Hoci sa postava Jána Neheru mihla v dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám, len málokto by povedal, že nejde o fikciu. Nehera skutočne žil a patril medzi najúspešnejších československých podnikateľov prvej polovice 20. storočia. Po druhej svetovej vojne jeho podniky znárodnil štát a on emigroval. Značka Nehera upadla do zabudnutia, až kým na ňu nenatrafili manželia Zdútovci. A tí s ňou urobili poriadne divy.
Písal sa rok 1923. Mladá Československá republika sa snažila zastabilizovať po turbulentných rokoch vojnového obdobia. Dynamicky sa rozvíjala kultúra, umenie a v krajine sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie.
Vyučený zámočník a syn krajčíra Ján Nehera vtedy založil spolu s otcom a ďalšími spoločníkmi v českom Prostějove firmu na výrobu odevov pod názvom Nehera a spol. Jeho túžba po vlastnom podnikaní bola však natoľko silná, že o niekoľko rokov neskôr sa s otcom rozhodne svojich spoločníkov vyplatiť a stať sa jediným majiteľom firmy. Spočiatku bol len dodávateľom konfekcie, neskôr ho podnikanie zlanárilo na otvorenie vlastných predajní.
Prvý kamenný obchod otvoril Nehera na Václavskom námestí v Prahe. Heslom reklamnej kampane bolo: „Od výrobcu priamo k spotrebiteľovi.“
Čoskoro však so svojou sieťou expandoval do Škandinávie aj Afriky. V rokoch 1931 až 1939 otvoril približne 130 predajní po celom svete. Výnimkou nebolo ani Slovensko.
Na konci 30. rokov 20. storočia založil závod na výrobu odevov v Trenčíne a mesto vďaka nemu dostalo prezývku „mesto módy“. Zároveň otvoril obchod na bratislavskej Obchodnej ulici, čo bola jeho 35. predajňa na Slovensku. Ján Nehera tak ovládol československý odevný priemysel, nepoznačila ho ani hospodárska kríza a v krajine patril medzi najúspešnejších podnikateľov.
Jeho obchodné domy navštevovala predovšetkým stredná vrstva, ktorá značku obľubovala aj pre ďalšie služby, ktoré ponúkali, ako napríklad úpravu odevov, šitie na mieru či žehliareň. Deti sa mohli zabaviť v detskom kútiku a dámy zas podebatovať pri módnych časopisoch.
Neherovou inšpiráciou boli najmä myšlienky a postupy Henryho Forda a Tomáša Baťu, ktoré aplikoval do systémového riadenia a marketingu. Značku upevňoval prostredníctvom plagátov a reklamy v časopisoch.
Podobne ako Baťa aj on staval byty pre zamestnancov, vlastné učilištia a internáty, podporoval kultúru i šport. Vedľa trenčianskeho závodu postavil štadión a plaváreň.
Od Baťu prebral aj ceny, ktoré sa končili deviatkou.
Úspešný obchodník bol so svojou značkou na výslní. To však prekazila druhá svetová vojna. Fašisti údajne jeho podnik v Trenčíne podpálili. V roku 1946 ho štát znárodnil a o dva roky neskôr sa z neho stala nová firma Odeva. Rovnaký osud postihol aj podnik v Prostějove. Nehera prišiel o všetko.
Medzitým bol zatknutý a väznený, napokon emigroval do Maroka, kde v roku 1958 zomrel. Celkové informácie o jeho živote sú však veľmi minimálne.
Značka Nehera sa z pamäti ľudí postupne vytratila a upadla do zabudnutia až do momentu, kedy na ňu v 90. rokoch nenatrafili manželia Zdútovci v Múzeu obchodu.
Ladislava a Bibianu oslovilo Neherove inovatívne podnikanie až sa značku rozhodli zaregistrovať. „Zaujal ma mimoriadne moderný spôsob celého usporiadania jeho biznisu na tú dobu, pretože to bola kompletná vertikálna integrácia od vývoja, návrhov cez výrobu odevov až po maloobchodnú sieť,“ hovorí Ladislav Zdút, ktorý vtedy pracoval a dodnes pracuje v reklamnej oblasti. Chcel však okúsiť aj iné odvetvie kreatívneho priemyslu.
Keď futurológovia Tofflerovci v roku 1990 publikovali knihu Powershift a popisovali v nej, v čom spočíva budúcnosť rozvíjajúcich sa reťazcov, Zdút si uvedomil, že Neherovi sa to podarilo už pred 60 rokmi.
Značku Nehera oživili manželia napokon v roku 2014. Zdút spomína, že najťažšie bolo vytvoriť tím, ktorí by vedel, čo všetko je potrebné urobiť. „Bratislava nebola a ani nie je žiadne kreatívne centrum a už vôbec nie módne centrum,“ vraví.
Už na začiatku vedeli, že chcú byť konkurencie schopní aj za hranicami. Ich cieľom bolo vyrábať oblečenie lokálne na Slovensku, hoci tu sú ceny výroby vyššie ako na severe Afriky, v Turecku alebo v Číne.
„Keď sme si spočítali, čo to znamená vyrobiť odev z kvalitných látok na Slovensku spolu s prirážkou, aby pokryla ostatné činnosti a náklady, tak nám z toho vyšla vyššia cenová úroveň,“ priblížil Zdút s tým, že na to je trh akejkoľvek malej krajiny jednoducho primalý.
Preto je značka Nehera viac známa v zahraničí ako doma. „Snažíme sa viac zamerať aj na slovenského spotrebiteľa, ale vzhľadom na mieru inflácie za posledné tri roky, kedy došlo k reštrukturalizácii výrobných kapacít na celom svete v rôznych oblastiach a zvýšeniu cien, je to veľmi ťažké,“ tvrdí. Ako príklad uvádza počet fabrík na výrobu ľanu, ktorý sa znížil a cena látky sa zdvojnásobila.
Podľa jeho slov vyrobiť obyčajné tričko bez potlače na Slovensku, v Poľsku, v Česku alebo v Maďarsku z látky dovezenej z Európy, stojí približne 15 eur. A zahrnuté v tom nie sú ešte ostatné náklady.
Oblečenie dodávajú maloobchodníkom v 20 krajinách sveta. Počet obchodov, ktoré Neheru predávajú popri iných značkách, je okolo 60 až 70.
Jediný kamenný obchod majú v susednej Viedni. No čoskoro k nemu pribudne ďalší. Už v novembri ho otvoria v bratislavskej Eurovei.
„Chceme v kolekciách prinášať aj cenovo dostupnejšie kúsky a súčasne dizajnovať a produkovať ucelený sortiment maloobchodu,“ vysvetľuje majiteľ.
Pri tvorbe kolekcie sa sústreďujú hlavne na jej komplexnosť. „Vždy dbáme predovšetkým na to, aby to bol kompletný šatník so základnými modelmi, ale aj úletmi. Ide o veľmi komplexnú disciplínu a nikdy predtým by som nepovedal, že to môže byť také náročné, ako to v skutočnosti aj je,“ hovorí.
Bibiana Zdútová zas vidí komplexnosť tohto priemyslu v inej rovine. Vo firme má pod palcom kreatívnu časť značky. „Nie je to len o dizajne. Musíte od začiatku myslieť na všetky aspekty, ako je nákup materiálu, jeho množstvo či dodacie doby,“ priznala.
Potrpia si na udržateľnosť a prírodné materiály. Okrem ľanu šijú aj z bavlny či vlny. Látky nakupujú hlavne v Taliansku, Švajčiarsku a Nemecku. Donedávna mali dodávateľa aj zo Slovenska. Ten však, žiaľ, skrachoval.
Jednotlivé kúsky šijú v Považskej Bystrici, v Martine, v Ružomberku a v okolitých obciach. „Páperové bundy sme šili v Čechách, odtiaľ nás však vytlačila značka Bogner. Predtým sme ich šili v Bytči, no tam nás vyhnal Moncler,“ poznamenal Zdút. I z tohto dôvodu nespolupracujú iba s firmami, ale aj so živnostníčkami, ktoré sa krajčírstvu venujú samostatne.
V súčasnosti je podľa jeho slov ťažké nájsť kvalitných krajčírov a krajčírky. „Pre novovznikajúcu pracovnú silu to nie je atraktívne remeslo. Mladých to skôr ťahá k dizajnu či stylingu,“ podotkol.
Celkovo firma Nehera zamestnáva približne 25 zamestnancov. Centrála sa nachádza v hlavnom meste, no v Považskej Bystrici majú strihové a digitalizačné pracovisko, odkiaľ oblečenie posielajú do sveta.
Postava Jána Neheru sa objavila aj v seriáli Dunaj, k vašim službách. Zdút si však nevie tipnúť, či to medzi Slovákmi zvýšilo povedomie o značke a o jeho osobnom príbehu. „Cieľová skupina, ktorá teraz nakupuje Neheru, je asi dosť odlišná ako cieľová skupina, ktorá sleduje seriál,“ tvrdí Zdút.
Minimalistický štýl, voľné strihy a zemité farby typické pre Neheru obľubujú hlavne ženy v Južnej Kórei a v ďalších ázijských štátoch. „Keď som bol v Soule, tak som si uvedomil, že nikde na svete som nevidel toľko žien oblečených v sakách. Pred desiatimi rokmi naša estetika vyvolávala na Slovensku často aj smiech. Dámske veci označovali za mužské. Dnes sú široké nohavice, ‚oversize‘ saká a tenisky u žien mimoriadne populárne aj tu,“ hovorí s nadhľadom.
Už v roku 2014 sa dostali na prezentáciu kolekcie na Parížsky týždeň módy. A zúčastňujú sa na ňom každoročne. „Do Paríža sme fyzicky nechodili len počas pandémie, ale prezentovali sme sa prostredníctvom videí – digitálne,“ vysvetľuje Zdút o nových prejavoch, ktoré svet módy začal akceptovať od covidu. Nehera je jediná značka zo Slovenska, Česka, Poľska aj Maďarska, ktorá je stálou súčasťou tohto podujatia. Opäť sa naň chystajú koncom septembra.
Najbližšie ich čaká prehliadka v Prahe, kde ich pozval časopis Vogue. V septembri tiež pripravujú prehliadku v Bratislave na Námestí Slobody pri príležitosti 10. výročia značky, čo bude prvá prehliadka značky NEHERA na Slovensku.
Keďže proces tvorby je kontinuálny, najbližšie mesiace si nevydýchnu. Momentálne maloobchodníkom dodávajú novú kolekciu, takzvaným „buyerom“ ponúkajú kolekciu na ďalšie obdobie a v súčasnosti pracujú aj na tvorbe kolekcie jeseň-zima 2025.
„Za svoj najväčší úspech považujeme to, že stále existujeme,“ vraví so smiechom Zdút. Na otázku, čo by urobil inak, odpovedá – všetko a nič. „Všetko by sme vedeli urobiť lepšie, efektívnejšie, rýchlejšie, rozumnejšie, ale kroky by boli podobné, len by sme boli bohatší o skúsenosť z desať rokov existencie,“ dodal na záver.
Ema vdychuje kravatám nový život. Vyrába z nich rôzne módne doplnky. Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
