Prvý prieskum, ktorý naznačuje výrazný prepad Roberta Fica. Nejde pritom o meranie preferencií jednotlivých strán, ale o dôveryhodnosť. Podľa šéfa agentúry ľudia už začínajú vnímať konsolidačný balíček.
Robert Fico sa výrazne prepadol v rebríčku dôveryhodnosti. Od posledného meraného v júni predseda Smeru klesol zhruba o 13 percent. Pred neho sa dostali až traja opoziční lídri.
Podľa šéfa agentúry AKO, ktorá prieskum realizovala pre JOJ24, sa po atentáte v Handlovej júnové čísla dôveryhodnosti znormalizovali. Väčšiu zásluhu na Ficovom prepade má však súčasné politické dianie.
„Netreba zabúdať, že súčasnou témou politického diskurzu je konsolidácia. Síce ju ľudia ešte necítia priamo vo svojich peňaženkách, ale už sa nad tým začínajú zamýšľať,“ uviedol Václav Hřích.
Zároveň dodal, že v prieskume klesli, no len o dve percentá, aj predsedovia ostatných koaličných strán. Hřích na tom poukazuje, že dôvera padá celej vládnej väčšine, ale tým, že Robert Fico má najväčší podiel na moci, tak sa neho automaticky znesie aj výrazná dávka nevôle.
„Je najvýraznejší, je predseda vlády a preto najviac pozitív, ale aj negatív padá vždy na neho,“ doplnil Hřích.
Naopak, do popredia sa dostal líder Progresívneho Slovenska so 40 percentami. Michalovi Šimečkovi narástla dôvera o štyri percentuálne body. Podstatný je u neho však iný ukazovateľ.
„V minulosti mával respondentov, ktorí hovorili o tom, že ho nepoznajú. A tým, že ho odvolávali, tak sa úplne zvýšila jeho poznateľnosť,“ poznamenal Hřích.
Lídrovi PS už pred tým pomohlo, že si ho Robert Fico vybral pred voľbami za hlavného politického súpera. A to vždy pomáha obom účastníkom súboja.
Vysoké hodnoty si udržal aj predseda SaS Branislav Gröhling, ktorý tiež stúpol o štyri percentá, aj predseda KDH Milan Majerský. Ten je dokonca tretí nedôveryhodnejší politik.
Podľa Hřícha je opozícia v komfortnej pozícii, keďže vláda musí prijímať nepopulárne opatrenia a jej to stačí len kritizovať.
„Je úplný štandard, že politici, ktorí vedú krajinu, tak skôr či neskôr strácajú dôveryhodnosť,“ ozrejmil.
Oproti júnovému prieskumu sa v tom októbrovom objavil aj Jaroslav Naď a Milan Uhrík. Prvému menovanému agentúra namerala takmer 30-percetnú dôveru a to napriek tomu, že sa Demokrati nedostali do parlamentu.
„Demokrati začali byť viditeľnejší od kampane do Európskeho parlamentu, plus Jaroslav Naď využil to, že Igor Matovič bol relatívne dlho málo aktívny. A keďže oslovujú podobnú cieľovú skupinu, tak časť voličov hnutia Slovensko si priklonil na svoju stranu,“ vysvetlil Hřích.
Dokazujú to aj posledné prieskumy verejnej mienky, v ktorých sa strana dokázala prehupnúť cez hranicu zvoliteľnosti.
Vyššie čísla v prieskume namerali aj spomínanému lídrovi Republiky. Jeho 25 percent je podľa odborníka nateraz zrejme stropom. Ťahá ho totiž silné voličské jadro, ktoré si udržuje cez sociálne siete, ale na väčší výtlak to zatiaľ nestačí.
„Majú jadro, ale ďalej sa to už bude budovať ťažšie, keďže sú mimo parlamentu a majú zúžený mediálny priestor,“ doplnil Hřích.
Ďalšie relevantné dáta, ktoré poukážu na politické trendy, by mali byť známe na konci zimy, kedy už ľudia reálne začnú pociťovať dopad konsolidačného balíka.
Pozrite si reportáž o situácii v koalície:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
