S príchodom jesene a zimy si naše telá musia poradiť s viacerými zmenami. Slnečné počasie vymení dážď, dni sú kratšie a posúva sa čas. To všetko môže byť spúšťačom jesennej depresie. Na to, ako sa líši od klasickej depresie a ako sa s ňou vyrovnať, sme sa pýtali odborníkov.
Jesenná depresia je súčasťou sezónnej afektívnej poruchy, ktorá vzniká pri zmene ročných období. Najčastejšie sa s ňou ľudia stretávajú počas jesene a zimy, môže ju však vyvolať aj obdobie jari a leta. Druhý spomenutý typ je však omnoho menej častý.
„Je to typ depresie, ktorý sa spája so zmenami v ročných obdobiach alebo v počasí. Zvyčajne sa začína a končí vždy v rovnakej dobe, ktorá istým spôsobom aj ohraničuje ročné obdobie,“ uviedol psychológ Marek Madro z IPčka.
Je však dôležité neskočiť k záverom a diagnózam len pre to, že sa ľudia na jeseň cítia trochu viac unavení či majú horšiu náladu. Tieto pocity ešte nemusia znamenať, že trpia sezónnou afektívnou poruchou.
Tá sa môže prejavovať úbytkom energie, zmenou chuti do jedla, nespavosťou alebo neustálym vyčerpaním, vyhýbaním sa sociálnemu kontaktu, stratou záujmu o obľúbené aktivity a mnohými ďalšími symptómami.
„Depresívna porucha je súbor vážnych symptómov, ktoré sa môžu spájať s pocitmi bezmocnosti, bezcennosti, neodvrátiteľného pocitu smútku aj s myšlienkami na samovraždu. Ľudia s depresiou majú ťažkosti fungovať v každodennom živote,“ vysvetlila psychologička Dagmara Jurikovičová.
Na rozdiel od klasickej depresie je sezónna afektívna porucha viazaná na konkrétne ročné obdobie, každoročne sa vracia a počas zvyšku roka sa u ľudí neprejavuje. V prípade jesennej depresie odznie začiatkom jari.
„Aj napriek tomu, že pre sezónnu depresiu neexistuje priame vysvetlenie, veľa symptómov súvisí so zmenou svetla, a teda aj s tým, ako funguje náš spánkový cyklus,“ povedal Madro.
Jedným zo spúšťačov jesennej depresie môže byť aj posúvanie času. „Zmena času vplýva na náš cirkadiánny rytmus, čiže naše telo si zvykne na nejakú pravidelnosť, denný režim, ktorý je zrazu narušený,“ uviedla Jurikovičová.
I keď sa môže zdať, že odchýlka v podobe jednej hodiny je neškodná, naše telo túto zmenu pocíti a musí sa jej prispôsobiť. „Zároveň sú v tomto období kratšie dni a dostáva sa nám menej prirodzeného svetla, čo môže zintenzívniť symptómy,“ dodala psychologička.
U ľudí s depresívnou poruchou sa môže stať, že sa jej epizóda najprv objaví na jeseň. Môžu si ju tak zmýliť so sezónnou afektívnou poruchou. No pokiaľ stav pretrváva aj po začiatku jari, už podľa Jurikovičovej nejde o jesennú depresiu, ale o klasickú depresívnu poruchu.
Nie je úplne jasné, prečo niektorí ľudia trpia jesennou depresiou, zatiaľ čo iní zvládajú toto obdobie pomerne s ľahkosťou. Výskumy však odhalili, že ňou trpia najmä ženy vo veku 18 až 30 rokov.
Odborníci predpokladajú, že na vznik jesennej depresie vplýva nižšia hladina sérotonínu, nedostatok vitamínu D a nárast prísunu melatonínu. Tieto teórie však nie sú potvrdené. „Pravdaže aj alkohol a drogy často zosilňujú depresívne prežívanie,“ poznamenala Jurikovičová.
Pokiaľ človek, ktorý má podozrenie, že trpí nejakou formou depresie, vyhľadá lekársku pomoc, existuje viacero liečebných postupov, ktoré mu odborník navrhne. Závisí to od závažnosti situácie a intenzity prejavov symptómov.
„Ak je pre daného jedinca ťažké vstať z postele a celý deň v nej preleží, antidepresíva môžu byť pre neho prvým krokom, aby bol schopný opäť začať fungovať,“ uviedla psychologička. Pre tých, ktorí ešte lieky nepotrebujú alebo ich nechcú, existujú aj iné formy liečby.
Psychológ či terapeut im môže pomôcť s podporou a zvládaním každodenného života. Taktiež s pacientom môže pracovať na témach vzťahov s inými či pocitov, ktoré človek má voči sebe samému. Preberaním týchto tém s odborníkom a spoločné hľadanie riešení môže mať podľa Jurikovičovej pozitívny vplyv na nálady a prežívanie jedinca.
Ak sa človek obáva, že sa uňho prejaví jesenná depresia, je viacero vecí, ktoré môže spraviť. Jednou z najhlavnejších foriem prevencie je častejšie vystavovanie svetlu a slnku. Dôležité je taktiež dopriať si dostatok spánku a venovať sa obľúbeným aktivitám.
Pomôcť môže aj pravidelný kontakt s blízkymi. Netreba zabúdať ani na šport a pohyb, oddych a dostatok vitamínov a minerálov. „Čiže čokoľvek, čo je pre nás podporné a čo nás relaxuje či posilňuje. Tieto tipy sú vhodné nielen ako prevencia, ale aj pri zvládaní náročnejšieho obdobia,“ dodala psychologička.
Pozrite si archívnu reportáž Televíznych novín o jesennej depresii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
