Mladých ľudí trápi neistá budúcnosť. Niektorí sa nedokážu stotožniť s tým, čo im ponúka reálny dospelý život. Nevedia, kam majú smerovať, aby naplnili svoje očakávania, no aj požiadavky spoločnosti. Toto prechodné a nestále obdobie sa nazýva kríza mladého veku, o ktorej nám porozprávala psychologička a kariérna poradkyňa.
Úzkosť, stres, neistá budúcnosť, vysoké očakávania od okolia, strach z veľkých rozhodnutí. Každý počul o kríze stredného veku, no pomenej sa rozpráva o podobne kritickom období u mladých ľudí.
„Čím viac nad tým premýšľam, o to viac zisťujem, že sa neviem rozhodnúť. Po škole by som chcela ísť do zahraničia, ale tiež si hovorím, že by som mala ostať na Slovensku a nájsť si prácu v odbore, ktorý študujem. Neviem, čo by bolo pre mňa správne a ktorým smerom by som sa mala vydať. Tieto myšlienky ma počas bežného dňa stále zahlcujú, ťažia ma,“ opisuje svoje pocity vysokoškoláčka Michaela, ktorej neustále premýšľanie nad tým, čo príde po ukončení štúdia, navodzuje úzkosť.
Tomu, čo prežíva, sa hovorí kríza mladého veku. Nejde o ustálený pojem v psychológii, no postupne sa medzi ľuďmi rozširuje. Môže sa tiež nazývať ako kríza štvrtiny života či kríza dvadsiatnikov.
Kto som? Kým chcem byť? Čo mám robiť? Čo chcú, aby som robil? Mám na to vôbec možnosti? Precestujem svet, vybudujem si kariéru, zoberiem si hypotéku a kúpim si byt alebo si založím rodinu? Veľa otázok, no zatiaľ nijaká odpoveď.
Denne trápia nielen Michaelu, ale aj množstvo jej rovesníkov. Dáta z prieskumu, ktorý realizoval LinkedIn, ukazujú, že si takýmto obdobím prejde 75 percent ľudí vo veku 25 až 33 rokov. Na výskume sa zúčastnilo viac ako šesťtisíc respondentov naprieč štyrmi kontinentmi.
Zameral sa tiež na to, čo v mladých ohľadom ich budúcnosti vyvolávala najväčšiu neistotu.
Respondenti najčastejšie uvádzali, že hlavnou príčinou je práve hľadanie práce. Takmer polovica odpovedala, že ich frustruje nedostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľnosti. Viac ako tretina opýtaných cíti tlak z okolia ohľadom sobáša a detí, ďalší zasa uviedli, že si nestíhajú plniť svoje osobné ciele tak, ako by chceli.
Psychologička Veronika Zibrinyiová, ktorá v rámci svojej praxe poskytuje študentom vysokej školy UPJŠ kariérové poradenstvo, pre TVNOVINY.sk vysvetlila, čo počas tejto krízy prežívajú mladí ľudia.
„Ide o prechodné obdobie, ktoré je sprevádzané dôležitými zmenami. Spoločnosť od nich očakáva, že sa osamostatnia od rodičov, budú mať stabilný partnerský vzťah, ktorý prerastie do manželstva a rodičovstva, že si nájdu stabilné zamestnanie a podobne,“ popísala.
„Je to v podstate neistota, či vôbec chcú dosahovať tieto ciele, kedy by to mali urobiť a či vôbec na to majú životné podmienky. Zamýšľajú sa nad tým, či je pre nich vhodný bežný život, ktorý im spoločnosť ponúka, prípadne sa snažia hľadať niečo iné,“ pokračuje s tým, že sa kríza nemusí prejaviť u každého, no ide o celkom prirodzenú reakciu na nestále životné obdobie. Pokiaľ nie je sprevádzaná nadmernou úzkosťou, depresívnymi myšlienkami či inými ťažkosťami, zvyčajne po nejakom čase ustúpi aj bez odbornej pomoci.
Michaela bude čoskoro končiť magisterský program, no úzkostné myšlienky prišli ešte na sklonku bakalárskeho štúdia.
Priznáva, že bola veľmi nerozhodná, o svojej budúcej kariére pochybovala a aj preto sa rozhodla v štúdiu napokon pokračovať: „Bola to pre mňa najviac bezpečná a komfortná možnosť.“
Najviac sa bojí toho, či si po škole nájde uplatnenie v odbore. Zároveň pociťuje tlak z okolia a aj keď nechce, občas sa porovnáva v rovesníkmi: „Veľa mojich spolužiakov už má prax, niektoré kamarátky už mali svadbu, čakajú deti. Cítim, že som pozadu.“
Občas prídu otázky rodiny o tom, kedy bude mať dieťa. Hovorí, že jej mama si už želá vnúčatá, no na druhej strane od nej vyžaduje, aby si dokončila školu.
Michaela však rada cestuje a nechce sa vzdať svojej záľuby. Netuší, do čoho by sa mala pustiť skôr a má preto pocit, že jej život a príležitosti pretekajú pomedzi prsty.
Psychologička Zibrinyiová vysvetľuje, že tieto pocity môže v mladých ľuďoch vyvolať práve množstvo príležitostí, ktoré ponúka súčasná doba.
Ak pestrá škála možností narazí na očakávania od okolia, môže prísť k tomu, že sa mladí boja veľkých rozhodnutí a nevedia, čo si vybrať.
Ďalším faktorom, prečo býva stretnutie s dospelým životom pre niektorých náročnejší, je podľa odborníčky predlžovanie študentského života: „Nevedia sa rozhodnúť, čo ďalej, tak idú na vysokú školu. Čakajú, že sa to rokmi vyrieši, no až na výnimky sa to zvyčajne nestáva. I tak budú postavení pred dôležité rozhodnutie, len neskôr.“
Zibrinyiová v rámci kariérového poradenstva prichádza často do kontaktu s vysokoškolákmi. Podľa nej ich zvykne trápiť práve nájdenie vhodného pracovného zamerania či nedostatok praxe.
Veľká časť študentov na konci prvého stupňa štúdia zvažuje jeho ukončenie alebo zmenu odboru. To podľa jej slov súvisí s nevhodným výberom študijného zamerania: „Tu môže ísť často práve o to predĺženie mladosti. Idú na vysokú školu preto, lebo nevedia, čo majú ďalej v živote robiť.“
Aj porovnávanie s rovesníkmi, ktoré zažila Michaela, je častým sprievodným javom. „Je to tiež sociálna izolácia a pocit, že nikam nepatria. Myslia si, že všetci okolo nich vedia, čo majú robiť, len oni sa stále nevedia nájsť. Rizikovým správaním v tomto období je tiež nadužívanie alkoholu a drog,“ objasnila odborníčka.
Okrem iného treba brať podľa psychologičky ohľad aj na aktuálne dianie. Pandémia, vojny, polarizovaná spoločnosť a inflácia rovnako môžu prispieť k tomu, že sa nielen mladí ľudia cítia ohľadom svojej budúcnosti neisto.
Čo by ste mali robiť, ak prechádzate krízou mladého veku? Je viacero vecí, ktoré by si mali mladí uvedomiť.
„Treba prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a najmä ich aj robiť. Je podstatné uvedomiť si, že väčšina nie je finálna a nezvratná. Ak ste v zlom vzťahu, môžete ho zmeniť, rovnako viete zmeniť prácu či školu,“ hovorí a dodáva, že práve nerozhodnosť a čakanie na to, že sa problémy vyriešia samy, prinášajú stres: „Štatistiky dokazujú, že najviac negatívnych pocitov prežívame práve pred tým, ako sa rozhodneme. Hneď ako to urobíme, začneme sa cítiť lepšie, pretože už vieme, kam smerujeme. V každom prípade, ak si nevieme dať rady, odporúčam vyhľadať odborníkov, či už psychológov alebo kariérových poradcov,“ odporúča.
Ak ste na prahu dospelosti a vyberáte si vysokú školu či prácu, Zibrinyiová radí, aby ste si vytvorili vlastné portfólio.
„Spíšte si, aké máte osobnostné vlastnosti, schopnosti, skúsenosti a kompetencie, kde ste ich získali, čo už viete robiť, čo sa chcete naučiť, aké máte hodnoty, aké pracovné prostredie vám vyhovuje,“ vymenúva.
Dopĺňa, že ak si neviete na tieto otázky zodpovedať, spýtajte sa svojich blízkych a okolia: „Môžete sa takto o sebe dozvedieť podnetné informácie. Keď si vyplníte vlastné portfólio, môže byť jednoduchšie rozhodnúť sa o budúcnosti.“
Napriek tomu, že si touto krízou prejde veľa mladých ľudí, podľa psychologičky vo väčšine prípadov nemá na psychické zdravie trvalé následky. Ak však pociťujete zvýšenú mieru úzkosti, depresívnych myšlienok či iných psychických ťažkostí, určite vyhľadajte pomoc odborníka.
Ako pozitívum vidí, že v posledných rokoch sa viac rozpráva o duševnom zdraví a aj medzi vysokoškolákmi pozoruje trend, že sa oň viac zaujímajú: „Niektoré vysoké školy sa snažia poskytovať služby, ktoré pomáhajú študentom prekonať toto životné obdobie. U nás vidíme každým rokom vyšší záujem mladých ľudí.“
Rozhodovať sa v živote rozumom alebo srdcom? Sporiť alebo si užívať? Takto znejú rady od staršej generácie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
