Ľudia z vylúčených komunít nemajú prístup k lekárom, častejšie trpia infekčnými ochoreniami a zdravotný stav im zhoršuje aj zlá hygiena a nedostatok pitnej vody. Analytici aj mimovládne organizácie sa zhodujú, že príčinou je generačná chudoba a často aj rasizmus zo strany zdravotníkov. Ministerstvo chce situáciu zlepšiť novým zákonom.
Chudoba zabíja. Dokazuje to výskum inštitútu INESS, ktorý poukázal na to, že dojčatá žijúce vo vylúčených rómskych komunitách zomierajú častejšie ako deti z majority. Z ich výpočtov vyplýva, že úmrtnosť detí v rómskej populácii je až trojnásobne vyššia ako v majorite.
Dôvodom sú zdravotné problémy často ešte pred narodením dieťaťa, slabá dostupnosť k lekárom a dlhodobé neriešenie problémov marginalizovaných skupín. Inštitút vyzdvihuje prácu mimovládnych organizácií, ktoré s ľuďmi pracujú priamo v teréne.
Podľa analytika a autora štúdie Mateja Bártu by štát mohol začať napríklad tým, že dobrovoľníkom a mimovládnym organizáciám nebude klásť polená pod nohy.
Podľa analytickej správy je prvým rizikovým faktorom vzdialenosť gynekologickej ambulancie od miesta bydliska žien.
„Vzťah medzi premennými je pozitívny, čo znamená, že v obciach, ktoré sú viac vzdialené od ambulancie gynekológa, je zaznamenaná vyššia miera dojčenskej úmrtnosti,“ uvádzajú autori.
Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu robí projekt Misia 1000, v rámci ktorého pomáhajú ľuďom z vylúčených komunít babice.
Šíria osvetu medzi tehotnými ženami a matkami, poskytujú im podporu, prepájajú ženy a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pomáhajú s predpôrodnou prípravou aj so starostlivosťou o novorodenca a batoľa.
Riaditeľka tejto organizácie Magdaléna Rothová potvrdzuje, že nedostupnosť lekárov je problém.
„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že prístup k lekárom, týka sa to aj pediatrov alebo detských špecialistov, je alarmujúci. Riešiť rozpadávajúce sa zdravotníctvo a výzvy, ktoré sú s ním spojené, ako dostupnosť zdravotnej starostlivosti, sú v priamej kompetencii Ministerstva zdravotníctva a vlády,“ apeluje.
Podľa odborníkov môže na horšie zdravie detí vplývať aj nižšia miera dojčenia v marginalizovaných komunitách. Dávnejšie štúdie totiž ukázali, že vo vylúčených komunitách ženy dojčia menej ako ženy, ktoré majú k dispozícii laktačné poradenstvo.
Dodávajú tiež, že dojčenie je účinnou prevenciou pred ochoreniami tráviaceho a dýchacieho systému.
So zdravotnou starostlivosťou súvisia aj infekčné choroby, pred ktorými sú deti v osadách viac ohrozené.
„V obciach, v ktorých je zaznamenaný vyšší počet prípadov infekčných chorôb, je zaznamenaná vyššia miera dojčenskej úmrtnosti,“ uvádzajú autori najnovšej štúdie.
„Medzi najdôležitejšie faktory, pri ktorých je možné predpokladať prepojenie s výskytom infekčných chorôb, zaradili napríklad opatrenia na zlepšenie kvality vody, budovanie hygienických zariadení a vzdelávanie matiek v oblasti hygieny,“ citujú autori zahraničných výskumníkov, ktorí sa už podobnej téme v minulosti venovali.
Zároveň upozorňujú, že Rómovia často čelia rasizmu zo strany zdravotníkov a aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa im radšej vyhýbajú a siahajú po alternatívnych riešeniach.
Autor správy inštitútu INESS Matej Bárta pripomína, že nejde o problém etnicity, ale generačnej chudoby. Podobné zdravotné problémy majú ľudia bez ohľadu na farbu pleti, ale v dôsledku podmienok, v akých žijú.
„V prípade dojčenskej úmrtnosti u marginalizovanej rómskej populácie tak ide o spojenie viacerých faktorov. Veľká časť problému je spôsobená samotnou marginalizáciou a generačnou chudobou, teda horšia socio-ekonomická situácia, horšia infraštruktúra, nižšia zdravotná gramotnosť, horší prístup k zdravotnej starostlivosti a podobne,“ vysvetľuje analytik.
Pridáva aj faktor rasizmu. „Kvôli nemu môžu mať obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít napríklad horší prístup k niektorým službám nielen v oblasti zdravotníctva, ale aj v iných oblastiach, ktoré sú na zdravie nejakým spôsobom naviazané - bývanie, vzdelanie, zamestnanosť a podobne,“ dodáva Bárta.
Rothová poukazuje na to, že v dôsledku generačnej chudoby nemajú ľudia často prístup ani k pitnej vode a to má zásadný vplyv na život a zdravie.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti je jednou z priorít. Slovensko je aj zapojené do programu na podporu dojčenia a vzťahovej väzby. Cieľom je skvalitniť zdravotnú starostlivosť matkám a novorodencom.
Ministerstvo sľubuje, že v rámci projektu budú kontrolovať antidiskriminačný prístup k rodičkám vo všetkých nemocniciach.
Zároveň prináša návrh zákona, ktorého cieľom je poskytovať dieťaťu v domácom prostredí ošetrovateľské výkony agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Sestra, ktorá sa špecializuje na pediatriu alebo neonatológiu, by chodila priamo do komunít, kde by kontrolovala dieťa a poskytovala rodičom pomoc a podporu.
Z verejného poistenia by boli hradené štyri takéto návštevy počas šiestich týždňov po prepustení z nemocnice.
„Zámerom návrhu zákona je odbremeniť nemocnice od dodatočných konzultácií po prepustení dieťaťa do domáceho prostredia, odľahčiť ambulancie pediatrov a v neposlednom rade poskytnúť zákonnému zástupcovi pomoc so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa vrátane edukácie a podpory dojčenia,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva.
Analytik Bárta štátu radí, že ak chce pomôcť vylúčeným komunitám, mal by viac spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, ktoré komunity dobre poznajú a dlhodobo sa im venujú.
„Mohlo by ísť napríklad o model, v ktorom štát definuje výsledky, ktoré chce dosiahnuť, vyčlení organizácii potrebné zdroje a nechá ju samotnú tieto výsledky dosiahnuť,“ konštatuje odborník.
Dožívame sa nižšieho veku ako priemerní Európania a žijeme menej rokov v zdraví. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
