozícii prehlavičkoval. Štvrtá, Haraslín zakončil krásnu akciu do žrde. To sú štyri vyložené šance. Že sme si ich vytvorili svedčí o kvalite hry. Absentovala len schopnosť dotiahnuť takúto situáciu do efektívneho konca.
Koncept hry nášho šéfa lavičky laicky znamená, že najlepší útok je obrana. Systém ako stvorený na veľkých protivníkov. Mohol dnes vôbec fungovať lepšie?
Obranu sme vysunuli poriadne vysoko, aktívne skrátili herný priestor a koniec koncov nehrali defenzívne. Pravda, brali sme na seba riziko, že sa za nami utvorí obrovská diera na súperove kontry, ale veľmi schopnou organizáciou hry sme ich dokázali eliminovať. Navyše, po útočnú zónu sme boli mimoriadne sebavedomí. Nielen vyrovnaní, ale v určitých fázach i lepší než súper. Preto škoda, že sebadôveru, ktorú sme prejavovali pri otváraní hry z obrannej zóny a pri konštrukcii sekvencií v stredovej zóne, sme stratili v útočnej, čo sa prejavilo i v slabšej koncovke. Preto sme nedali gól, preto sme prehrali.
V júni ste vraveli, že progres pod talianskym trénerom nevidieť. Meníte po súboji s Portugalskom názor?
Jednoznačne. Je predsa jasné, že po zápasoch na Islande a v Lichtenštajnsku sme s herným prejavom nemohli byť spokojní. Aj keď výsledky boli výborné. Nevideli sme tam veci ako napríklad vytváranie súčinnostných blokov, vzájomne dopĺňanie, podpora. V piatok som bol príjemne prekvapený. Chlapci predviedli niekoľko elegantných vystúpení z ofenzívneho tlaku súpera. Hra slovenskej reprezentácie mala jasné kontúry, za ktoré sa napriek výsledku vôbec nemusí hanbiť. Konfrontovali sme sa s jedným z najlepších mužstiev sveta a vôbec sme nehrali podradnú rolu.
Dosiaľ v kvalifikácii, podľa vašich slov, za skvelými výsledkami zaostával herný prejav. Dnes to teda bolo presne naopak?
Futbal nám ponúkol jeden zo svojich paradoxov. Výsledok bol síce nepriaznivý, ale hra vynikajúca. To chceme vidieť, toto chceme rozvíjať. A do budúcna očakávame, že prinesie výsledkové rezultáty. Také, ktoré zodpovedajú jej kvalite.
Keď vypredané Tehelné pole v 95. minúte skandovalo „My chceme gól!“ Portugalci sa určite triasli o výsledok...
Je to výzva pre publikum, aby takto naplnilo tribúny aj v pondelok. Bolo sa načo pozerať. Predvádzali sme vysoko inteligentný futbal s veľmi kreatívnym ponímaním priestoru. Proti technicky veľmi silnému súperovi sme sa dokázali vysporiadať s držaním lopty, v tom zmysle, že naše sekvencie boli plynulé, niektoré priam ukážkové. Začali v pravom obrannom bloku a končili na ľavom krídle centrom do šestnástky. Aj opačne. A to predtým nebolo. Ťažké lopty sme pod tlakom súpera bezpečne uhrávali. A ten bol našou hrou zaskočený.
Čo si myslíte o taktike, s akou naši reprezentanti vstúpili do boja o prvé miesto v skupine?
Bola odvážna. Treba pochváliť aj trénera, že ju nebojácne naordinoval a mužstvo, že ju kvalitne dokázalo pretaviť do herného prejavu. Odmenou bola atraktivita zápasu z vizuálneho hľadiska.
Znamená to, že sa slovenský futbal konečne vzmáha?
Jedna lastovička leto nerobí. Ale som presvedčený, že ak zachováme kontinuitu tohto spôsobu hry, aj z hľadiska formy... Lebo v zásade musíme všetkých hráčov len pochváliť, takmer tam nebol zlý výkon. Proti Lichtenštajnsku by sme týmto štýlom mali jednoznačne uspieť. Ale ja sa už pozerám o niečo ďalej. S takouto hrou by sme mali zdolať doma aj Island. A myslím, že zabodovať môžeme aj v Luxembursku. Ktoré vyzerá, že sa vyprofilovalo na nášho úhlavného nepriateľa v boji o postup z druhého miesta.
No stále platí, že Slovensko so silnými súpermi možno môže aj vyhrať, ale rozhodne nie vyhrávať. Súhlasíte?
Zatiaľ musíme byť trpezliví a pokorní. A snažiť sa získať vyššiu mieru opakovateľnosti. Keď ju dosiahneme, začneme sa postupne zaoberať i výsledkovou efektivitou proti silným protivníkom.
Máme pravdu ak povieme, že Haraslín je popri Škriniarovi, Hanckovi a Lobotkovi momentálne náš najlepší futbalista?
Až tak do hĺbky by som zatiaľ nešiel, neuponáhľajme sa v týchto súdoch. Má dobre nabehnuté, ale ešte musí popracovať. Predsa len, Hancko hrá v kvalitnej lige dlhodobo, Škriniar a Lobotka detto. Zoberme si fakt, že pri vyhodnocovaní hodnoty mužstiev dosahuje Portugalsko vyše miliardu. Náš mančaft 150 miliónov. No akonáhle odčítame Hancka, Lobotku a Škriniara, ostane nám 35 miliónov. To je obrovský finančný nepomer. Ktorý však, vďaka dobrému nastaveniu herného konceptu i realizácii zo strany hráčov, nebolo vidieť. Dokonca myslím, že sme mali mierne navrch.
So skvelou formou dorazil z Nemecka László Bénes. Mal hrať od začiatku?
Dôverujme tomu, že tréner vidí chlapcov na tréningu. Nepolemizoval by som, pretože na jeho poste hral Duda. A ten patril medzi najlepších hráčov mužstva, dobre zapadol do zohratej dvojičky a celozápasovo tímu prinášal čosi nové, to nemá vo zvyku. Tým chcem povedať, aby sme nespochybňovali každú Calzonovu voľbu, ale vzdali mu rešpekt. Určite mal dôvod, prečo nepostavil Bénesa ale Dudu. Napriek tomu, že má v Hamburgu veľkú formu a počuť naňho skvelé referencie.
Róbert Polievka, odľahčene chlapec z Banskej Bystrice, dnes robil problémy Rubenovi Diasovi, opore Manchestru City. Vývoj Roba Boženíka sa takisto výrazne pohol zo stagnácie. Máme konečne vyriešený problém s názvom „hroťák?“
Ani tu sa neunáhlime. Budeme to môcť povedať, keď začnú dávať góly v reprezentačnom drese. Obaja góly strieľať vedia, ale baviť sa o tom môžeme až keď ich dajú. Zatiaľ ich nedali. No z daných možností, ktoré na Slovensku máme, sú perspektíva.
A čo hovoríte na Petra Pekaríka, ktorý vygumoval hviezdu AC Milána, bleskurýchleho Rafaela Leaa?
Peťo Pekarík prezentoval jeden z najheroickejších výkonov svojej kariéry. Zabojoval s absenciou hernej praxe i so súperom z úplne inej váhovej kategórie, ktorého nakoniec eliminoval tak, že bol v 62. minúte vystriedaný. To hovorí samé za seba.
Pred troma mesiacmi ste apelovali, aby Slovensko hralo s využitím „wingbackov“, teda na troch stopérov a kvázi bez krídel. Stále si za tým stojíte?
V každom prípade treba mať alternatívu. Netvrdím, že musíme dogmaticky používať jeden herný systém, no určite máme na to, aby sme hrali s troma stopérmi. A zdá sa, že by sme našli aj dvoch „wingbackov“. Ale to neznamená, že klasicky štvor-obrancový systém nemôžeme používať. Veď si zoberme Portugalcov. Keď prišiel Roberto Martinez, začali hrať na troch, ale dnes zvolili klasiku 4-3-3. Systém sa už neberie ako jedna dogma. V taktickom repertoári musí byť vyššia flexibilita než kedysi. Mužstvo musí disponovať niekoľkými taktickými alternatívami.
Slovensko na postupovej priečke zostáva, po polovičke kvalifikácie má 10 bodov z 15 možných. Postačia na postup?
Sme narovnako s Luxemburskom, svoje si teda musíme vybojovať. A úprimne dúfam, že Luxemburčania zakopnú, pretože rozhodujúci by mal byť práve zápas v Luxemburgu. No ak budeme pokračovať v piatkom nastolenej hernej línii, tak nepredpokladám, že by sme odtiaľ mali odchádzať naprázdno. V každom prípade, pokiaľ ambícia dostať sa na šampionát má byť reálna, nesmieme strácať body doma, ako hneď v prvom zápase. To je prvá podstata. A druhá, musíme si nastaviť, z ktorých vonkajších stretnutí treba čosi priniesť. Domnievam sa, že 19-20 bodov by na postup z druhého miesta stačiť malo.
To znamená, že keď máme vonku ešte Portugalsko, Luxembursko a Bosnu...
Tak by sme v Luxembursku ani v Bosne určite nemali prehrať. To sú minimálne dva body, po Lichtenštajnsku a Islande dúfajme pribudne ďalších šesť. Teda dokopy osemnásť. Čo by stále bolo natesno.
Vstupenky na Portugalsko sa vypredali za pol hodinu. Bol dnešný výkon návodom ako docieliť, aby sa v dohľadnej budúcnosti za pol hodinu vypredali aj lístky na Slovensko?
Presne tak. Tento spôsob hry je dobrým predpokladom, aby sa štadión zapĺňal pri každom reprezentačnom vystúpení. Lebo sa mi zdá, že ide o určitý trend, aj vo svete. Ľudia skrátka radi chodia na takéto zápasy a radi participujú na tej zvláštnej emocionalite, ktorú medzinárodný futbal ponúka.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
