Vplyv sociálnych sietí a používanie umelej inteligencie v online prostredí výrazne znižuje vnímanie vlastnej krásy u žien. Mnohé sa porovnávajú s dokonalými príspevkami a pociťujú potrebu sa k „ideálom krásy“ priblížiť. V spolupráci so značkou Dove sme sa na fenomén vnímania ideálu krásy pozreli hlbšie. Psychologička Andrea Antalová prezradila, ako s tým bojovať, ako prijať samu seba aj s nedostatkami a na čo treba vždy pamätať. Stačí si zapamätať tri veci.
Kým v roku 2004 sa za krásne považovali štyri percentá Sloveniek, dnes sú to len dve percentá. Vyplýva to z údajov značky Dove, ktorá ich zhromažďuje už 20 rokov. Tlaku spoločnosti sú pritom vystavené najviac ženy do 26 rokov.
Podľa zozbieraných dát sa zo žien nad 45 rokov necíti krásna ani jedna opýtaná respondentka. Každá tretia Slovenka by obetovala rok svojho života, aby dosiahla ideál krásy.
Na sebadôveru žien vplývajú nerealistické štandardy, ktoré vytvárajú sociálne siete aj prostredníctvom umelej inteligencie (AI). Tá je na úpravu fotografií využívaná čím ďalej tým viac.
Dokonalé fotografie upravené pomocou umelej inteligencie môžu viesť k nespokojnosti so svojím vlastným telom, skreslenému vnímaniu, poruchám príjmu potravy či k ďalším problémom spojených s duševným zdravím.
Takto vníma ľudský ideál krásy umelá inteligencia:
„Sociálne siete sa snažím vnímať s odstupom, pripomínam si, že nie všetko, čo vidím online, je skutočné. Ale niekedy, keď sa pozerám na krásne, dokonale upravené modelky, začínam si viac všímať svoje nedostatky. Bojujem s tým každý deň a učím sa zamerať sa na to, čo mám na sebe rada a byť spokojná sama so sebou. Mojím cieľom je postupne si budovať pozitívny vzťah k sebe, bez ohľadu na to, čo vidím online. Aj keď nie vždy to je jednoduché,“ hovorí 24-ročná Regina.
Tlak na výzor zasa pociťuje 23-ročná Ema.
„Sociálne siete mi niekedy podsúvajú ideály, ktoré môžu byť ťažko dosiahnuteľné, a niekedy ma nútia premýšľať, kde je vlastne ideál a či existuje. Cítim tlak vyzerať a pôsobiť v top forme, ale snažím sa udržať si reálny pohľad na seba. Rada sa nechám inšpirovať ostatnými, no uvedomujem si, že zostať autentická je takmer nemožné. Pripomínam si, že dôležité je zostať sama sebou a vyjadrovať, čo je skutočné, nielen to, čo je pútavé pre publikum,“ priznala.
Vplyv sociálnych sietí vníma aj 25-ročná Martina. Snaží sa ich vnímať s rezervou. „Neustále prezentovanie dievčat, ktoré publikujú outfity a dokonalé tváre, vo mne niekedy vyvolávajú úzkosti. V hlave bojujem s myšlienkami, v ktorých sa porovnávam s inými a chcem byť aj ja dokonalá. Viem, že to nie je možné, a preto sa snažím svoj čas na sociálnych sieťach kontrolovať,“ ozrejmila.
Dvadsaťpäťročnej Michaele dodávajú dokonalé príspevky motiváciu cvičiť a starať sa o seba. Uvedomuje si, že nie vždy je obsah pravdivý.
Karolína, ktorá má 22 rokov, má tendenciu porovnávať sa hlavne s „krajšími“ ľuďmi, všíma si na sebe svoje nedostatky a pripadá si menej pekná. „Aj moja sebadôvera klesá na bod mrazu,“ podotkla.
Natáliu zasa sociálne siete výrazne ovplyvňovali, keď bola mladšia. „Porovnávala som sa so štandardom a ideálom krásy hlavne v tínedžerskom veku. Teraz je však situácia iná. Sociálne siete som vytesnila zo svojho života v zmysle, že tam nevyhľadávam tú krásu a ideály. Skôr ich vnímam len na sledovanie mojich priateľov a pre inšpiráciu,“ hovorí 25-ročná žena. Mať rada samu seba sa naučila v realite.
AI definuje krásu ako subjektívne aj objektívne vnímanú vlastnosť, ktorá prináša pocit harmónie a potešenia, pričom sa často spája so symetriou, proporciami a estetickým zážitkom, ovplyvneným kultúrnym a osobným kontextom.
ChatuGPT sme sa opýtali aj to, ktoré ženy považuje za krásne. Okrem ikonickej Marilyn Monroe či Audrey Hepburn nám prezradil, že jedinečným vzhľadom ho z minulosti oslnila aj mexická umelkyňa Frida Kahlo a zo súčasnosti reprezentujú krásu žien herečky ako Zendaya, Emma Watson či Margot Robbie.
Vplyv umelej inteligencie bude narastať a ideál krásy sa bude čím ďalej tým viac vzďaľovať od reality. Značka Dove sa preto snaží predefinovať štandardy krásy a podporovať pozitívne vnímanie tela u žien a dievčat, takzvané body positivity, ktoré prehlbuje zdravý vzťah k vlastnému telu, sebaprijatiu a sebadôvere. Ich cieľom je bojovať proti spoločenským normám, ktoré diktujú ideál krásy a motivovať ženy, aby si vážili svoje zdravie a duševnú pohodu.
Herečka, komička a moderátorka Evelyn, ktorá sa stala pomyselnou ambasádorkou ženských tém a vedie ženy k sebaláske, v relácii Na káve povedala: „Krása je v oku pozorovateľa. Dokáže mať milión podôb. Poznám veľa krásnych ľudí a každý z nich vyzerá inak. Majú iné typy postáv, iné vlasy, iné správanie. Tá škála je veľmi pestrá. Podľa mňa je škoda, keď zabúdame práve na tú pestrosť.“
Okrem sociálnych sietí však za výrazným poklesom vnímania vlastnej krásy u Sloveniek môžu aj zavádzajúce, polopravdivé a nepravdivé reklamy spojené napríklad s chirurgickými zákrokmi, výživovými doplnkami či kozmetikou. Hlavným dôvodom je podľa psychologičky Andrey Antalovej neschopnosť kriticky myslieť.
„Ľudia majú tendenciu porovnávať sa. Ak sa porovnávame s tými, ktorí sú na tom horšie, môže nám to zvýšiť naše sebavedomie. No na sociálnych sieťach nájdeme niekoľkonásobne viac obsahu tvoreného z ideálneho ‚ja‘, čiže sa väčšinou porovnávame s ako keby dokonalosťou. To nám naše sebavedomie, našu sebaúctu znižuje. Máme potom predstavu, že všetci okolo nás majú lepší, krajší, dokonalejší, zaujímavejší život. Všetci sú krajší, úspešnejší či múdrejší,“ priblížila Antalová.
Podľa jej slov sa situácia bude zhoršovať, ak na sociálnych sieťach budú prevažovať nereálne dokonalosti - zretušované a upravené.
„Týmto si sami vytvárame falošnú predstavu o tom, že dokonalosť existuje. Môže nás to viesť k tomu, že sa budeme hnať k nereálnemu ideálu krásy. Aj na úkor nášho zdravia - fyzického aj psychického,“ poznamenala psychologička.
Odborníčka tiež hovorí, že základom je komunikácia. Je potrebné hovoriť o svojich nedostatkoch, naučiť sa neporovnávať sa a hlavne prijať samu seba aj s nedokonalosťami.
„Naučiť sa pozerať na naše telo cez niečo iné ako cez krásu. Napríklad, čo všetko moje telo dokáže, s čím všetkým sa dokáže popasovať, čo všetko dokáže zvládnuť. Naučiť sa vďačnosti – som vďačná za to, že mám zdravé nohy, že počujem, že viem objať svoje dieťa, že mám strechu nad hlavou, že mám možnosť študovať, cestovať...“ uvádza Antalová.
Prvým, veľmi dôležitým krokom je plnohodnotnejšie vyplnený voľný čas. „Tráviť viac času so skutočnými priateľmi v skutočnom reálnom svete, nie online,“ podotkla.
Ak sa komplexy z vlastného tela spájajú s traumami z detstva, netreba sa hanbiť vyhľadať odbornú pomoc.
Druhým krokom je prijať fakt, že dokonalosť neexistuje. „Ideál je predstava niečoho, čo je dokonalé, obvykle sa to však objavuje iba v našich predstavách. Ideál krásy je teda predstava toho, ako vyzerať dokonale, aj keď v prirodzenej forme takýto vzhľad neexistuje,“ doplnila Antalová a zdôraznila, že dokonalý vzhľad a dokonalý telesný typ nejestvuje.
No a po tretie, ľudia by mali mať na pamäti, že je nemožné dosiahnuť ideál prirodzeným spôsobom – dokonca aj modelky a slávne osobnosti by potrebovali operácie a photoshop, aby sa mu priblížili.
„Vyjadrenie nesúhlasu s ideálom vzhľadu neznamená kritizovať niečí prirodzený vzhľad tela alebo rysy, alebo preferencie človeka vo vzťahu k vlastnému vzhľadu. Znamená to konfrontovať myšlienku zakorenenú v spoločnosti, že existuje jediný správny štýl vzhľadu, a tlak, ktorý táto myšlienka na ľudí vyvíja,“ zdôraznila na záver psychologička Antalová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
