Ak by sa voľby konali v týchto týždňoch, pravdepodobne by vyhralo Progresívne Slovensko. Ukazujú to najnovšie prieskumy. Napriek tomu by opozícia nedokázala poskladať väčšinu v parlamente. Na tú by siahal iný trojlístok, ktorého spolupráca by sa však mohla skončiť skôr, ako by sa vôbec začala.
Všetky najnovšie prieskumy verejnej mienky od renomovaných agentúr – AKO, IPSOS, NMS aj FOCUS – zachytili jednoznačný trend. Progresívne Slovensko posilňuje a dostáva sa do čela preferencií a Smer upadá.
Podľa politológa Jozefa Lenča môžu za tento posun dva faktory. Prvým je všeobecný fakt, že podpora vládnych strán klesá, lebo spravujú štát a nesú za to politickú zodpovednosť a, naopak, opozičné strany rastú, keďže len kritizujú vládu.
„Obzvlášť v prípadoch, keď vlády prijímajú nepopulárne rozhodnutia (napr. konsolidácia a pod.) alebo prechádza rôznymi krízami,“ podotkol Lenč.
„Druhým faktorom je to, že voliči (najmä opozície, túžiac po zmene) sa postupne utiekajú k strane (či stranám), ktorá vykazuje známky možného úspechu - efekt ,snehovej gule‘ - a tým získava podporu nových voličov z radov voličov opozície alebo nerozhodnutých voličov,“ doplnil.
A aj preto Smer klesá, lebo znáša dôsledky vládnutia a Progresívne Slovensko získava podporu z očakávania nespokojných voličov.
Okrem Smeru pomaly klesá aj druhá koaličná strana Hlas a najmenšia vládna strana SNS sa už pravidelne dostáva pod hranicu zvoliteľnosti. Napriek tomu by opozičné strany podľa prieskumov stále nevytvorili v parlamente väčšinu.
Parlamentnú príslušnosť si stabilne drží spomínané Progresívne Slovensko, SaS a KDH. Hnutie Slovensko a Demokrati často lavírujú na hranici zvoliteľnosti.
„Vyzerá to tak, že PS vyhrá budúce voľby, ak sa nič závažné nestane. Lenže ak povysáva iné opozičné subjekty, tak sa mu môže prihodiť to isté, čo kedysi HZDS alebo Smeru. Že voľby vyhrajú, ale skončia v opozícii,“ poznamenal politológ Radoslav Štefančík.
Aj keď sa opozícii darí organizovať zhromaždenia, na ktoré chodia tisíce ľudí, naposledy ich prišlo v Bratislave k sviatku 17. novembra takmer 20-tisíc, tak politológovia ani v tom nevidia impulz k zásadnej zmene vo voličskom správaní.
„Platí, že pre politiku, získanie politickej moci, nie je ani tak dôležité, koľko ľudí príde v jeden deň na pár hodín na námestia, ale koľko sa ich dostaví do volebných miestností a odovzdá svoj hlas konkrétnym politickým stranám,“ uviedol Lenč.
„Stále hovoríme o Bratislave. Je pravda, že týchto účastníkov nezvážali autobusmi z regiónov, ale to v prípade pravicových mítingov nikdy nebolo potrebné, pretože Bratislava a okolie spolu s ďalšími väčšími mestami sú momentálne naklonené viac k opozícii. Ale o nejakej väčšej mobilizácii by som nehovoril,“ pridal sa Štefančík.
Aj z týchto dôvodov prieskumy skôr ukazujú na trojlístok Smer, Hlas a namiesto prepadajúcej sa SNS by túto formáciu doplnila stále silnejúca Republika. Podľa prepočtov by takáto vláda mohla vytvoriť stabilnú väčšinu z 80 a viac poslancov.
Lenže ani v tomto prípade to nemusí byť také jednoduché. Robert Fico sa síce rétoricky k Republike približuje a aj dáta hovoria, že elektoráty týchto dvoch strán sa stále viac prelínajú, ale problémy by mohli nastať pri Hlase.
„Prípadná takto vytvorená koalícia by bola možná len za predpokladu, že by pre Hlas-SD nebola iná - atraktívnejšia - možnosť vytvorenia koalície, resp. by prípadný odchod nespokojných nespôsobil predčasné ukončenie koalície Smeru, Hlasu a Republiky, keďže nemalá časť súčasných predstaviteľov Hlasu odmieta akúkoľvek spoluprácu s krajnopravicovou Republikou a tiež nespokojnosť s tým, ako stranu vedie Matúš Šutaj Eštok,“ ozrejmi Lenč.
Aj podľa Štefančíka by pri takomto spojení mohol nastať v Hlase problém, ktorý by mohol prerásť až do štiepenia strany. Dodáva však, že súčasný predseda sa už rétoricky doťahuje na Roberta Fica.
„Ak bude na čele pán Šutaj Eštok, viem si to predstaviť. Tento politik nevybočuje z toho, čo prezentuje Robert Fico. Jeho komunikácia je podobná šéfovi Smeru a keďže Robert Fico to zrejme vie, tak to raz bude akceptovať aj Šutaj Eštok,“ podotkol.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila k navrhovanému rozpočtu. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
