O generácii Z koluje množstvo zaužívaných fráz. Vraj je príliš citlivá, nespoľahlivá a ťažšie sa s ňou komunikuje. U personálnej agentúry sme zisťovali, ako mladých ľudí vnímajú slovenskí zamestnávatelia a či sa stotožňujú so zovšeobecnenými stereotypmi.
Nespoľahliví, citliví, nároční, pohodlní. Majú nerealistické očakávania, slabú pracovnú morálku a pýtajú si príliš vysoké platy. Takto viaceré štúdie, prieskumy či články popisujú ľudí z generácie Z.
Vychádzať v pracovnom prostredí s mladými je vraj ťažšie. Dokazujú to aj dáta z prieskumu portálu Resume Builder.
Viac ako tisíc manažérov sa pýtali, ako sa im pracuje s ľuďmi z generácie Z. Až 74 percent respondentov odpovedalo, že s nimi vychádzajú ťažšie, než s ľuďmi z iných generácií.
Viac ako polovica zase uviedla, že ich prepúšťajú v oveľa väčšej miere, než starších zamestnancov. Hlavný dôvod je, že sa mladí „príliš ľahko urazia“.
Podobný prieskum realizovala aj platforma Intelligent. Zamestnávateľov sa pýtali, aké majú skúsenosti s čerstvými absolventmi vysokých škôl, teda s ľuďmi z generácie Z.
Mladých väčšinovo zhodnotili ako neprofesionálnych, nepripravených a nedostatočne odolných voči pracovnému zaťaženiu. Sú vraj demotivovaní, nemajú dostatočné komunikačné schopnosti a aj z tohto prieskumu vychádza, že majú problém prijať kritickú spätnú väzbu.
Ide však o zovšeobecnené tvrdenia, stereotypy a často aj klišé. Oslovili sme personálnu agentúru Grafton Slovakia, ktorá okrem iného realizuje prieskumy a analýzy slovenského pracovného trhu.
V nich sa tiež sústredí na jednotlivé generácie, ich preferencie, postoje či správanie v zamestnaní. Overovali, či sa všeobecné tvrdenia o rôznych vekových skupinách zamestnancov zakladajú na pravde. Čo zistili o generácii Z?
„Ľudia ju väčšinou vnímajú ako veľmi odlišnú, no je to len klišé. V skutočnosti sa táto generácia až tak nelíši od tých ostatných,“ uviedla marketingová riaditeľka agentúry Grafton Jitka Kouba.
Ľudia tejto vekovej kategórie vyrastali obklopení digitálnymi technológiami. Je preto prirodzené, že vynikajú najmä v tejto oblasti.
„Generácia Z sa, častejšie ako iné, uplatňuje v technologických odvetviach, v digitálnom marketingu, v kreatívnom priemysle či v startupoch. Ale, pochopiteľne, nielen v nich, pretože aj medzi nimi sú šikovní remeselníci, básnici a ďalšie profesie. Len ich prístup ku všetkému je ovplyvnený faktom, že sa narodili už do digitálneho veku,“ vysvetľuje Kouba.
Najväčší potenciál „zoomerov“, ako sa tiež zvykne tejto generácii hovoriť, vidí práve v ich schopnosti inovovať a prinášať nové pohľady na riešenie pracovných úloh so zapojením moderných technológií.
„Sú technologicky zdatní, kreatívni a vedia rýchlo reagovať na meniace sa podmienky a nové zadania,“ tvrdí.
Mladí sú podľa jej slov taktiež viac orientovaní na výsledky než na proces. Uprednostňujú efektívne riešenia pred tradičnými postupmi, na ktoré je ešte stále zvyknutá generácia X či boomeri.
„Na druhej strane môžu mať slabšiu toleranciu voči rutinným úlohám a dlhodobým záväzkom, čo ich odlišuje od starších generácií,“ popisuje slabé stránky generácie Z.
Kouba dodáva, že niektorí zamestnávatelia uvádzajú, že mladým zvyknú chýbať mäkké zručnosti ako komunikácia, efektívne riešenia konfliktov či tímová práca.
„Výzvou je tiež často ich odlišný prístup k práci. Generácia Z očakáva flexibilitu, jasnú komunikáciu a možnosti kariérneho rozvoja. Zamestnávatelia môžu naraziť na problémy pri ich udržaní, najmä ak organizácia neponúka moderné pracovné prostredie a technológie,“ hovorí Kouba.
„Ďalšou výzvou je vybudovanie vzájomného rešpektu medzi mladšími a staršími zamestnancami, keďže generačné rozdiely môžu viesť k odlišným očakávaniam a k pracovným návykom,“ dopĺňa.
Zvykne sa hovoriť, že generácia Z je menej zodpovedná. Podľa marketingovej riaditeľky však opäť ide skôr o klišé, než o fakt.
„Je prirodzené, a vždy to tak bolo, že mladí ľudia menia prácu častejšie ako človek, ktorému je viac ako päťdesiat. Je to predovšetkým preto, že zbierajú nové skúsenosti a nemajú až takú dlhú prax, prípadne nemajú žiadnu,“ ozrejmila.
Z viacerých prieskumov tiež vyplýva, že mladí dbajú na svoju duševnú pohodu a v práci presadzujú prístup „work-life balance“, teda rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Práve to môžu podľa marketingovej riaditeľky niektorí zamestnávatelia vnímať ako slabú pracovnú morálku: „V skutočnosti však ide o snahu pracovať efektívne a vyhnúť sa vyhoreniu.“
„Tento prístup sa ukazuje z dlhodobého hľadiska za správnejší, pretože aj prieskumy dokazujú, že vedie k vyššej produktivite a k spokojnosti v práci. Takíto pracovníci sú teda nielen pracovne efektívni, ale aj lojálnejší,“ doplnila.
Avšak dodáva, že nejde vyslovene o výsadu mladej generácie, i keď u nej tento prístup vídame častejšie. Svoju rolu však hrá skôr fáza života, v ktorej sa zamestnanec nachádza.
„Záleží na tom, či má človek deti, v akom veku, či má hypotéku, akú vysokú, na koľko rokov a podobne. Vek v tomto nerozhoduje,“ ozrejmuje.
Čo sa týka podobností všetkých pracujúcich bez ohľadu na vek, zhodujú sa najmä v preferenciách pri výbere zamestnania. Prím hrá predovšetkým výška ponúkanej mzdy.
„Z našich prieskumov jasne a dlhodobo vychádza, že toto je najrozhodujúcejší parameter. Avšak čoraz viac sú pre slovenských zamestnancov, bez rozdielu veku, rozhodujúce aj ďalšie finančné benefity ako 13. a 14. mzda, bonusy, prémie,“ tvrdí Kouba.
„Z roka na rok ide o výraznejšie parametre. Okrem toho sú vítané aj nefinančné benefity ako časová flexibilita, možnosť práce na diaľku, príležitosti na ďalšie vzdelávanie či kariérny rast,“ pokračuje.
Čo sa však týka výšky mzdy, podľa slov marketingovej riaditeľky nemajú mladí príliš realistický pohľad: „Ich požiadavky na mzdu sú často úplne mimo reality pracovného trhu. Požadujú viac, ako môžu sami ponúknuť, teda z hľadiska ich vedomostí a praxe.“
Agentúra Grafton vo svojom generačnom prieskume zistila, v akých prípadoch si pýtajú navýšenie mzdy.
„Za oprávnený dôvod považujú aj situáciu, ak splnia nejakú jednorazovú úlohu nad rámec svojich pracovných povinností,“ dodáva Kouba.
Zo spomínaného prieskumu rovnako vyplynulo, že okrem adekvátneho platu očakávajú od zamestnávateľa väčšiu istotu zamestnania, no tiež podnikanie založené na etických princípoch a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických a sociálnych problémov.
Kouba poznamenala, že o päť až 10 rokov bude generácia Z tvoriť významnú časť pracovnej sily. Všeobecne príde v najbližších rokoch množstvo príležitostí i výziev.
„Predpokladá sa, že sa Slovensko bude boriť s nedostatkom pracovnej sily v dôsledku demografických zmien, rovnako ako celá Európa,“ hovorí.
To môže podľa nej na mladých ľudí vyvinúť tlak ohľadom prevzatia zodpovednosti za udržanie fungujúceho pracovného trhu.
„Na druhej strane, technologický pokrok, ku ktorému majú blízko, im poskytne nástroje na riešenie niektorých z týchto problémov, či už ide o automatizáciu procesov, zvýšenie efektivity, alebo využívanie nových digitálnych riešení,“ dodala.
Výzvou do budúcna je, aby dokázala generácia Z udržať hospodársku rovnováhu.
„Spolupráca medzi generáciami, efektívne vzdelávanie a investície do inovácií budú kľúčové pre to, aby generácia Z naplno využila svoj potenciál a súčasne pomohla formovať prosperujúce pracovné prostredie,“ uzatvára.
Mladá generácia trpí zvláštnym strachom, boja sa telefonovania. Viac v archívnej reportáži z Televíznych novín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
