Predseda vlády Robert Fico otvoril veľkú tému. Na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose totiž vyhlásil, že Slovensko by mohlo v krátkom čase patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň. Odborári to vrelo vítajú, zamestnávatelia sú pobúrení.
Od COVID-u sú zamestnávatelia oveľa viac flexibilnejší v rámci pracovného procesu. Úplne bežne sa využíva práca z domu alebo sa upravuje pracovný čas tak, aby si zamestnanci dokázali vybaviť aj súkromné povinnosti.
S týmito benefitmi sa stále viac derie do popredia myšlienka štvordňového pracovného týždňa. Za hlavnú agendu si ju pred pár mesiacmi zobrali odborári.
„KOZ SR od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia,“ uviedla hovorkyňa Martina Nemethová.
Aj preto vítajú iniciatívu Roberta Fica, ktorý by ho rád na Slovensku zaviedol.
„Myslím si, že Slovensko by vo veľmi krátkom čase mohlo patriť ku krajinám, ktoré zavedú štvordňový pracovný týždeň ako experiment, samozrejme,“ povedal Fico na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose. Ďalšie podrobnosti neuviedol.
Podľa odborárov by však kratší pracovný týždeň znamenal aj zníženie stresu, zvýšenie produktivity, zvýšenú spokojnosť a lojalitu zamestnancov či pozitívny vplyv na ich fyzické a duševné zdravie.
Na druhej strane, zamestnávateľom sa táto myšlienka nepozdáva. Štvordňový pracovný týždeň by totiž podľa nich prehĺbil už existujúce problémy.
„Slovensku podľa aktuálnych dát chýba viac než 82-tisíc pracovníkov. A teda zamestnávatelia dlhodobo nevedia obsadiť desiatky tisíc voľných pozícií. Skracovanie pracovného času zákonom tento tlak na pracovné miesta ešte viac zosilní a firmy budú mať ešte väčšie problémy so zamestnávaním,“ vysvetlil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Rovnaký názor zdieľa aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, pričom dodáva, že kratšia pracovná doba by nemali byť prikázaná centrálnym spôsobom.
„Sme toho názoru, aby sa tento inštitút upravoval formou kolektívnych vyjednávaní, kde koniec koncov už dnes majú mnohé firmy vo svojich kolektívnych zmluvách dohodnutý kratší pracovný týždeň, ako je štandardná pracovná doba,“ poznamenala hovorkyňa AZZZ SR Miriam Filová.
Zamestnávatelia kontrujú aj tým, že by firmy skrátením počtu pracovných dní nevedeli plniť zákazky v požadovanom čase, množstve, čo v konečnom dôsledku môže vyústiť do straty zákazníkov. A teda ich konkurenčná pozícia voči ich konkurentom z krajín, kde skrátený pracovný týždeň nie je, sa zhorší.
„Politici by mali už konečne dať ruky preč od nastavovania individuálnych podmienok zamestnávania,“ odkázal Hošták.
Niektoré firmy sa už snažia stlačiť pracovný týždeň na štyri dni, ale neskracujú odpracovaný čas. Takýto režim medzi prvými zaviedla napríklad poisťovňa a dôchodková spoločnosť NN.
„Štvordňový pracovný režim sme zaviedli ako pilotný projekt od 1. januára 2021 a úspešne v ňom fungujeme dodnes,“ uviedla PR manažérka NN Daniela Tomášková s tým, že ho využíva asi 20 percent zamestnancov.
Spoločnosť zatiaľ neuvažuje, že by skrátila aj odpracovaný čas.
Pilotné projekty v minulom roku spustili aj dve najväčšie slovenské banky – Slovenská sporiteľňa a VÚB. Kým prvá menovaná tento systém ešte testuje, druhá s ním už skončila.
„Po vyhodnotení testu sme zistili, že o fixný pracovný kalendár, kde by bol pracovný fond rozdelený na štyri dni, pričom piaty deň by mal zamestnanec voľný, nebol vôbec až taký záujem a zároveň v takomto nastavení nedokázala pracovať celá banka,“ vysvetlil hovorca VÚB Dominik Miša.
Slovensko získalo obriu investíciu. Na juhu vyrastie závod na výrobu batérií pre elektromobily. Nakrúcal Tomáš Velecký.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
