Štyri bronzové medaily z domácej súťaže, dve zlaté i jedna strieborná zo Slovenského pohára, tiež historický postup do európskej skupinovej fázy. Michal Gašparík toho za tri a pol sezóny na lavičke Spartaka stihol viac než dosť. A čas na rozhovor pre TVNOVINY.sk si bez problémov našiel aj na dovolenke.
Krv nemá červenú, ale červeno-čiernu a 50 týždňov v roku „nočné mory“ o futbale. Ak napriek zahraničným ponukám vydrží v Trnave minimálne do konca svojho kontraktu (2026), prekoná aj legendárneho Antona Malatinského.
„Dobre sa pýtate, ale štadión po mne potom určite nepomenujú,“ smeje sa 42-ročný elegán z malého Ríma.
Šiel by niekedy trénovať Slovan alebo reprezentáciu? Bude Škrtel jeho asistent? Aký priemerný plat majú hráči Spartaka? Môže Zeljkovič odísť za milión? Prečo je Takáč možno lepší než Dúbravka či Rodák? Len sa pohodlne usaďte a čítajte.
Po zápase s Fenerbahce ste všetkých hráčov pochválili slovami, že boli výborní. Boli všetci výborní počas celej sezóny 2023/24?
Keby som to mal známkovať v globále, tak odpoviem áno. Sezóna však bola dlhá, vždy sa objavia nejaké výkyvy, medzierky, to je prosto futbal – sínusoida s lepšími i horšími fázami. Ale keď sa pozerám spätne, musím ju označiť za úspešnú, klubové ciele sme splnili. No cítim, že sa stále dokážeme posunúť. Samozrejme, v rámci limitov, ktoré majú hráči, my v realizačnom tíme i vedenie vo financiách. Očakávania ľudí totiž niekedy presahujú realitu. Som však presvedčený, že Spartak kráča správnym smerom.
Pred šiestimi rokmi chýbal Trnave v Európskej lige na postup do play-off bod, no v domácej súťaži hrala iba skupinu o udržanie. Teraz ste síce v Niké lige do posledného kola bojovali o druhú priečku, no v Konferenčnej uchmatli len bod. Progres sa niektorým zrejme dokazuje ťažko.
S európskym futbalom tu majú bohatšie skúsenosti len Slovan Bratislava a Vlado Weiss, pre nás to bolo niečo nové. Keď hráte skupinu v Európe, zachytiť úvod ligy a so slovenskými podmienkami či kádrom, aký máte, skĺbiť tri súťaže nie je jednoduché. Preto sme na začiatku sezóny pár bodov aj stratili. No snažili sme sa tomu vyvarovať, poučiť sa z minulosti, cieliť na hornú šestku a znova hrať o poháre, čo sa podarilo.
Nakoniec sme odkrútili 52 zápasov a to je číslo, ktoré drvivá väčšina hráčov i trénerov na Slovensku za jeden ročník nikdy neodohrala. Napriek tomu môžeme so vztýčenou hlavou povedať, že sme hrali finále Slovnaft Cupu, vzdorovali v náročnej skupine Konferenčnej ligy a na domácej scéne skončili o bod tretí. A to sú kladné výsledky.
Ak by to bolo možné, spravili by ste pred finále Slovenského pohára niečo inak? Veď historický zlatý hetrik vám ubzikol len o vlások (po prehre 0:1 s Ružomberkom).
Aj po spätnej analýze mám pocit, že sme pre úspech spravili naozaj všetko. V Žiline sme tri dni pred finále šetrili skúsených hráčov, káder sa komplet uzdravil, otáznik zostal jedine u stopéra Štetinu, ktorého zmohla angína a nebol schopný odohrať gro duelu. Som presvedčený, že kto ten zápas videl, uzná, že sme boli lepším tímom, no spravili fatálnu chybu a nedokázali vsietiť gól súperovi brániacemu v trochu hlbšom bloku. Šancí bolo dosť, v oboch polčasoch. Stačilo premeniť jednu. Keď to porovnám s hokejom, futbal býva nespravodlivý. Kým finále na ľade často rozhodne až siedmy zápas, na trávniku je to o 90 minútach. Bohužiaľ.
Štyri tretie miesta za štyri roky, ktoré na Štadióne Antona Malatinského pôsobíte pri áčku, svedčia o vyrovnanosti i kvalite. No vravíte, že vetu „Ideme na titul!“ Spartak stále pred sezónou zakričať nemôže. Je aspoň bližšie k tomu, aby čoskoro zaznela?
Všetci by sme si to veľmi želali, mnohí to i očakávajú, ale na futbal treba pozerať realisticky. Keď si pred sezónou porovnáte trnavské mužstvo so slovanistickým a vidíte, aký je Slovan na naše pomery „uletený“ a že má na ôsmich či deviatich pozíciách lepších hráčov, ťažko ľuďom predostriete, že chcete ísť na titul. Možno, ak by fazóna trnavských výkonov zastihla o niečo slabšiu konsolidáciu „belasých“, všetko je možné, no dlhodobú súťaž zvyčajne ovládne tím s najvyššou kvalitou, a tú má už niekoľko rokov v rade Slovan. No verím, že toto mužstvo vieme ešte vylepšiť, využiť jeho súčinnosť a naďalej sa približovať.
Aj na sobotňajšej tlačovke ste naznačovali, že Trnava má na oveľa viac než tretie miesto. Niké liga zasa potrebuje „druhý“ Slovan. Čo vám chýba, aby ste ním boli?
Zjednodušene? Peniaze. S vyšším rozpočtom získate lepších hráčov a s lepšími hráčmi kvalitnejšiu výkonnosť. Pretože je neporovnateľné, s akým rozpočtom narábame my a s akým Slovan alebo Dunajská. Jasné, v športe rozhoduje momentálna forma, ktorá dokáže zahatať aj priepastný finančný rozdiel, no ak neprekvapíte výnimočnou sezónou, platia predispozície, čo sa za ostatné roky potvrdilo. Ktovie, možno potrebujeme i kúsok futbalového šťastia, aby sme na špici dokázali konkurovať až do záverečného kola.
Astronomický rozpočet „belasých“ tvorí viac než 20 miliónov ročne, priemerný hráčsky plat v Slovane je teda 45 až 50-tisíc mesačne. Prestrelím, ak poviem, že v Trnave ani 10?
Určite nie, lebo ak by tu ktosi zarábal 10-tisíc, tak je výnimkou a najlepšie plateným hráčom. Platy sú výrazne nižšie, toľko tu nemá nik. Samozrejme, aj hráčska kvalita je u nás trošku nižšia než v Slovane, no spoliehame sa na tímovosť a najlepšiu fanúšikovskú základňu na Slovensku. Spoločne dokážeme kreovať súťaživé prostredie a vyrovnať sa i tým najlepším.
Keď sa aj s o cca 40-tisíc nižším priemerným platom dokážete vyrovnať Slovanu, aký rozpočet by, podľa vás, Andelom stačil na titul?
Ťažko povedať, pretože Slovan ho vždy bude mať vyšší. No v kútiku duše verím, že s rozpočtom Dunajskej Stredy by sme na titul mali. Ale či do takej miery môže narásť, je otázka na iných. Vedenie klubu má svoje mantinely a vlastnú filozofiu, no tvár Trnavy, ktorá je v posledných rokoch iná než predtým, ich už čiastočne posunula a zmenila. Práve z toho ako tréner čerpám motiváciu. Projektu tohto klubu verím do plných. Viem, že bude a má kam rásť.
No ani pred nadchádzajúcim ročníkom teda nebudete rozkrikovať majstrovské ambície.
Pokiaľ Slovan deklaruje také posily, aké so svojím rozpočtom môže podpísať, tak by vyhlásenie, že chceme ísť na titul, bolo veľmi naivné a zrejme i kontraproduktívne. No ako hovorím, vo futbale nič nie je nemožné, tímový duch už neraz schoval peniaze. S dobrým vstupom do sezóny... Skrátka, nechal by som to otvorené. A aj keď si nemyslím, že Trnava začne rozkrikovať útok na majstra, bezpochyby bude mať tie najvyššie ambície.
Pretože ak klub ako Trnava v slovenskej lige od začiatku cieli na druhé či tretie miesto, Slovan má svoju domácu úlohu ešte jednoduchšiu. A to atraktivite veru nepomáha.
Súhlasím. Už len pre kvalitu a atraktivitu súťaže to Slovanu musíme sťažiť. A nielen my, ale aj DAC, Žilina a niekto, kto v danom ročníku vystrelí. Inak návštevnosť vyššia nebude. Samozrejme, realita sa v dlhodobej súťaži väčšinou prejaví, ale ja som optimista. „Belasí“ budú mať nahustený program, treba na nich zatlačiť.
Vyšší rozpočet akiste súvisí aj s lákaním fanúšikov na štadión. Bol práve triumf 5:0 nad Podbrezovou v poslednom kole ukážkou, čo Spartak dokáže s väčšou diváckou podporou?
Veľmi sa mi páčilo, že namiesto priemernej návštevy, ktorá sa pri slabšom súperovi pohybuje okolo dvoch a pol až troch tisíc, prišlo raz toľko ľudí. Uvedomovali si, že mužstvo bojuje o pohárovú Európu a je kľúčové, že nám k nej pomohli. Dúfam, že ich dokážeme prilákať ešte viac, no toto je podľa mňa skvelý odrazový mostík. Ľudia svojím príchodom hráčov vždy vyburcujú a na trávniku sa to odzrkadlí. Veď výsledky sú pre fanúšikov najdôležitejšie a videli ste, čo dokáže spraviť šesťtisícová kulisa. Sú to spojené nádoby.
A čo by dokázala vypredaná, vyše 19-tisícová kapacita...
Neskutočná sila. Netreba ani ďaleko chodiť. Plný štadión tu tlieskal v predkolách s Dniprom alebo Lechom Poznaň a ku akému výkonu to vybičovalo hráčov? Rečou dát – v týchto zápasoch mali najviac nabehaných kilometrov, najvyššiu intenzitu, boli najefektívnejší v osobných súbojoch, napokon aj výsledkovo uspeli a kvalifikovali sa do skupinovej fázy. Preto, keď si zrátame posledné roky, Trnava často získala viac bodov vonku než na domácom ihrisku. Fanúšikovia sú pre chalanov obrovskou energiou, oporou a motiváciou. V akom počte prídu, takí budeme úspešní.
Lenže mnoho divákov si položí otázku – prečo by na Niké ligu vlastne mali chodiť? Neprospelo by, keby sa súťaž nedelila na skupinu o titul a o udržanie? Prípadne sa počet účastníkov z dvanástich skresal na desať?
Formát s desiatimi mužstvami by asi bol zaujímavý, no aj tak si myslím, že súčasný model je ideálnejší. V hornej šestke bojujú najkvalitnejšie tímy a vždy je o čo hrať aj v spodnej, veď siedma priečka tiež garantuje možnosť preniknúť do Európy. Takže to trochu otočím. Ľudia by nemali mať očakávania z „telky“, kde sledujú Ligu majstrov či Premier League, ale v prvom rade s radosťou chodiť na svoj tím a konečne nefandiť súperovi. O tom je klubizmus.
Často sa oháňajú, že prvý krok musí spraviť klub, ale ja mám pocit, že až pričasto hráme na maxime svojich možností. Pretože sa nebavíme o top hráčoch sveta, ale o futbalistoch a tréneroch v slovenskej lige, mladej a veľmi perspektívnej, odkiaľ sa predávajú do zahraničia a zďaleka nie sú futbalovo „hotoví“. Preto nám z času na čas treba aj niečo prepáčiť. Myslím, že ak si fanúšikovia tie zápasy užijú o kúsok viac a trošku zmenia myslenie, výkonnosť pôjde len nahor.
Povedali ste, že slabá divácka návštevnosť je jednou z mála vecí, v ktorej súhlasíte s Ivanom Kmotríkom ml. V čom teda rozhodne nesúhlasíte?
Vyjadril som sa nepresne. Mal som povedať, že je to téma, s ktorou jednoznačne súhlasím, pretože ohľadom fanúšikov má pravdu vo všetkom. Hlavne v tom, že v Česku, Poľsku, ale aj Maďarsku sú tribúny výrazne plnšie, pritom sa kvalitatívne môžeme porovnávať. Čo sa týka slovanistických názorov, ich pohľad na futbal je celkovo trochu odlišný. Ale to je asi prirodzené, keďže pracujú s úplne inými financiami ako Spartak.
Podľa Kmotríkových slov by sa Slovan nebránil vstupu do nadnárodnej ligy, akú zamýšľajú v Maďarsku. Prospelo by to atraktivite slovenskej ligy alebo by ju odchod rekordného majstra totálne zabil?
Toto by slovenský futbal určite zabilo. Neviem si to predstaviť a dúfam, že k tomu nikdy nedôjde. Skôr verím v opak – že slovenská liga dokáže byť zaujímavejšou a vyrovnanejšou.
Zvládol podľa vás Spartak posledných šesť prestupových období, odkedy šéfujete áčku?
V prvom rade treba povedať, že fungujeme bez skautov. Analýza a výber hráčov je na nás tréneroch a realizačnom tíme, o polovicu užšom než v Dunajskej Strede alebo v Slovane. Slovenský trh zmapujete ľahko, no ostatné krajiny pri takej porcii zápasov už ťažšie. Nie vždy všetko vyjde na výbornú, no odkedy som v Trnave, naše ciele plníme.
Dokonca si dovolím tvrdiť, že nad očakávania. Opäť sme sa prebojovali do Európy, trikrát do finále pohára a dvakrát ho vyhrali. Samozrejme, ani v poslednom transferovom okne nám nevyšli všetky prestupy, no potom sú tu mená ako Zeljkovič, ktorého síce kúpite za 80-tisíc, ale môžete predať za jeden alebo dva milióny. Vždy máte čo zlepšovať, ale vzhľadom na podmienky, v akých pracujeme, sme úspešní.
Zeljkovič vypálil sťa kométa, mnohí mu podobne ako vy bez problémov predurčujú miliónovú cenovku. No napríklad odborník Vladimír Goffa tvrdí, že je prehnaná.
Netuším, na základe čoho to Vlado Goffa predikoval, ale prestupovú sumu zakaždým určuje trh. Ponuky na Adriana sa už v zime pohybovali na úrovni milióna. Keď k jeho veku a schopnostiam pripočítate miestenku v slovinskej reprezentácii, ktorá postúpila na EURO, čím jeho hodnota ešte porastie, ľahko zistíte, že ak u Zeljkoviča nadíde čas odchodu, bude to najdrahší predaj v histórii Spartaka. Bezpochyby presahujúci miliónovú hranicu.
V malom Ríme končí brankár Dominik Takáč, vašimi slovami chlapec so šťastím na príležitosť. Kam to až so svojím potenciálom môže dotiahnuť? Bol by, povedzme, pri zranení Martina Dúbravku a vykartovaní Mareka Rodáka pripravený aj na reprezentáciu?
Ak by si reprezentácia od brankára nesľubovala zakladanie útokov nohou, tak Takáč môže byť najlepší. Pretože je fenomén. Gólman s neuveriteľnými zákrokmi. Od najvyššieho levelu svetového futbalu ho delí iba to, že nemá prácu s nohou, ťažko sa cez neho hrá nakrátko. No ak sa bavíme čisto o chytaní, spomenuté mená dokáže nahradiť bez problémov. Aj povahovo, je flegmatik, nič ho nerozhodí, vie sa sústrediť na individuálny výkon a to nedokazuje jednu sezónu. V zákrokoch je top, čo ukazuje aj štatistika vylapaných núl. Samozrejme, pomáha mu i systém a práca celého mužstva, no tak či onak, veľa bodov zabezpečil práve Takáč.
Povedali ste, že väčší rez v generálnej prestavbe kádra síce neočakávate, ale svoju predstavu o ňom máte. Ako to teda vyzerá s ďalšími odchodmi či príchodmi?
Veľa pozícií sme nechali otvorených. Sú hráči, ktorým sa končia zmluvy a budeme s nimi rokovať, napríklad Koštrna alebo Štetina. Máme svoje limity, čiže ak si podaktorí nájdu mužstvo, kde budú šťastnejší, určite ich pustíme. Ale verím, že chalani, o ktorých máme záujem, v Trnave zostanú. A na miestach, ktoré treba skvalitniť, zase niektorí pôjdu ďalej. Všetko máme pod kontrolou.
Posily? Na vedenie apelujem v jednej veci. Majme o čosi nižší počet nákupov, ale dvihnime platy a buďme tak konkurencieschopnejší, najmä v našej lige. Potom prídu aj európske predkolá, kde bez kvality úspech nespravíte. Dúfam, že si majitelia budú uvedomovať, aká cesta môže byť pre Spartak osožná a nájdeme spoločnú reč, aby prišlo možno menej hráčov, než odišlo, ale zato drahších a hlavne kvalitnejších.
Toto mužstvo mám veľmi rád, v kabíne som našiel takmer výlučne charaktery, ktoré vedia, za čo a za koho makajú. Veď štyri roky po sebe nielenže splnili ligové ciele, ale ešte ich aj skrášlili ziskami pohára a postupom do Európy. Na druhej strane cítim, že za ten čas zostarli, výkonnosť podaktorých klesá alebo stagnuje a že by sme na ich úkor vedeli priviesť inú typológiu, úroveň a posunúť manšaft výsledkovo i herne na vyššie méty.
Netajíte, že si ako asistenta viete predstaviť aj Martina Škrtela. Neschyľuje sa k jeho návratu?
Martin o tejto možnosti vie, sme v kontakte. Ale myslím si, že ešte pravdepodobnejší je jeho nástup na pozíciu športového riaditeľa, tá je preňho ako stvorená. Trnava by vďaka jeho skúsenostiam mohla len získať. Verím, že sa s vedením dohodne čo najskôr a bude súčasťou našich ďalších klubových úspechov.
So stúpajúcimi chválami na vašu osobu vzrastajú aj špekulácie. Všetci polemizujú o tom, či ste už Trnavu neprerástli a nemali sa tak obzerať po zahraničí. Čo myslíte?
Toto veľmi neriešim. Pred pár mesiacmi som predĺžil kontrakt o ďalšie dva roky (2026). Veď dobre viete, aký je futbal. Keď sa darí, všetci vám tlieskajú, no hneď ako sa dariť prestane, ihneď vás zatracujú či odvolávajú. O záujme viem, často aj zahraničné mužstvo hľadalo trénera a nachádzal som sa v top trojke, možno dvojke kandidátov. Vedel som o ponukách, napriek tomu som s vedením túto tému ani neotvoril a toho sa držím aj naďalej. Nejaké šumy kolujú stále, ja si ich vážim, ale neriešim. Sústredím sa na Spartak.
Som tu šťastný a od šiestich rokov. Ako začínajúci tréner som v tomto náročnom prostredí, akým Trnava je, dostal možnosť koučovať áčko. Znamená to pre mňa skutočne veľa. Dôveru sa s mojím realizačným tímom, ktorý je taktiež neskúsený, ale o to ambicióznejší, snažíme splatiť práve dosahovaním klubových cieľov. A to nám zatiaľ vychádza. Trnava nie je robota, ale srdcovka. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Ak dodržíte kontrakt až do leta 2026, stanete sa trnavským rekordérom, prekonáte aj legendárneho Antona Malatinského. Také dlhé súvislé obdobie totiž na trénerskej lavičke nesedel ani on. Čiže potom štadión pomenujú po vás?
(Poriadny smiech). Nie, štadión po mne určite nepomenujú. Je ťažké dosiahnuť to, čo dokázal Anton Malatinský. Ja verím, že by som sa k nemu mohol priblížiť aspoň počtom trofejí, ale takto to nevnímam. Budem šťastný a hrdý, keď ako starší poviem vnúčatám, že som sa možno malým kúskom zapísal do veľkej histórie Spartaka.
Viete si predstaviť, že by ste niekedy koučovali Slovan? Aj ikony ako Jozef Adamec alebo spomínaný Anton Malatinský to spravili.
Veľa dobrých hráčov i trénerov vyskúšalo angažmán v Slovane aj v Trnave, no momentálne si to absolútne nedokážem predstaviť. A myslím, že „belasí“ sú na tom podobne. Ak si však niečo predstaviť viem, tak že budem raz ako tréner Spartaka úspešnejší než Slovan.
A slovenskú reprezentáciu? Veď už teraz pripomínate Juliana Nagelsmanna. Ten tiež najprv z Lipska spravil jeden z top troch klubov v krajine a už šéfuje národnému výberu.
Podľa mňa sú reprezentácia a klub dva totálne rozdielne svety. Som začínajúci tréner, namotivovaný pracovať každý deň, preto je pre mňa nepredstaviteľné, že by som teraz mal tak málo roboty, ako je v reprezentácii. Túžim viesť kvalitné mužstvo, aké som v Trnave našiel, byť s hráčmi v každodennom kontakte a nonstop ich zlepšovať.
Takže aj keby vám zajtra zavolal Ján Kováčik, odmietli by ste.
Keby mi zajtra zavolal Kováčik, začnem asi koktať. Musel by som sa zhlboka nadýchnuť, ale momentálne to cítim tak, ako hovorím. Som šťastný v Trnave a chcem pracovať na klubovej úrovni.
Priznali ste, že ako hráča vás tvrdohlavosť obrala o lepšie výsledky. Ako tréner ste teda v kabíne skôr demokrat?
Doba sa zmenila, musíte byť demokrat. Voči hráčom sa už nedá vystupovať tak autoritatívne a myslím, že je to správne, pretože tréner nie je žiadny boh, ktorý ovláda všetko. Ak sa hráčov dokáže spýtať, ako sa cítia, čo by chceli zlepšiť, tak mužstvo vyzerá lepšie. Aj keď sa niekedy sám upozorním, že si trebárs od tých, s ktorými som ako profík hrával, musím držať väčší odstup. Myslím, že aj navonok z Trnavy cítiť, že máme bližší vzťah, vieme spolupracovať a v kľúčových okamihoch potiahnuť za správnu stranu povrazu. A potom byť úspešní.
Z napozeraných zápasov máte naštudovaných tisícky hodín, ďalšie trávite analýzou, prípravou či priamo na ihrisku. Kedy spávate?
Teraz na dovolenke. Aj keď ani tu to nie je úplne odtrhnuté od lopty. No spím pokojnejšie, dlhšie a nesníva sa mi o futbale tak ako počas sezóny.
Čiže 50 týždňov v roku mávate nočné mory o futbale?
Mám dva druhy snov. „Nočné mory“, ktoré ma často upozornia na veci, ktoré treba vylepšiť, alebo sa mi veľakrát prisnije, ako pred posledným zápasom, že nám ho Ofori rozhodne. Na druhý deň som mu to povedal a strelil prvé dva góly. Takže niekedy sú tie sny veľmi dôležité. Nie je všetko len o dátach, ale aj alchýmii, ktorú cítite. A v tom spánok neskutočne pomáha.
Pozrite si zostrih posledného ligového kola, v ktorom si Trnava víťazstvom 5:0 nad Podbrezovou zabezpečila tretiu priečku v tabuľke i postup do predkôl Konferenčnej ligy:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
