Poisťovne na Slovensku riešia za rok približne 900-tisíc poistných udalostí a klientom vyplácajú zhruba 1,5 mld. eur. Priemerný klient sa pritom obracia na poisťovňu z dôvodu škody raz za 8 až 10 rokov. Do akej miery dokážu poisťovne v čase narastajúcich výziev ľudí aj naďalej podržať?
Online diskusia Vizionári priniesla odpovede na viacero kľúčových otázok, pred ktorými stojí poistný sektor – od zvyšujúceho sa daňovo-odvodové zaťaženia v dôsledku konsolidácie, cez nárast klimatických rizík až po dlhodobý problém s nepoistenými vozidlami na cestách.
Dáta Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) ukazujú, že Slováci sa poisťujú stále viac. Celkové tržby poistného trhu narástli ku koncu 3. kvartálu 2024 medziročne o viac ako 8 %. Nárast zaznamenala najmä oblasť neživotného poistenia.
„V roku 2024 sme zaznamenali mierny nárast poistných zmlúv na úrovni približne 3 %. Čo sa týka rastu tržieb, jeho tempo bolo podmienené infláciou aj nárastom nákladov na poistné plnenia,“ uviedol v diskusii Vizionári Vladimír Bakeš, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ poisťovne KOOPERATIVA.
Podľa zástupcu najväčšej poisťovne na Slovensku však tempo rastu poistného trhu zaostáva: „Ak hovoríme o pomere výšky predpísaného poistného voči HPD, na Slovensku to nie sú ani 3 %. začíname výrazne zaostávať za krajinami strednej a východnej Európy. Absentujú tu rôzne podporné schémy aj zo strany štátu, ktoré by mohli zvýšiť záujem a atraktivitu poistenia“.
Poisťovníctvo na Slovensku by mohlo zohrávať oveľa výraznejšiu úlohu. „Pre porovnanie so Slovenskom, vo vyspelých krajinách sa pohybuje predpísané poistné skoro na úrovni 10 % výšky HDP. Preto je verejná diskusia o význame poistenia veľmi dôležitá. Pokiaľ budeme mať zdravý sektor, dobré produkty a vzdelaného klienta, je možné očakávať, že toto číslo pôjde oveľa vyššie,“ priblížila víziu poisťovníctva Júlia Čillíková, výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančného spotrebiteľa z Národnej banky Slovenska – strešnej inštitúcie, ktorá vykonáva dohľad nad poistným trhom na Slovensku.
Na hospodárenie slovenských poisťovní má od roka 2023 výrazný vplyv aj zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia sektora.
V roku 2025 sa povinnosti v tejto oblasti ešte prehlbujú. „Daňovo-odvodové zaťaženie bolo pomerne vysoké ešte pred zmenami, ktoré nastali tento rok v januári. Dosahovalo už takmer 50 % hospodárskych výsledkov poisťovní. Odhadujeme, že aktuálne ďalšie zvýšenie dane z príjmu, zvýšenie DPH a zavedením transakčnej dane bude mať na poistný sektor negatívny dopad na úrovni ďalších 35 až 40 mil. eur,“ vysvetľuje Martin Kaňa, výkonný riaditeľ SLASPO a Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) a dodáva, že tento vývoj bude musieť byť zohľadnený aj do cenotvorby produktov a služieb poisťovní.
Podľa zástupcov poisťovní by mal štát vo väčšej miere podporovať väčší záujem trhu o poistenie. „To totiž vytvára aj určitú alternatívu či už sociálnemu alebo zdravotnému poisteniu a zabezpečuje, aby poškodení klienti nepadli do sociálnej pasce,“ argumentuje Vladimír Bakeš a pokračuje
„Riešením by mohla byť pomoc napr. formou daňového bonusu, aby si klient, ktorí si uzatvorí napr. životné poistenie, mohol časť nákladov uplatniť v rámci svojich daňových povinností.“
Zástupkyňa Národnej banky Slovenska Júlia Čillíková vidí priestor primárne v edukácií trhu, zameranej na to, aby mali občania väčší záujem prevziať iniciatívu a vlastnú zodpovednosť.
„Po nešťastných udalostiach vidno relatívne významný nárast uzatvárania nových zmlúv, ale nevydrží to dlho. Mali by sme pracovať na kontinuálnom vzdelávaní, aby si ľudia uvedomili, že keď nepreberú na seba zodpovednosť, bude ich to veľa stáť.“
Neznalosť práv a povinností v rámci zabezpečenia si svojho poistenia dokazuje aj riešenie sťažností v rámci ochrany spotrebiteľa. Dáta NBS hovoria až v 80 % prípadov podaní je problém na strane klienta z tohto dôvodu.
Všetci hostia diskusie Vizionári sa zhodli na potrebe aktívneho vzdelávania obyvateľov, najmä čo sa týka poistenia svojich nehnuteľností.
Dáta SLASPO ukazujú, že viac ako 50 % nehnuteľností na Slovensku nie je poistených, alebo má poistku zastaralú. Práve uzavretie správnej poistnej zmluvy na aktuálnu hodnotu majetku je kľúčom, ako predchádzať k nežiadúcemu podpoisteniu a tým kráteniu poistného plnenia v prípade škody.
„Adaptovať si svoje poistenie je vhodné každý rok. Klient by si mal ideálne pri uzatvorení zmluvy dohodnúť tzv. automatickú indexáciu poistnej sumy. Tým pádom sa vyhne tomu, že pri škode dostane polovicu alebo možno len tretinu z reálnej hodnoty,“ zdôraznil generálny riaditeľ Kooperativy Vladimír Bakeš.
Potreba poistenia vo svetle živelných udalostí je čoraz zreteľnejšia - extrémne búrky, prívalové dažde a záplavy prichádzajú v dôsledku klimatických zmien čoraz intenzívnejšie. To má dopad na celkovú hodnotu poistného, ktoré musia poisťovne vyberať, aby boli schopné tieto škody kryť.
„Prostriedky, ktoré poisťovne odvádzajú do štátneho rozpočtu vo forme daní a odvodov, by mohli čiastočne slúžiť na to, aby sa znižoval potenciál možnej škody do budúcna,“ odporúča Vladimír Bakeš a dodáva, že medzi najväčšie živelné riziká, ktorých intenzita bude v Európe v dôsledku klimatických zmien zrejme narastať, predstavujú povodne a zemetrasenie.
Výrazným problémom slovenského poistného trhu sú aj neplatiči povinného zmluvného poistenia. „Na slovenských cestách jazdí viac ako 320-tisíc nepoistených áut. Predstavuje to približne 9 % z celkového počtu zaregistrovaných áut. Škody spôsobené týmito vodičmi sa ročne pohybujú na úrovni okolo 10 mil. EUR,“ uviedol v diskusii Jaroslav Kmeť, generálny riaditeľ sekcie verejnej správy z Ministerstva vnútra SR.
Vymáhanie týchto škôd zabezpečuje Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), ktorá spravuje Poistný Garančný Fond. Poisťovne do neho prispievajú a skladajú sa tak na úhradu škôd, ktoré zapríčiňujú nepoistené vozidlá, čo sa následne odzrkadľuje aj na cenách poistného.
„Úspešnosť vymáhania týchto škôd sa pohybuje na úrovni len do 30 %. Spôsobuje to viacero faktorov – od toho, že ide o nemajetných ľudí, cez rôzne špekulácie firiem, až po tzv. biele kone,“ vysvetľuje za SKP Martin Kaňa.
Slovensko sa ako člen EÚ zaviazalo podniknúť opatrenia, aby podiel nepoistených vozidiel klesol pod 3 %. „Pozitívnym príkladom pre nás môžu byť okolité krajiny ako Česká republika, Maďarsko či Poľsko, kde sa tento cieľ už podarilo dosiahnuť,“ dopĺňa Vladimír Bakeš.
Riešenie tejto situácie aktuálne predstavuje spolupráca medzi Ministerstvom vnútra SR a SKP. „Pripravujeme sadu systémových nástrojov, zmien v zákonoch tak, aby sme boli schopní dosiahnuť tento pokles. Pôjde o nový systém sankcií, napr. až po odobratie EČV. Pracujeme aj na zmene procesu vymáhania škôd od neplatičov. Správne konanie pretransformujeme na rozkazné konanie a zautomatizujeme celý proces pri ukladaní sankcií na okresných úradoch,“ priblížil v diskusii Jaroslav Kmeť.
Martin Kaňa za SKP zdôraznil, že cieľom tohto kroku nie je postihovať vodičov, ktorí si napr. zabudnú obnoviť poistnú zmluvu a majú neaktuálnu poistku, ale postihovať tých, ktorí takto postupujú úmyselne a systémovo.
Tento prístup a spoluprácu medzi štátnym a privátnym sektorom podporuje a víta aj Národná banka Slovenska.
Celý záznam diskusie si môžete pozrieť tu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
