Opozičné strany chcú vypísaním referenda vyvolať predčasné voľby.
Petícia za referendum, ktoré by mohlo vyvolať predčasné voľby, je apolitická a občianska iniciatíva. Toto aspoň tvrdia politické strany, konkrétne Hlas a Smer, ktoré paradoxne na počiatku s touto myšlienkou prišli.
O referende začala už cez leto rozprávať mimoparlamentná SNS, neskôr sa pridal Smer aj Hlas. Každá strana síce volila inú stratégiu, no cieľ bol rovnaký - vyvolať predčasné voľby.
V polovici januára najprv Peter Pellegrini vyzval listom všetky parlamentné aj neparlamentné opozičné strany, okrem ĽSNS a Vlasti, aby vznikol spoločný petičný výbor, do ktorého by mohol každý subjekt nominovať vlastného zástupcu.
Tento pokus o spoločný postup sa skončil fiaskom. Všetky strany okrem SNS sa odmietli na Pellegriniho akcii podieľať. „Takto sa to nerobí, do psej matere,“ odpovedal vtedy predseda Smeru Robert Fico.
Z politického za pár dní apolitický petičný výbor
Začiatkom februára sa situácia zmenila. Minulý piatok (5. 2.) zvolal tlačovú besedu Hlas, kde uviedol, že vznikol apolitický petičný výbor.
„Táto petícia nie je petíciou Hlasu a nie je ani o Hlase. Je to čisto petícia, ktorá bude prebiehať pre občanov tejto krajiny a Hlas sa len hlási k tomu, že ide pomôcť vyzbierať 350-tisíc podpisov,“ uviedol Peter Pellegrini.
Predseda Hlasu petičnému výboru odovzdal aj funkčnú webovú stránku.
„Petičný výbor dostal k dispozícii stránku referendum2021.sk, na ktorej si všetci tí, ktorí majú záujem, môžu stiahnuť oficiálnu verziu petičného hárku,“ dodal Pellegrini.
Mimochodom, ide o stránku, ktorú Hlas vytvoril a už raz politicky využil 17. novembra pri spustení internetovej ankety. Práve v nej sa ľudí pýtal, či súhlasia so skrátením volebného obdobia.
V ten istý piatok sa o slovo prihlásil aj Smer. Takisto na tlačovej konferencii ohlásil, že podporuje vznik apolitický petičného výboru a pri zbere podpisov pomôže, ako len bude môcť.
„Politická strana Smer v plnej sile s využitím všetkým prostriedkov a štruktúr podporuje občianske referendum 2021,“ vyhlásil Robert Fico s tým, že už ide o celospoločenskú objednávku.
Smer chce zároveň vytlačiť a rozposlať domácnostiam obálky s petičnými hárkami, za spätné odoslanie uhradí aj poštovné. Stranu to bude podľa Fica stáť desaťtisíce eur.
Robert Fico následne predstavil aj petičný hárok, ktorý je podľa neho čisto apolitický.
Ide čisto o politickú akciu
Podľa politológa Jozefa Lenča pri tomto referende nemôže byť o apolitickosti ani reč. Pellegrini a Fico sa takto vraj len snažia prekryť primárny účel, a to zmeniť súčasné rozdelenie moci.
„V každom prípade, týmto konštatovaním verejnosť zavádzajú, keďže referendum o predčasných voľbách zo svojej podstaty nemôže byť apolitické, a to ani v prípade, ak by ho naozaj iniciovali, realizovali a výhradne podporovali iba občianske združenia. Referendum samo osebe, ako nástroj priamej demokracie, je aktom politickým,“ vysvetlil Lenč.
Ak je zrejmé, že ide o politickú aktivitu, a ani napriek tomu to opoziční lídri nechcú priznať, otázkou potom je, či je to v rámci politickej komunikácie alebo marketingu neprípustné.
„Nemyslím si, že by na tom bolo niečo zlé... Možno je to tým, že sa domnievajú, že kvázi občianske referendum bude úspešnejšie než referendum s tvárou Pellegriniho a tobôž Fica. Možno je to dôsledok toho, že sa Smer-SD a Hlas-SD nedokázali dohodnúť na spoločnom postupe ani pri organizácii referenda, od ktorého očakávajú, že im opäť otvorí cestu späť k moci,“ domnieva sa Lenč.
Úspech referenda nemusí tkvieť v jeho dotiahnutí do konca
Na Slovensku sa doposiaľ konalo osem referend, no úspešné bolo len jedno. V roku 2003 sme si „s odretými ušami“ odsúhlasili, že sa chceme stať súčasťou Európskej únie. Preto je viac ako otázne, či sa na tomto prípadnom referende o predčasných voľbách zúčastní viac ako 50 percent voličov.
„Vo všeobecnosti platí, že voliči v referende hlasujú skôr ‚nohami‘ a odmietajú sa na ňom zúčastniť. Lenže situácia spojená s (ne)riešením pandémie, chaos spolu s pokrytectvom, ktoré sprevádzajú rozhodnutia vládnej koalície, môžu v správnom načasovaní spôsobiť to, že sa kritická časť verejnosti rozhodne svoj hnev a frustráciu ventilovať tým, že do referenda pôjde a bude hlasovať za záujmy Smeru-SD a Hlasu-SD,“ myslí si Lenč.
Úspech referenda nemusí ani tak tkvieť v jeho dotiahnutí do konca. V minulosti sa totiž využívalo aj ako marketingový nástroj. Jednoducho povedané, politické strany sa takto zviditeľnili a mobilizovali svojich voličov.
Napríklad Smer už v roku 2004 totožné referendum organizoval. Chcel ním skrátiť druhé volebné obdobie Mikuláša Dzurindu. Síce nebolo úspešné, ale o necelé dva roky s takmer 30 percentami vyhral voľby a mohol zostaviť vládu.
Podobne úspešný príbeh sa odohral aj v roku 2010. SaS iniciovala referendum, kde sa ľudí pýtala šesť otázok. A pritom, ako zbierala podpisy na jeho vypísanie, sa dostala do povedomia ľudí a vtedy sa len zo začínajúceho subjektu stal čierny kôň volieb. Liberáli napokon získali až 12 percent vo voľbách. To, že referendum napokon nebolo úspešné, už nikoho zvlášť netrápilo.
„Áno, dá sa to chápať aj takto, avšak skôr než od parlamentnej opozície, ktorá je viditeľná a má svoje preferencie, Smer-SD približne 9 percent a Hlas-SD viac než 20 percent, by som takúto iniciatívu očakával od strán mimoparlamentnej opozície, ktoré sa potácajú na hranici a pod hranicou zvoliteľnosti, pretože tie nie sú viditeľné a nedostávajú ani priestor v mainstreamových médiách,“ uviedol Lenč.
Poslanci môžu ignorovať výsledky referenda
Referendum je teda podľa politológa jednoznačne politická záležitosť, no má aj svoj právny rozmer.
„Ak sa bavíme v rovine právnej záväznosti, ústava bola v tomto od počiatku málo jasná, preto ju vykladal Ústavný súd. Ten v roku 1997 povedal, že platné referendum znamená pre poslancov príkaz a majú povinnosť jeho výsledok premietnuť do adekvátnej formy právneho predpisu. V roku 2014 Ústavný súd tento svoj starší názor korigoval a povedal, že z ústavy nemožno vyvodiť povinnosť poslanca hlasovaním pretaviť výsledky referenda do právnej úpravy. Dodal, že ak to poslanci neurobia, voliči voči nim môžu vyvodiť politickú zodpovednosť v ďalších voľbách,“ vysvetlil ústavný právnik Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Z toho vyplýva, že ak by sa aj podarilo v petícii vyzbierať 350-tisíc podpisov, prezidentka by vyhlásila referendum o predčasných voľbách a to by bolo úspešné, tak to ešte neznamená, že by sa tie voľby aj museli konať.
Skrátenie volebného obdobia by ešte museli odhlasovať poslanci a väčšinu v parlamente majú vládne strany, ktoré zrejme nemajú veľký záujem, aby prišli o moc. Jediný trest, ktorý im za takéto konanie hrozí je, že ich voliči v ďalších voľbách nebudú voliť.
„Rozlišujme však právny a politický rozmer referenda. Právny je taký, ako som povedal. Ale bez ohľadu na právnu rovinu by politicky bolo pre poslancov dosť náročné ignorovať výsledky platného referenda, najmä keby v ňom bola účasť masívna,“ uviedol Giba.
Ústava výslovne neupravuje skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom
Ak by teda poslanci nenaplnili vôľu ľudí odvodenú z referenda, nenarušili by tak jeden z inštitútov priamej demokracie?
„V platnom referende sa nepochybne prejavuje vôľa voličov. Ale nezabúdajme, že svoju vôľu voliči platne prejavujú aj v parlamentných voľbách, keď si slobodne volia svoju reprezentáciu a toto rozhodnutie robia s vedomím, že má platiť najbližšie štyri roky. To je veľká kontroverzia,“ ozrejmil Giba.
„Naša ústava výslovne neupravuje skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom. Tým pádom ani nerieši, ako by to malo prebehnúť po technickej stránke, teda akým presným procesným postupom sa máme dopracovať od platného referenda k predčasným voľbám. Keby to malo závisieť od konania poslancov, narážame na problém, ktorý som spomínal. Keby malo stačiť samotné referendum, znamenalo by to, že sa ukončí volebné obdobie spôsobom, ktorý ústava nepozná a neupravuje,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
