Nie je to práve typ, ktorý by na ihrisku kričal po spoluhráčoch alebo nadával rozhodcovi. No za jeho zákroky by sa nehanbil ani Manuel Neuer v najlepšej forme. Teda chlapík, ktorého už o chvíľku vyzve na mikrosúboj v Lige majstrov. Kam totiž Dominik Takáč príde, tam mení históriu.
Za takmer 20 rokov je prvým Slovákom, ktorý z Trnavy prestúpil do Slovana. Pod Tatrami sa postaral o najrozoberanejší transfer leta, no až doteraz o jeho pozadí namiesto neho rozprávali iní.
Fanúšikovia Spartaka by však nemali zabúdať, že aj legendy Anton Malatinský či Jozef Adamec spravili presne to isté.
„S nimi sa porovnávať nechcem, od toho mám ďaleko. Ak som v ich očiach naozaj spravil až takú hroznú vec, tak nech si to vyžeriem. Trnava navždy zostane v mojom srdci, ale teraz hrám za Slovan. A to nikdy nebudem ľutovať,“ hovorí exkluzívne pre TVNOVINY.sk 25-ročný rodák z Galanty – podľa trénera Weissa najlepšia posila za posledné obdobie a podľa „belasých“ fanúšikov výhra v lotérii.
Pred rokom ste Trnave vychytali premiérový postup do Konferenčnej ligy, teraz Slovanu historickú účasť v Lige majstrov. Pre toto vás tréner Michal Gašparík nazýva chlapcom so šťastím na príležitosť?
Na toto sa mi ťažko odpovedá, možno by to lepšie vedel vysvetliť on. No je pravdou, že hneď ako som v Trnave podpísal prvú zmluvu, získali sme titul, neskôr sa dokázali kvalifikovať do Európy i vyhrať pár pohárov. Plus teraz Liga majstrov so Slovanom... Takže – asi áno (úsmev).
Kouč Spartaka tiež vyhlásil, že „ak by si reprezentácia od brankára nesľubovala zakladanie útokov nohou, tak Takáč môže byť lepší než Dúbravka s Rodákom. Pretože je fenomén. Gólman s neuveriteľnými zákrokmi. Od najvyššieho levelu svetového futbalu ho delí iba to, že sa cez neho ťažko hrá po zemi, nakrátko. No ak sa bavíme čisto o chytaní, spomenuté mená dokáže nahradiť bez problémov. Aj povahovo, je flegmatik, nič ho nerozhodí, vie sa sústrediť na individuálny výkon a to nedokazuje jednu sezónu. V zákrokoch je top, čo ukazuje aj štatistika vylapaných núl.“ Ako sa to počúva?
Skvelo. Naozaj skvelo. Keď o vás tréner, a vôbec nezáleží na tom, že už bývalý, nahlas povie niečo také, veľmi to poteší. Až mi poskočilo srdce.
A čo sa týka tej mojej nohy, už naozaj neviem, ako to komentovať (úsmev).
Poďme však späť k úspechom posledných dní. V domácej odvete s Midtjyllandom ste ešte po 80. minúte prehrávali 1:2. Zapochybovali ste alebo ani na sekundu?
Možno to vyznie až neuveriteľne, ale pamätám si, ako súper, niekedy okolo 60. minúty, už sme prehrávali, kopal roh. Stál vedľa mňa Kuco, vymenili sme si pohľady a navzájom začali seba i spoluhráčov hecovať takmer tými istými slovami. Jasné, asi žiadny tím, kým rozhodca nezapíska koniec, nestráca nádej, no my sme skutočne celý čas verili, že to zvládneme. Aj po druhom inkasovaní alebo za stavu 1:2. A nakoniec sa tak i stalo. Nikto nezačal pochybovať, ani ľudia v hľadisku. Bez tejto energie by to nešlo.
Aj po vyrovnaní na 2:2 bol kľúčovým práve váš zákrok. Stali ste sa hrdinom magickej noci, ktorá vošla do dejín. Napriek tomu ste po záverečnom hvizde ani nechceli ísť pred kamery a na rozhovory posielali strelcov Marka Toliča s Tigranom Barseghjanom. Keď ste sa ku mikrofónom napokon postavili, žiadali ste, „aby vám niekto poradil, ako sa vlastne oslavuje postup do Ligy majstrov“, lebo doteraz ste o takom niečom iba snívali. Dnes to už viete?
Áno, už som na to prišiel. A aj ho, myslím, patrične oslávil.
A, mimochodom, už viete aj to, ako budete chytať koncovky Harryho Kanea, Antoinea Griezmanna, Álvara Moratu či Erlinga Haalanda?
To ešte len zistím. Ale koniec koncov, sú to, povedzme, rovnakí ľudia, z mäsa a kostí, akurát s výnimočnými schopnosťami. Takže ako ja v bráne, tak aj chalani v poli urobia všetko pre to, aby sme im to čo najviac sťažili a boli konkurencieschopným protivníkom.
Budete čeliť dvom spomedzi troch najlepších klubov sveta – Manchestru City i Bayernu Mníchov, tiež Atléticu Madrid alebo AC Miláno. Ani sa hádam neoplatí pýtať, na ktorého súpera sa tešíte najviac. Skôr rovno – ktorého hodláte poraziť?
Čo sa týka atraktivity, žreb dopadol výborne. Radovali sme sa ako malí, no s týždňovým odstupom ho už vnímame prirodzenejšie, tešíme sa na všetky zápasy. Teraz je podstatné, aby sme v nich predviedli kvalitu a potvrdili, že v Lige majstrov nie sme náhodou. Samozrejme, vyhrať ju asi nejdeme, no pôsobiť ako fackovací panák takisto nechceme. Verím, že ako mužstvo zanecháme dobrý dojem, ktorý si vychutná celý klub i celé Slovensko. Lebo o to ide.
Teraz trochu pretočím hodiny. Príchodom do Bratislavy po desiatich rokoch strávených v Trnave ste sa postarali o najrozoberanejší slovenský transfer leta. No o jeho pozadí namiesto vás rozprávajú skôr iní. Michal Gašparík vravel, že ste uprednostňovali zahraničie a do Slovana, ktorý taktiež uvažoval aj nad iným brankármi, ste ísť nechceli. Na konci prestupového okna ste však nemali nič a „belasým“ stále chýbal gólman. Ján Mucha zase v rozhovore pre Šport.sk tvrdil, že ste odmietli aj iné ponuky a tréner Weiss vám volal azda stokrát. Tak, kde je pravda?
Niekde v strede. Skúsim to zhrnúť.
Určite je pravdou, že som uprednostňoval zahraničie, no tiež to, že som pár zahraničných ponúk odmietol, pretože neboli adekvátne. Cítil som, že potrebujem zmenu, no keď odchádzate z Trnavy, tak logicky, hádam mi dá každý za pravdu, nebude vaším snom prestup do Slovana. Lebo, keď to nazvem po lopate, načo by som si sám robil „zle“?
Na prvý pohľad to vyznievalo ako nezmyselný krok, no tréner Weiss ma po mnohých rozhovoroch presvedčil, že ide o skutočne najlepšie riešenie, čo sa postupom do Ligy majstrov i okamžite potvrdilo. Hovoril pravdu a som mu veľmi vďačný, že mal so mnou trpezlivosť, pretože som transferu sprvu naozaj nebol naklonený.
Obetoval som ním svoje meno a povesť v meste, ktoré mám rád, v meste, kde som strávil desať dôležitých rokov. Veď všetko, čo viem, viem vďaka Spartaku. Teraz ma tam neznášajú, no postupne som skrátka nadobudol pocit, že v Slovane môžeme dokázať niečo veľké, niečo pre celú krajinu. Som hrdý na to, že som odchovancom Trnavy, na tom sa nikdy nič nezmení, no tiež na to, že teraz nosím belasý dres a na to, čo som v ňom už stihol dokázať. Tí rozumnejší ma hádam pochopia. A ak nie, tak ma to jednoducho mrzí.
Ste prvým Slovákom od roku 2005, ktorý zo Spartaka zamieril na Tehelné pole. Veľkým faktorom dlhého rozhodovania sa teda stal tréner Weiss. Takže Muchova glosa, že „vám volal azda stokrát“, nebola ďaleko od reality?
Práve naopak, je veľmi trefná. Teraz netvrdím, že sa mi doprosoval, to rozhodne nie, ale bez jeho trpezlivosti a ľudského prístupu, keď mi s dobrým úmyslom všetko objasnil, by som v Slovane nebol.
Mohol som ísť do zahraničia, mať pokoj v Trnave a do polroka by o mne nikto nevedel, každému by som bol ukradnutý. Lenže inde, v cudzine, by som nemal šancu hrať ani Európsku alebo Konferenčnú ligu. V lepšom klube by som možno nechytal a v nejakom slabšom, vymyslím si – napríklad tureckom, bojoval o záchranu. Slovan bol najlepšia možnosť a po postupe do Ligy majstrov už voči tomu nikto ani nemôže argumentovať. Veď nazriem do hlavnej fázy najlepšej klubovej súťaže na svete, to sa už nikdy nemusí zopakovať.
Vedel som, aké budú následky, teraz som pre Spartakovcov najhorší človek na svete. No opakujem – síce som veľa obetoval, ale aj veľa získal. A už po vyše mesiaci môžem povedať, že to fakt stálo za to. Tento prestup bol správny krok a nikdy ho nebudem ľutovať. Všetko je, ako má byť.
Pojem „svadba z rozumu“ v spoločnosti už zľudovel. No javí sa ako geniálny ťah.
Súhlasím. Nech to vyzerá, ako chce, nech to ľudia nazývajú, ako chcú. Dopadlo to najlepšie, ako mohlo.
Dostali ste ponuku od Slovana už v minulosti? Alebo od iných slovenských klubov?
Nie a nie, vôbec o tom nebola reč. Až toto leto, ale na Slovensku iba od Slovana.
Nebolo nepredĺženie zmluvy s Trnavou bez istého angažmánu priveľkým rizikom?
Určite bolo. No aspoň som sa poučil.
Do najúspešnejšieho slovenského celku ste zavítali z tábora úhlavného nepriateľa, v 25 rokoch a ako nová brankárska jednotka. Už z toho by mnohí boli na prášky. Navyše, od červeno-čiernych fanúšikov, ktorí vás ešte v minulom ročníku velebili do nebies, ste si vyslúžili len nadávky, ultras dokonca spustili vulgárny chorál s vaším menom aj počas generálky Spartaka proti Aston Ville. Ako sa vôbec dá vyrovnať s toľkým tlakom?
Pomohla mi rodina, priatelia i najbližší a nie je to žiadna fráza. Tiež sa mi dostalo veľkej podpory ľudí, od ktorých som to pravdupovediac ani nečakal, aj z trnavského prostredia. Rovnako od nových spoluhráčov, cez kolegov až po pánov z recepcie. V Slovane som sa od prvého dňa cítil super. Takisto som sa snažil nič nečítať, na webe som si radšej neotvoril ani počasie. Zaboril som sa do seba a poctivo pracoval, aby som na ihrisku vyzeral dobre. A myslím, že sa to vyplatilo.
No slovanistickí fanúšikovia vám na úvod takisto veľmi nepomohli. Po prvom interview pre klubovú televíziu vám vyčítali, že pôsobíte neisto, akoby ste pochybovali, či ste učinili správny krok. Naozaj ste, s ohľadom na všetko, čo sme spomenuli, najmä brutálny nápor, po podpise ani chvíľku neboli na vážkach?
No dobre, tak povedzme, že som sa cítil super až od druhého dňa, na prvom tréningu (smiech). S prestupom som bol pri podpise, samozrejme, úplne stotožnený a vyrovnaný, no rozhodnúť sa predtým nebolo jednoduché. Automaticky prepnúť a tváriť sa maximálne sebavedomo, akoby sa nič nestalo, nejde zo dňa na deň. Musel som to rozdýchať, preto som v prvom rozhovore ťažko hľadal slová. Cítil som, že stojím na veľmi tenkom ľade a chcel sa predviesť skôr výkonmi než rečami. Tak som radšej okrem niekoľkých prázdnych viet nepovedal „nič“.
Čelili ste tlaku spredu i zozadu, zľava i sprava. Až nadišla premiéra – mimoriadne ostrá, na pôde slovinského majstra z Celje, v boji o Ligu majstrov – a pravda ležala na ihrisku. Začali ste hrúbkou, v 4. minúte videli žltú kartu, Mucha dokonca tvrdil, že čistá červená, a v 7. inkasovali. No potom ste vytiahli úžasné zákroky a pod cennú remízu (i celú jazdu Európou) bachli tučný podpis. Po záverečnom hvizde vám aplaudovali diváci, spoluhráči i tréner Weiss. Adaptovať sa vám v podstate trvalo menej než polčas. Opýtam sa znova – ako sa to dá – so šťastím na príležitosť?
Môže byť (úsmev). Lepšie vysvetlenie asi nenájdem, svoje tajomstvo úspechu, žiaľ, nepoznám.
Hnala ma obrovská podpora a dôvera, cítil som ju od všetkých a presne to športovec potrebuje, aby podal slušný výkon. Áno, začiatok nebol ideálny, no tiež treba povedať, že mesiac predtým som loptu videl maximálne z telky pri sledovaní Eura. Do stretnutia som naskakoval po naveľa týždňovej príprave. Našťastie to všetko akosi klaplo.
Takže ste sa na premiéru, ktorá mohla vašu budúcnosť otočiť o 180 stupňov, nechystali nijako špeciálne.
Veru. Nezvyknem robiť ani žiadne veľké rituály, futbal beriem ako futbal. Vždy len samému sebe prízvukujem, nech hrám tak, aby som sa po zápase mohol pozrieť do zrkadla. To je celé.
Nie ste typ, ktorý by na trávniku kričal na spoluhráčov alebo nadával rozhodcovi, no za vaše zákroky by sa nehanbil ani Manuel Neuer v najlepšej forme. Vladimír Weiss vás označil „najlepšou posilou za posledné obdobie“, belasí fanúšikovia za výhru v lotérii, veď už pred odvetou s Celje plný kotol skandoval „Domino, Domino, Domino!“ Hovoríte, že po prestupe ste na internet radšej nechodili. Dnes si už Google či Facebook otvoríte?
Áno. Už s tým nemám problém, ale ani to nevyhľadávam. Chvála má vždy dve strany. Keď sa vám darí, ľahko si o sebe prečítate niečo pekné. Všetky pozitívne komentáre od ľudí či komplimenty od médií mi robia radosť, no nijako si na nich nezakladám. Zo skúsenosti viem, že sa skôr či neskôr opäť dostaví náročnejšie obdobie. Snažím sa zostať nohami na zemi, nelietať v oblakoch. Futbal nehrám pre tľapkanie po pleci.
Stále máte nízky vek, na brankára až primladý. Tiež výnimočný potenciál, úchvatnú formu a na papieri už miliónovú cenovku, ktorá v realite môže byť ešte vyššia. Vnímate Slovan len ako prestupnú stanicu alebo si na Tehelnom poli viete predstaviť i budúcnosť?
Pravdupovediac, nad týmto som ešte nepremýšľal. Sezóna sa len začala. Po konci minulej som hľadal novú výzvu a Slovan mi ponúkol jednu gigantickú. Navyše, teraz sme si stanovili ďalšiu, spoločnú – Ligu majstrov a tiež ciele na domácej scéne. Momentálne sa koncentrujem na toto, otázky o budúcnosti budú pre mňa možno aktuálnejšie v zime alebo cez leto. V globále si určite chcem vyskúšať i zahraničie. No či sa tak stane o rok, o tri, o päť alebo vôbec, vám zatiaľ povedať neviem.
Zažili ste taktovku Vladimíra Weissa i Michala Gašparíka, aj podľa ankety SFZ najlepších slovenských trénerov súčasnosti. V čom sú si podobní a v čom, naopak, odlišní?
Netrúfam si ich porovnávať. Obaja sú fantastickí tréneri, čo dlhodobo dokazujú. A ja som len veľmi vďačný, že som sa pod jedným i druhým mohol, respektíve sa stále môžem, rozvíjať.
Vy chytáte v Európe, Martin Trnovský zase ligu a navzájom ste jeden pre druhého skvelou a zdravou konkurenciou. Ako vychádzate po ľudskej stránke?
Keď sme sa bavili o tom, že som sa celkom rýchlo adaptoval, aj toto bol jeden z kľúčových faktorov, ktorý mi veľmi pomohol. „Trna“ som síce poznal, po vzájomných zápasoch sme vždy i prehodili pár slov, no rozhodne sme neboli v každodennom alebo častom kontakte.
Je to perfektný chlapec, ako aj Adam Hrdina a Andy Mikoláš. Medzi sebou i s trénermi máme výborný vzťah, nejaká nevraživosť či závisť nehrozia. Na každý tréning chodím s úsmevom.
Takéto striedanie ostáva v platnosti i naďalej alebo už budete jednotkou vo všetkých súťažiach?
Nechajme sa prekvapiť. Všetci pracujeme najlepšie, ako vieme, toto nikto nerieši. Ako chalani fandia mne – ich podporu cítim v každom zápase, už na rozcvičke – tak držím palce ja im. Kto pôjde do brány, ten pôjde do brány. Podstatné je, aby obstál čo najlepšie.
Už o mesiac a pol vás v derby proti Andelom čaká ozajstné peklo. No ak by vás tréner Weiss chcel v Trnave poslať medzi žrde, určite necúvnete. Z vašej povahy to nevyplýva.
Či budem stáť v bráne, sedieť na lavičke alebo duel sledovať z tribúny, je úplne jedno, tak či onak stopercentne schytám „sódu“. Ale ak mi tréner zverí dôveru, rozhodne mu nepoviem nie.
Pri všetkej úcte, trnavskí priaznivci by nemali zabúdať, že aj legendy ako Jozef Adamec či Anton Malatinský spravili presne to isté, čo vy...
S nimi sa nechcem porovnávať, od toho mám ďaleko. Hnev fanúšikov Spartaka si svojím spôsobom zaslúžim, prijímam ho, nebudem s tým bojovať. Ak som v ich očiach naozaj spravil až takú hroznú vec, tak nech si to vyžeriem. Trnava navždy zostane v mojom srdci, ale teraz hrám za Slovan. A to, ako som povedal, nikdy nebudem ľutovať.
Pozrite si zostrih zápasu Slovan Bratislava - FC Košice:
Sledujte všetky zápasy Niké ligy na Voyo
