Šport sa po 30 rokoch stal na Slovensku dôležitou spoločenskou témou, zhodli sa odborníci v diskusii Vizionári, ktorá sa venovala aj aktuálnej novele zákona o športe, ktorá je v legislatívnom procese. Zástupcovia zdravotne znevýhodnených športovcov, individuálnych a aj kolektívnych športov vyzvali rezort cestovného ruchu a športu na hlbšiu diskusiu k tejto zákonnej úprave. Podľa nich je nevyhnutné vytvoriť vhodné podmienky pre všetkých športovcov tak, aby sme budovali krajinu šampiónov. A to bez ohľadu na to, či ide o paralympijský, individuálny alebo kolektívny šport.
Podľa ministra cestovného ruchu a športu SR Dušana Keketiho je novela zákona o športe v prvom čítaní a realizujú sa ešte menšie úpravy. Novela, ktorú vláda schválila začiatkom októbra, prináša podľa rezortu jasnejšiu podporu športu, má za cieľ znížiť nadmernú byrokraciu, zaviesť mechanizmy na riešenie sporov v športe a tiež zefektívniť jeho financovanie.
„Dramatickejšie zmeny sú v časti o Fonde na podporu športu (FNPŠ), kde navyšujeme trojnásobne alokáciu peňazí, teda zo súčasných 20 na 60 miliónov, čo by malo dramaticky znížiť investičný dlh v športovej infraštruktúre na Slovensku,“ doplnil Keketi. Jednou z kľúčových zmien, ktorú prináša novela, je aj zníženie finančnej podpory pre tzv. Top tím, ktorý zastrešuje najlepších slovenských športovcov.
Prezident Slovenského paralympijského výboru Ján Riapoš vznik nového ministerstva vníma pozitívne, ale novelu považuje za rýchlo ušitú. „Je ideálny čas meniť podmienky v slovenskom športe, aby sa situácia zlepšila vo všetkých oblastiach. Na jednej strane ideme budovať krajinu šampiónov, na druhej strane znižujeme financovanie v kategórii Top športovci,“ uviedol s tým, že táto zmena sa dotkne olympionikov aj paralympionikov. Chýba mu hlbšia diskusia k tejto téme s celou športovou verejnosťou. Za šport zdravotne znevýhodnených podotkol, že nemali zastúpenie v komisii, ktorá tieto zmeny pripravovala. Novela podľa neho nerieši finančné navýšenie príspevku pre šport zdravotne znevýhodnených.
Štát by mal šport a jeho rozvoj podporovať v roku 2025 sumou 171 miliónov eur. Keketi v tejto súvislosti dodal, že od roku 2016 násobne stúpa objem peňazí v športe. „Môžeme začať diskusiu o tom, či sú prostriedky vynaložené hospodárne. Či majú zväzy tieto prostriedky viac alokovať na kluby, či by ich mali dostávať na podporu trénerov, vzdelávania. Treba nájsť zhodu, ktoré sú naše strategické hodnoty v športe,“ dodal.
Vladimír Bužek, predseda Slovenského lukostreleckého zväzu, vidí v novele určitý posun, čo sa týka minimalizácie byrokracie. „Z hľadiska financovania športovcov vidíme negatívne znižovanie príspevkov na Top športovcov a podľa našich informácií budú na okraji záujmu aj neolympijské disciplíny,“ uviedol Bužek.
„Nový zákon rieši zväzy, top tím, olympionikov, ale nerieši kluby, ktoré vychovávajú malého športovca, ktorý sa môže prepracovať do mládežníckej reprezentácie. Viac ako 80 percent financovania klubov zabezpečujú rodičia,“ upozornil Ján Müller, zástupca Slovenskej basketbalovej asociácie a partner v spoločnosti Partners Group. Aj z tohto dôvodu považuje za kľúčové zapojiť do celej problematiky a financovania športu súkromný sektor, ktorý musí byť motivovaný úľavami. Tiež skonštatoval, že na Slovensku nie sú vytvorené podmienky na podporu kolektívneho športu. Šport podľa neho má zároveň vplyv aj na výdavky v zdravotnom sektore. Ako príklad uviedol Island, kde znížili výdavky do zdravotníctva, keď zvýšili výdavky do športu.
Odborníci sa v závere diskusie Vizionári zhodli, že šport si zaslúži väčšiu pozornosť, keďže má celospoločensky pozitívny dosah. Aj z tohto dôvodu by sa otázka financovania športu mala riešiť na úrovni viacerých rezortov, samosprávy aj súkromného sektora.
Záznam diskusie si môžete pozrieť vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
