Vstávanie a zaspávanie v rovnakom čase, pravidelný príjem jedla a aj čas strávený na vzduchu. Ľudské telo je nastavené na 24-hodinový rytmus. Ak ho ignorujeme, môže to viesť k obezite, chorobám a aj k psychickým problémom.
Vynález žiarovky mnohé veci zjednodušil, no v životoch ľudí spôsobil aj chaos. Možnosť mať svetlo kedykoľvek zapríčinila, že sa deň s nocou začal zlievať. Narúša to prirodzené, takzvané cirkadiánne rytmy organizmu, ktoré ovplyvňujú základné procesy v tele.
Naši predkovia vstávali s východom slnka a zaspávali po tom, čo zapadlo. Dnes však máme svetlo k dispozícii kedykoľvek a spánok si tak umelo narúšame.
Ľudský organizmus sa totiž svetlom a tmou prirodzene riadi. Svetlo ho aktivuje a tma naopak pripravuje na spánok. Dá sa hovoriť o akýchsi vnútorných biologických hodinách.
Ak sa tento rytmus naruší, nastávajú problémy v telesných funkciách, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie aj náladu človeka.
„Krátkodobé výkyvy môžu spôsobiť únavu, poruchy koncentrácie, podráždenosť, prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi alebo zvýšenú náchylnosť na infekcie,“ opísala pre Seznam Zprávy doktorka Šárka Daňhelová.
Väčšie riziká hrozia, ak človek svoje vnútorné hodiny ignoruje dlhodobo.
„Z dlhodobého hľadiska hrozí riziko vážnejších zdravotných problémov, ako sú rôzne metabolické ochorenia, ochorenia tráviaceho traktu, afektívne poruchy a poruchy nálady, chronické zápaly, ako aj rôzne druhy rakoviny,“ vysvetlila odborníčka.
Podľa vedca a profesora Satchina Pandu narušením týchto biorytmov dlhodobo trpia obzvlášť pracovníci na smeny.
Odborníci v tejto súvislosti ponúkajú zopár rád, aby ste si svoje biologické hodiny nerozhodili.
Pred spaním by sme sa mali vyhýbať modrému svetlu. Modré svetlo z obrazoviek telo mätie, pretože ho vníma ako denné. Znižuje tak produkciu melatonínu, hormónu, ktorý nás pripravuje na spánok.
V dôsledku toho chodíme spať neskôr, spíme kratšie a aj menej kvalitne.
Po nekvalitnom spánku následne počas dňa pracujeme v budovách, kde je kvalita svetla zväčša nie je dostačujúca, aby nahradila prirodzené denné svetlo.
Mozog tak nemá dostatočnú svetelnú stimuláciu a môžeme sa preto cítiť unavení.
Riešením sú aspoň krátke prestávky strávené vonku. Dennému svetlu a slnečnému žiareniu by sme sa mali prvý raz vystaviť najneskôr dve hodiny po zobudení. Pomôcť môže už aj desať minút.
Na cirkadiánny rytmus má vplyv aj strava. Podľa Satchina Pandu by doba medzi prvým a posledným jedlom mala byť najviac 12 hodín. Počíta sa tam úplne všetko, od rannej kávy po oriešky pred spaním.
Kľúčom k správnemu fungovaniu organizmu je pravidelný príjem jedla. Telo si totiž zvykne a bude lepšie pripravené na trávenie, ak bude jedlo čakať. Posledné jedlo by malo byť okolo siedmej večer, aby malo telo dosť času na nočnú regeneráciu.
Pozrite si aj vstup z Telerána o vplyve spánku na náladu i dĺžku života:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
