Zemiakový šalát, kapustnica, vyprážaná ryba, rezne či šľahačkové koláče. To sú jedlá, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť. Ako dlho nám však vydržia v chladničke čerstvé? Odpovede odborníkov vás možno prekvapia.
Hovorí sa, že počas Vianoc máme na raňajky zemiakový šalát, na obed opäť šalát a na večeru tiež šalát. Sme pohostinný národ, o čom svedčí aj fakt, že sa v žiadnom prípade nemôže stať, aby nám na sviatky niečo chýbalo. Preto často pripravujeme majonézový šalát vo väčších množstvách – občas až takých veľkých, že by stačil aj do vane.
„Podľa legislatívy by sme majonézový šalát mali spotrebovať do 24 hodín od prípravy. Skladovanie lahôdkarských výrobkov je stanovené na teplotu do 10 stupňov Celzia. Keďže sa predpokladá, že šalát sa bude konzumovať viac dní, odporúčam ho skladovať v chladničke pri teplote dvoch až šiestich stupňoch. Predĺžená doba skladovania a predaj lahôdkarských výrobkov sú možné len na základe mikrobiologických skúšok. V domácom prostredí je ťažké určiť presnú dobu skladovania. Pred konzumáciou by sme si mali najmä skontrolovať chuť, vôňu, konzistenciu a známky kvasenia,“ vysvetľuje Erika Felberová z RÚVZ (Regionálny úrad verejného zdravotníctva) Veľký Krtíš.
Čím viackrát sa kapustnica zohreje, tým je chutnejšia – aspoň podľa mnohých domácich kuchárov. Je to však naozaj pravda? Odpoveď na túto otázku sme hľadali u odborníčky na bezpečnosť potravín. Jednoznačnú odpoveď nám však neposkytla.
„Ak by kapustnicu pripravila reštaurácia, mohli by ju podávať len do 24 hodín od prípravy. Možno chuťovo je lepšia na druhý deň, ale z hľadiska bezpečnosti to neviem potvrdiť,“ uvádza Felberová. Čiže platí: Radšej skonzumovať čo najskôr!
To isté platí aj pre hlavné jedlá ako ryby a rezne. „Najlepšie je pripraviť si ich len toľko, koľko zjeme ešte v ten deň,“ dodáva odborníčka.
V minulosti sa potraviny skladovali inak ako dnes. Už vtedy sa však ľudia držali zásady, že navarili len toľko, čo v krátkom čase aj zjedli. V zime využívali nízke teploty.
„Určite bývala väčšia zima, ako dnes. Mali studené komory a predné izby, ktoré neboli obývané, a tam cez zimu skladovali jedlo,“ vysvetľuje ľudový rozprávač z Horných Plachtiniec, 74-ročný Juraj Matiaš.
Skladovanie potravín pri vyšších teplotách bolo náročné a pracné. Dnes si už väčšina z nás nevie predstaviť, ako to mohlo fungovať.
„Pamätám si, že moja mama, keď bola zabíjačka, napríklad karé upiekla, nakrájala a zaliala masťou. Takto mäso vydržalo aj dva-tri mesiace. Starý otec mi spomínal, že existovali aj obecné ľadovne – prírodné chladničky, do ktorých nanosili nasekaný ľad a ľudia si tam uskladňovali potraviny,“ spomína Matiaš.
Samostatnou kapitolou sú sladké dobroty. Mliečne, vaječné, s makovou, tvarohovou či orechovou náplňou – všetky majú svoju trvanlivosť.
„Suché pečivo bez plnky, ktoré je správne skladované v uzavretej nádobe v suchu, vydrží aj do Silvestra. Koláče so šľahačkou by sa však mali skonzumovať do 24 hodín. Koláče s plnkou majú trvanlivosť 3 až 5 dní, v závislosti od druhu plnky,“ uvádza Felberová. Zdôrazňuje, že dôležité je aj správne skladovanie – v chladničke pri teplote do 10 stupňov.
Aby sme sa vyhli vianočným tráviacim problémom, platí staré známe: Všetko s mierou! „Ťažké jedlá, ako sú majonézové šaláty, vyprážané jedlá, údeniny a veľké množstvo sladkostí, by sme mali vyvážiť zeleninovými prílohami a ovocnými šalátmi. A aby sme úplne predišli tráviacim problémom, mali by sme zaradiť aj dostatok pohybu,“ uzatvára Felberová.
Pozrite si reportáž o vianočných jedlách z regiónov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
