Sme rodina sa po útlme znova začína prezentovať na sociálnych sieťach. Hnutie preferenčne poskočilo, aj keď jedinou výraznou tvárou v strane zostal len Boris Kollár. Ten v rozhovore tvrdí, že sa chce opäť dostať do parlamentu a v prípadnej koalícii chce presadzovať štrukturálne reformy, ktoré by krajine priniesli ekonomický rast. A to aj za cenu, že by ho to malo politicky zničiť.
Čo sa dočítate v rozhovore s Borisom Kollárom?
Aké má plány s hnutím Sme rodina
Kto je jeho politický partner a kto súper
Prečo by neizoloval Igora Matoviča
Či by išiel do vlády s Progresívnym Slovenskom
Prečo by chcel robiť veľké reformy a nastaviť víziu Slovenska na roky dopredu
Ako by robil konsolidáciu
Čo si myslí o súčasnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany
Či stále podporuje Ukrajinu
Je rok od parlamentných volieb, v ktorých ste sa nedostali do parlamentu. Čo teraz robíte?
Okrem podnikania sa pripravujem na ďalšie predčasné parlamentné voľby.
K možným predčasným voľbám sa o chvíľu dostaneme, zostanem ešte pri hnutí. To opustili dve výrazné tváre - Peter Pčolinský a Milan Krajniak. Aké dôvody uviedli?
Tým, že sme sa nedostali do parlamentu a Milan Krajniak je veľmi nábožensky a kresťansky založený človek, tak si hľadal nejakú alternatívu na tomto poli. Je to logické vyústenie, lebo naša strana by nikdy nemala program, ktorý by sa zameral na kresťanstvo a jeho idey, ako napríklad presadzuje Kresťanskú únia alebo KDH. Myslím si, že sa s nami veľmi pekne rozlúčil, nikdy na nás nepovedal nič zlé a my mu ďakujeme za tie roky, ktoré bol s nami.
A čo Peter Pčolinský?
To bolo jeho osobné rozhodnutie a ďalej to nebudem komentovať. Či bude alebo nebude podnikať nejaké ďalšie politické kroky, tak to nás už v podstate ani nezaujíma.
Nekalkulovali s tým, že hnutie po neúspešných voľbách postupne zanikne a hľadali si takto nové politické pôsobisko?
Neviem, nebudem o tom ani špekulovať. Pre mňa je to len hypotetická otázka, na toto sa musíte pýtať ich, nie mňa.
Zvonka to vyzerá, že ste v hnutí akoby zostali sami. Necítite sa aj tak?
Nie. Ja som nezostal v hnutí sám. To, že komunikujem nateraz ako jediný, ešte neznamená, že som zostal sám. Je to súčasť nášho plánu. My máme okresné aj krajské rady po celom Slovensku, stretávame sa všetci straníci. Teraz tvoríme pracovné skupiny, pripravuje program na voľby, ktoré podľa nás budú predčasné. Na jar predstavíme kompletný volebný program a potom budú aj ostatní členovia strany komunikovať jednotlivé rezortné témy.
Predstavíte aj nové tváre?
Áno, predstavíme. Ale mená vám teraz nepoviem, lebo podľa mňa je korektné ich postaviť vedľa seba, zvolať tlačovú konferenciu a takto ich verejne odprezentovať.
Ale už prebieha nejaká komunikácia medzi vami?
Samozrejme, a už aj riešime jednotlivé témy. Ide o školstvo, zdravotníctvo, spravodlivosť, obranu a bezpečnosť, keďže si nepredstavujeme, že by malo takto vyzerať fungovanie štátu, ako to v súčasnosti vidíme.
A čomu musíme zamedziť, je vendeta. Nie je mysliteľné, aby každá vláda, ktorá by teraz prišla, tak by riešila len odplatu a pomstu predchádzajúcej garnitúre. Myslím si, že hnutie Sme rodina bolo jasným dôkazom, keď sme boli ešte v opozícii v rokoch 2016 - 2020, že sme vedeli podporiť každý rozumný návrh zákona. A keď sme boli v parlamente ako vládna strana, tak ste mohli vidieť, že sme nemali konflikt so žiadnou politickou stranou v rámci celého spektra. To znamená, že toto je pridaná hodnota nášho hnutia, že sa vieme s každým dohodnúť.
Keby som mal doteraz povedané zhutniť, ohlasujete návrat?
Samozrejme. Však to vidíte, ako nám začali rásť percentá. Skončili sme na dvoch a teraz sa už hýbeme k štyrom. Myslím si, že ľudia vidia, čo táto vláda dorába.
K vášmu pohľadu na vládu sa ešte dostaneme. Ešte by som rád zostal pri tých preferenciách, ktoré naozaj rastú. Čo je vaším primárnym cieľom?
Primárnym cieľom je dostať sa do parlamentu, teda prekonať päť percent a hornej hranici sa medze nekladú.
Vynechali ste prezidentské aj európske voľby. Najbližšie budú zrejme komunálne. Na tých sa už zúčastníte?
Zúčastníme sa na nich, ale nebudeme na ne klásť nejaký veľký dôraz.
Čo to znamená?
Umožníme našim straníkom a ľuďom, ktorí budú chcieť našu podporu, kandidovať. Tieto voľby však nebudú našou prioritou, fokusujeme sa na tie parlamentné.
Keď sa pozrieme na spomínané prieskumy, tak z nich vyplýva, že ani tak nebude podstatné, kto voľby vyhrá, ale kto sa dostane do parlamentu. Z tohto pohľadu, kto je váš prirodzený politický partner?
My sme jasne prozápadne orientovaná strana. Chápem, že Brusel má veľmi veľa nedostatkov a chýb, ktoré treba opravovať. Veď vidíte, že začína havarovať Green deal, pre ktorý sme sa ako spoločenstvo dostali do obrovských problémov. Liberálni progresívci a zelení to uchopili úplne zo zlého konca. Dôsledkom toho je, že nám kýcha ekonomika, pomaly nám krachujú niektoré odvetvia, pre nás dôležitý automobilový priemysel je v obrovských problémoch. A preto si myslím, že zdravý rozum treba priviesť aj späť do Bruselu. Opakujem však, že sme silno prozápadná strana, ktorá našu krajinu určite nevidí na Východe.
Vrátim sa k vašim možným politickým partnerom. V predchádzajúcom období bolo o vás známe, že ste mali blízko k Igorovi Matovičovi, ale aj k Petrovi Pellegrinimu. Skôr sa zastavím pri lídrovi hnutia Slovensko. Koalícia a v podstate aj opozícia ho vystavila politickej izolácii. Ako by ste vy dnes pristupovali k Igorovi Matovičovi?
Ku každému pristupujem úplne rovnako. Ja sa nepozerám na nejaké novinové články, ale čo tá strana alebo v tomto prípade dotyčný človek robí. A buď máte politiku postavenú na rozoštvávaní, hejte, vendete a pomstychtivosti, alebo máte na zreteli cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. A keď chcem niečo dosiahnuť, tak nemôžem hovoriť, že ten mi srdí a ten mi prekáža. Veď ste napokon videli v našej vláde, ako to dopadlo, keď sa začali medzi sebou hádať Matovič a Sulík.
Vráťme sa k pôvodnej otázke.
Ja som s Igorom Matovičom vedel vyjsť, aj keď s ním je ťažká robota. Ale s kým nie je? So Sulíkom nie je? S Ficom nie je? S každým je ťažká robota, ale ide o to, či chcete uspokojiť vlastné ego alebo to, že som niečo urobil pre tento štát.
Takže jeho izolácia vám nie je blízka.
Nie, nie je. Izolovať hocijakú stranu nie je správne. Preto si myslím, že opozícia nerobí správne, keď ich izolujú.
Možno by opozičné strany povedali, či sa dá s Igorom Matovičom vládnuť.
A s Richardom Sulíkom sa dá?
Ten sa už z politiky stiahol.
No dobre, ale dá sa?
Momentálne to vyzerá, že by voľby vyhralo Progresívne Slovensko, do ktorého najnovšie vstúpil konzervatívnejší Ivan Korčok. Vy ste k hnutiu mali v minulosti množstvo výhrad. Išli by ste s nimi do vlády, ak by PS obsadilo premiérsky post?
Ja mám aj dnes mnoho výhrad či už k Ficovmu Smeru, ale aj k Progresívnemu Slovensku. Oni majú také predstavy o fungovaní sveta a ekonomiky, že by to bolo zničujúce. Preto vítam, že Ivan Korčok vstúpil do PS a verím, že tam prinesie závan zdravého rozumu.
A išli by ste teda do vlády, v ktorej by bol premiérom Michal Šimečka? Videli sme totiž po predchádzajúcich voľbách, že KDH by mohlo mať s týmto problém.
Vidíte, že KDH vždy počas celej ich histórie v nejakej forme kolaboruje so Smerom. Neviem, prečo to robia. Aj teraz ste to videli pri hlasovaní o Richardovi Glückovi (Išlo o tajné hlasovanie o predsedu Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, v ktorom poslanec za Smer získal 85 hlasov, teda šesť od opozičných poslancov, pozn. red.).
To nevieme.
Nevie to len ten, kto nechce vedieť. A čo sa týka Michala Šimečku, keby mal byť premiér, tak by sme sa pozreli na program, ktorí chcú presadiť a podľa toho by sme sa rozhodli.
Nie je teda problém v tom, že by mali premiéra, kľúčové sú pre vás priority danej strany.
Nie, nie je. Plne rešpektujem, že strana, ktorá vyhrá voľby, má právo nominovať premiéra. A keď to bude PS, tak to bude PS. Pre nás je dôležitý programový prienik.
Viete, čo mňa najviac zaujíma? Táto vláda myslí len na dôchodcov a úplne zabúda na najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a to sú matky samoživiteľky, matky na materskej a mnohopočetné rodiny. Takže toto by som sanoval ako prvé. Ďalej ma však trápi, že zo Slovenska každý rok odchádzajú mladí ľudia do zahraničia a už sa nevracajú naspäť. Preto musíme tento odliv mozgov zastaviť a to vieme urobiť jedine tak, že vytvoríme jeden veľký konsenzus.
Čo tým myslíte?
Nemôžeme niečo plánovať len na štyri roky. My musíme urobiť víziu krajiny, ako by mala vyzerať o päť, desať, pätnásť či tridsať rokov. A v tom musia pokračovať všetky vlády bez rozdielu. Preto pri schvaľovaní musí okrem koalície byť aj opozícia.
Vrátim sa však k pôvodnej myšlienke. Budem presadzovať dialóg a v prípadnej koalícii budem garantom toho, že nebudeme plánovať veci len na štyri roky.
O tom, že by Slovensko potrebovalo dlhodobú víziu, hovorili už mnohí, ale po voľbách vždy prišla na rad politická realita. Ako by ste to chceli dosiahnuť v situácii, kedy je extrémne rozdelená spoločnosť a koniec koncov aj politická scéna?
Vy ste nás nevideli vládnuť, ako viem komunikovať s každým? Nevideli ste, ako som si vedel presadiť všetko, čo som chcel? A ku koncu, keď už padla vláda, tak som vedel spojiť koalíciu aj s opozíciou? Mnohokrát sa mi podarilo viesť parlamentné hlasovania konsenzom. Keď som potreboval hlasy, tak som dokázal hovoriť aj s opozíciou. Ja viem hovoriť s každým, lebo nie som konfliktný človek a idem za cieľom.
V takomto prípade by ste sa museli dostať na jednu loď aj PS so Smerom.
Viem spojiť ľudí v nejakej myšlienke a v nejakom cieli. Viete, koľkokrát hlasoval Smer a Hlas za niektoré naše sociálne zákony? A aj keď sme to nepotrebovali, tak sme si dali tú robotu, aby sme ich oslovili. Všetko je o dialógu.
Len pre pripomenutie. Keď vám prechádzali zákony aj s podporou Hlasu a Smeru, tak vtedy padala vláda a v parlamente veľakrát už panoval chaos. Navyše, takto rozbíjali jednotu krehkej koalície a po druhé išlo o ľúbivé zákony zo sociálnej oblasti, ktoré už mohli brať aj ako súčasť predvolebnej kampane.
My sme s nimi vedeli komunikovať aj v prvom roku po voľbách, takže toto, čo ste teraz povedali, absolútne odmietam. Bol som predseda parlamentu pre všetkých a úctu a rešpekt som dával každému jednému poslancovi.
Treba uznať, že aj zvonka sa zdalo, že máte korektné vzťahy naprieč celým politickým spektrom. Aj preto sa vrátim k Petrovi Pellegrinimu, ktorý sa medzičasom stal prezidentom a novým predsedom je Matúš Šutaj Eštok. Ten však už nemá zmierlivejší tón komunikácie a skôr sa rétoricky približuje k Robertovi Ficovi. Aj dnes by ste mali blízko k Hlasu?
Ja som mal blízko k politike Petra Pellegriniho. Keď sa teraz bude táto politika meniť...
... Bude sa podľa vás meniť?
Sami ste to teraz pomenovali a vidí to asi každý, že je to také isté ako Smer. Potom sa naskytá otázka, prečo sa pozerať na tovariša, keď sa môžete pozerať na majstra.
Viacero výhrad ste mali aj k Richardovi Sulíkovi, no ten sa z politiky stiahol. Urobil dobre?
On sa vráti. Teraz síce robí to, čo ho baví, ale uvidíte, že pred voľbami ohlási návrat.
Bude to podľa vás návrat do SaS?
Jasné.
Nevidíte tam už názorové rozdiely medzi ním a novým vedením strany?
SaS nie je kompaktnou stranou. V nej je strašne veľa individualít, ktoré majú na veci iný názor. Veľakrát sa nám stávalo, že nám Richard Sulík nevedel garantovať celý klub. Aj s príchodom Márie Kolíkovej a spol. sa z tejto strany stal nejaký hybrid. Jediný, kto je ešte v SaS od začiatku, je Juraj Droba a aj ten mal v strane určitú prestávku.
Bola by SaS pre vás spoľahlivý partner?
Je to veľmi ťažký partner, lebo nikdy neviete, čo sa stane.
V koalícii ste boli aj s Eduardom Hegerom, Jaroslavom Naďom, Jurajom Šeligom atď. Tiež to medzi vami viackrát zaškrípalo. Sú dnes pre vás Demokrati partneri do debaty?
Určite áno, každý je pre mňa partner do debaty.
Opýtam sa inak. Ktorá z týchto strán, ktoré sme prebrali, je pre vás najväčší politický konkurent?
Pre nás je aj konkurent každý. Zobrať viac či menej hlasov vám môže každý. Keď vás bodne jedna včela, tak sa vám nič nestane, ale keď vás ich bodne tisíc, tak vás to zabije.
Ako hnutie sa skôr hlásite ku konzervatívnejším hodnotám a na zreteli máte hlavne sociálnu politiku. Keď sa teda pozriem na politické spektrum, tak predsa len väčší prienik máte s Hlasom, hnutím Slovensko, sčasti s Demokratmi, KDH...
... Áno, súhlasím.
A Republika?
Aj táto strana sa mení a priznám sa, že som s nimi od volieb nemal žiadny kontakt. Ale keď počúvam, ako hovoria o tom, že by Slovensko malo vystúpiť z NATO a EÚ, tak toto je pre nás absolútny nonsens a s takou stranou by som do spolupráce nikdy nešiel. Nemôžete vládnuť so stranou, ktorá bude pľuť na našich spojencov a partnerov. Tak toto si neviem ani predstaviť.
Niekto by mohol niečo podobné povedať už aj o Smere.
No však áno. Pokiaľ to bude takýto spôsobom robiť Robert Fico, tak neviem, kde bude hľadať partnerov.
Keď zostaneme pri vládnych stranách, SNS sa rozpadá a koalícia začína mať problémy. Ako doteraz hodnotíte ich vládnutie?
Sľubovali pokoj, istotu a prosperitu a dostali sme chaos, rozvrat a zdražovanie. Toto je po roku vláda Roberta Fica, Matúša Šutaja Eštoka a Andreja Danka.
Je hodná na uterák?
Samozrejme. Po roku je to už úplne jasné.
Zvláda Robert Fico podľa vás premiérsky post?
Nezvláda. On ho zvládal vo svojich troch predošlých vládach, ale teraz mám pocit, že rezignoval. Na druhej strane si treba uvedomiť, že prežil atentát a nevieme sa vcítiť do človeka, na ktorého strieľali. Rozhodol sa však zostať vo funkcii, aj keď mohol odísť, a takýto rozvrat vo svojej vláde ešte nikdy nemal.
Rozpadajú sa mu poslanecké kluby, vydiera ho skupinka poslancov. Ale aj to, že nerieši zdravotníctvo, tak to je pre mňa nepochopiteľné. Vraj to nie je premiérska téma a dáva od toho ruky preč. A čo, preboha, už má byť premiérskou témou, ak nie zdravotníctvo? Zdravie vlastných občanov. To isté aj školstvo. A to len preto, že tieto rezorty patria Hlasu.
Premiér musí zodpovedať za zásadné veci, ako je obrana, bezpečnosť, zdravotníctvo, školstvo. A keď sa zbavuje tejto zodpovednosti, tak to považujem za zbabelé. V minulosti odvolal ministra z koaličnej strany a predtým koaličnej strane zobral aj celé ministerstvo. Takže vtedy bol silným premiérom.
Už je slabým premiérom?
Podľa toho, čo dorába, už nie je takým silným, akým bol v minulosti.
Opozícia bije do vlády za konsolidačný balíček, aj keď sa všetci zhodujú, že verejné financie musíme ozdraviť. Vy by ste išli cestou konsolidácie?
Konsolidácia je potrebná a konsolidujú všetky európske krajiny. Robert Fico, keď nastúpil po vláde Ivety Radičovej, tak sme štyri roky počúvali „lebo Radičová“. A teraz počúvame od Roberta Fica „lebo Heger“, „lebo Ódor“, „lebo Matovič“, lenže on už rok vládne. To, že treba urobiť konsolidáciu, lebo predchádzajúca vláda urobila kurzarbeit a dotovala elektrickú energiu, tak aj to je dôvod, prečo treba robiť konsolidáciu. Ale ako ju urobil, tak za to už zodpovedá na 100 percent on a ja hovorím, že ju urobil veľmi zle.
V čom?
Napríklad v tom, že to celé prejeme. Konsolidovať musíte vtedy, keď chcete ozdraviť verejné financie, ale časť konsolidácie musí ísť na investície alebo na budúce zisky štátu. Buď podporíte podnikateľov, pritiahnete zahraničných investorov, alebo sám štát do niečoho investuje, z čoho bude mať prostriedky.
Vrátim sa trocha späť. Robert Fico na Slovensku predtým vládol trikrát. A my, keď sme preberali krajinu v roku 2020, tak sme boli v Európskej únii predposlední, čo sa týka kúpnej sily obyvateľstva.
Asi by oponovali, že vám krajinu odovzdávali s deficitom na úrovni približne jedného percenta.
Nech idú do kelu aj s deficitom jedného percenta. Ľudia sa pozerajú na to, čo majú v peňaženke a čo si za svoju plácu môžu dovoliť a kúpiť. Keď sme si pozerali makro čísla ešte z roku 2006, tak sme v kúpnej sile boli druhí najlepší z postsocialistických krajín, predbehlo nás len Slovinsko. Keď sme to my preberali, tak za nami boli len Bulhari a po roku vlády Roberta Fica nás už predbehli aj oni. To znamená, že musím s poľutovaním oznámiť, že slovenský občan, ktorý pracuje, si za svoju plácu môže dovoliť najmenej tovarov a služieb v celej Európskej únii. Takto to dobačovala vláda Roberta Fica a to je jedna veľká hanba.
Vráťme sa ešte ku konsolidácii.
Áno, ale treba ešte povedať, že v čase, kedy bola hojnosť a Robert Fico bol pri moci, tak niektoré európske krajiny mali aj prebytkové rozpočty a mali možnosť si ukladať prostriedky na horšie časy. Slovensko nemalo nasporené nič, lebo ani jedna vláda Roberta Fica nebolo prebytková.
My sme teda v roku 2020 mali dve možnosti. Nepomôcť ľuďom, lebo nebolo z čoho, alebo im pomôcť cez kurzarbeit. To, samozrejme, zadlžilo niekoľkými miliardami krajinu. Potom prišla energetická kríza a aj tú sme vydotovali, lebo ľudia by platili o 200 - 300 eur viac. Takže áno, konsolidácia je nutná, no treba ju spraviť inak.
Ako?
Buď zadrhnete celú ekonomiku alebo nie. Táto vláda si vybrala to prvé. Zvýšená DPH aj transakčná daň prinesie len ďalšie zdražovanie. Podnikatelia totiž všetky zvýšené náklady prenesú na ľudí, lebo keby to nespravili, tak by nevytvorili žiadny zisk. A keď nevytvoria žiaden zisk, tak štátu neodvedú žiadne dane. A z čoho bude potom štát fungovať?
Keby som to mal zhrnúť, tak tvrdíte, že ide o nebezpečný kokteil, ktorý ekonomiku zadusí, lebo si nevytvárame priestor na ďalší rasť HDP. Ale ak by sme aj chceli podnikateľskému sektora pomôcť, aby sa ekonomika postupne naštartovala, tak by bolo potrebné urobiť štrukturálne reformy, ktoré vôbec neprinášajú politické body, skôr naopak.
Ja som za reformy, aj keby ma to malo politicky položiť a nikdy viac by som sa preto nemal dostať do parlamentu. Však mi dodnes žijeme z reforiem Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša a už aj tie sú vyčerpané. A teraz sme v peknej kaši.
Prečo ste tie reformy nerobili, keď ste mali ústavnú väčšinu?
Naši partneri to neboli schopní urobiť. Každý si riešil len svoje veci a hádky. Však ja som celý čas robil na nájomných bytoch, ktoré mi schválili na poslednú chvíľu. Veď sa pozrite, čo prevratné priniesla SaS, nejaké balíčky (Ide o tzv. kilečká, teda desiatky opatrení, ktoré mali podnikateľom zlepšiť podnikateľské prostredie, pozn. red.) a ja ako podnikateľ som ich vôbec nepocítil.
Takže teraz by ste už na tie reformy tlačili?
Áno, aj keby ma to malo zničiť. Budú to nepopulárne a veľmi ťažké opatrenia, ale zabezpečí to ekonomický rast krajiny. Skúsim to vysvetliť, lebo nie všetci sú ekonómovia. Predstavte si rodinu, ktorá pracuje s rozpočtom 1500 až 2000 eur. Príde otec a povie, že doteraz sme chodili na dovolenku v lete aj zime, ale teraz si ideme utiahnuť opasok, na dovolenky už chodiť nebudeme. Peniaze, ktoré ušetríme, investujeme do podnikania a z toho budeme žiť. A po čase nebudeme chodiť na dve dovolenky ročne, ale na šesť. Aby som to zhrnul, utiahnete si opasok, zainvestujete a budete sa mať lepšie.
Táto vláda však robí to, že nám utiahne opasok, schudobnieme a o rok si znova utiahneme opasok, lebo opäť bude treba konsolidovať. Takže nás čaká ešte horší život.
V predchádzajúcej odpovedi ste spomenuli nájomné byty. Aj pri nich nastal posun, keďže sa k nimi nedávno vyjadrila Európska komisia. Čo to znamená v praxi?
V praxi to znamená, že bol udelený tzv. Comfort Letter zo dňa 16. 10. 2024, kde EK konštatovala, že sa javí, že notifikované opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 odsek 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a EK vyzvala Slovenskú republiku na stiahnutie notifikácie štátnej pomoci.
Týmto padla posledná prekážka k začatiu výstavby tzv. Kollárových bytov a tento týždeň vláda schválila s investormi dva dodatky a okamžite môžu začať stavať. Toto povolenie z EK nás zdržalo dva roky, ale keďže ide o projekt na desiatky rokov, tak to asi bolo treba strpieť. Teraz ľudia uvidia, že naša snaha nebola márna a svoj sľub Boris Kollár voličom splnil.
Vláda sa rozhodla, že budúci rok vďaka konsolidácii vyberie zhruba 2,7 miliardy eur. Podľa Európskej komisie by stačilo o miliardu menej. Kabinet Robert Fica si tak necháva miliardový vankúš a podľa všetkého by mal ísť na celoplošnú energo pomoc. Mal by štát ešte dotovať energie pre domácnosti, hlavne v čase, keď potrebujeme výrazne šetriť?
Štát musí konečne zadefinovať skupiny obyvateľstva, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. A podľa toho potom rozdeliť dotácie.
O vytypovaní ohrozených skupín obyvateľstva sa už hovorí roky, a to nielen pri energetickej pomoci, ale napríklad pri rôznych sociálnych dávkach. Keď však príde na lámanie chleba a stalo sa to aj vo vláde, ktorej ste boli súčasťou, politici napokon všetko dotujú celoplošne.
Keď máte pokojné štyri roky na vládnutie a nemusíte riešiť pandémiu, obrovskú infláciu, energetickú krízu a vojnu, tak vtedy môžete rozmýšľať nad takýmito vecami. Ale keď zachraňujete ľudské životy a hasíte ekonomiku, tak už nemáte čas na nadstavbu. To chce čas a kým by sme to vytvorili, tak ľudia by pomreli od hladu, smädu alebo mrazu. Táto vláda však teraz nie je ničím tlačená. Vôbec to nemusí rozdávať plošne a pomoc môže presne cieliť na tých ľudí, ktorí to naozaj potrebujú.
V predchádzajúcich odpovediach ste medzi prvým povedali, že by ste prioritne riešili sociálne veci, konkrétne by ste sa zamerali na jednorodičovské rodiny a rodiny s viacerými deťmi. Na druhej strane, sami tvrdíte, že potrebujeme konsolidovať. Odkiaľ by ste chceli na to potom brať financie?
Niekto si tu spravil miliardový vankúš, ten mohol byť oveľa menší. Pokojne by sa mohli prehodnotiť aj trináste dôchodky. Veď ten, kto má dvojtisícový dôchodok, tak nepotrebuje navyše 600 eur a ten, čo má almužnu, by mohol dostať aj 800 eur. Takže to treba robiť adresne.
Fico presadzuje zahraničnú politiku štyroch svetových strán, no zatiaľ sa viac sústredí na východ ako na západ, kde sú naši prirodzení spojenci. Mali by sme sa sústrediť na Činu či Brazíliu viac ako na Berlín, Paríž či Washington?
My patríme do západného sveta a pokiaľ nás chce niekto ťahať inde, tak nech sa tam odsťahuje.
Je to však premiér tejto krajiny a spolutvorca našej zahraničnej politiky.
V prvom rade by som sa staral o to, aby krajina vedela, kde je sever a nie hral sa na štyri svetové strany, vďaka čomu Slovensko stratí svoju cestu. Takže by som sa nepchal tam, kde sme akurát tak za užitočných idiotov.
Keď ste boli vo vláde, tak ste podporovali Ukrajinu. V dnešnej geopolitickej situácii stále stojíte na strane nášho východného suseda?
Áno, a stále ho podporujem.
V USA sa stal prezidentom Donald Trump, ktorý hovorí, že vojnu ukončí do 24 hodín, naši západní spojenci zasa povolili Ukrajine používať rakety dlhého doletu aj nad územím Ruska. Vladimír Putin reagoval, že to môže byť začiatok 3. svetovej vojny. Ako v tomto kontexte vidíte vojnu na Ukrajine?
Zo strany Putina ide len o strašenie, však o 3. svetovej vojne hovorí od začiatku. Kto napadol Ukrajinu? Veď on. Tak nech stiahne vojakov a nemusí sa obávať, že mu rakety dlhého doletu budú padať na jeho územie. Keď ich on púšťa na Kyjev, tak prečo by ich Kyjev nemohol púšťať v úvodzovkách na Moskvu? To je reciprocita.
Ste za to, aby Západ dovtedy podporoval Ukrajinu, kým si sama nepovie, čo chce v tej vojne dosiahnuť?
Veď všetci vieme, čo chce dosiahnuť. Nechce prísť o svoje územie. Keď na Slovensko prišiel fašizmus, tak sme nebojovali? Nemali sme Slovenské národné povstanie? Bojovali sme za našu slobodu. A teraz to isté robia aj Ukrajinci.
Neboli by ste v EÚ tým hlasom, ktorý by tlačil na Ukrajinu?
Nie. Treba zatlačiť na Moskvu, nech sa Rusi vrátia na svoje územie.
Ako vidíte ďalší vývoj na Ukrajine?
Som rád, že vyhral Trump, aj keď ma mrzí, že taká úžasná krajina ako Amerika generuje v posledných rokoch vo všeobecnosti takých politikov, akých majú. Ale späť k Ukrajine. Donald Trump je veľmi rázny a to je dôležité v rámci konania voči Rusku. To znamená, že si určite sadne s obidvomi lídrami a bude sa snažiť túto vojnu ukončiť. A buď sa všetci dohodnú na nejakom konsenze, alebo sa nezhodnú a podľa mňa Amerika dodá Ukrajine ďalšie zbrane.
V tomto kontexte Donald Trump viackrát spochybnil NATO, pričom žiada, aby každá krajina dodržiavala kvótu aspoň 2 percentá HDP na obranu. Z toho vyplýva, že Európa by už v tomto smere nemal byť toľko závislá od Spojených štátov. Nebojíte sa o bezpečnosť Európy a tým pádom aj Slovenska?
To je výsledok naivnosti posledných vlád v celej Európskej únii, keď si pomaly všetci mysleli, že môžeme zrušiť armádu. Teraz musíme dodržiavať stanového dve percentá a keď Trump povie, že to budú tri, tak to musíme zvládnuť. Lebo nie je možné, aby našu bezpečnosť platil americký daňový poplatník. Udržanie mieru totiž niečo stojí.
Vybudovanie, nazvime to európskej armády, by trvalo roky, no vojna za našimi hranicami prebieha teraz...
... A preto je dobre, že stále máme ten ochranný dáždnik z Ameriky.
Neobávate sa, že by ho mohol Donald Trump stiahnuť?
Nie. On ho nestiahne, veď zasa nie je na hlavu padnutý. Len si môže dať podmienky, ako sme sa napríklad rozprávali, že Európa bude dávať na obranu výrazne viac peňazí a ešte možno budeme platiť aj za zbrojné americké systémy, ktoré nás teraz chránia. Toto môže urobiť a budeme to musieť rešpektovať.
Darovanie vojenskej techniky Ukrajine začala vyšetrovať polícia:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
