Čoskoro sa v Bielorusku budú konať prezidentské voľby. Expert Grigorij Mesežnikov však zmenu neočakáva. Podľa neho je krajina už úplne závislá od Ruska a Putin si necháva Lukašenka len pre prípad núdze.
V nedeľu 26. januára sa v Bielorusku po piatich rokoch uskutočnia prezidentské voľby. Predchádzajúce voľby sa oficiálne skončili víťazstvom dlhoročného vodcu Alexandra Lukašenka, no víťazstvo si nárokovala aj líderka opozície Sviatlana Cichanovská.
Podľa úradných výsledkov vyhral Lukašenko so ziskom 80 % hlasov. Mnohé krajiny a inštitúcie vrátane Európskej únie však považujú tieto voľby za zmanipulované a výsledok za nedôveryhodný. Z tohto dôvodu sa Lukašenko často neoznačuje ako prezident, ale ako vodca krajiny.
Zmanipulované voľby viedli k masovým protestom po celej krajine. Tie však boli krvavo potlačené a spolu s nimi umrela aj nádej Bielorusov na zmenu.
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov tvrdí, že od nedeľných volieb v Bielorusku nemá nijaké veľké očakávania, pretože nejde o slobodné voľby.
„Voľby v Bielorusku sú ako vtip. Nespĺňajú ani najzákladnejšie kritériá demokratických volieb. Sú podobné voľbám z čias komunistického režimu. Ide vlastne o formálne potvrdenie nominantov, aby mohli vykonávať úlohy v prospech režimu. Ako ruský prezident Vladimir Putin nikdy voľby neprehrá, tak ani Lukašenko,“ uviedol politológ, ktorý spolupracuje so slobodnou bieloruskou diasporou.
Pripomína, že opozícia v Bielorusku je rozprášená, pričom mnohí jej predstavitelia vrátane Cichanovskej žijú v zahraničí – najčastejšie v Litve alebo v Poľsku. Niektorí, ako manžel líderky opozície, sa stále nachádzajú vo väzení.
„Pravdepodobnosť pádu Lukašenkovho režimu v súčasnej situácii, keď je krajina ekonomicky, politicky, vojensky a spravodajsky kontrolovaná Ruskom, je veľmi nízka,“ hovorí.
Mesežnikov, ktorý sám pochádza z Ruska, si myslí, že Bielorusko malo reálnu šancu na zmenu pred augustom 2020. Lukašenko však protesty prežil vďaka tvrdým represiám a podpore Ruska.
Teraz je Bielorusko silno prepojené a prakticky závislé od Ruskej federácie, ktorá stratila zábrany. Rusko využívalo bieloruské územie na útok proti Ukrajine, ktorý Kremeľ spustil takmer pred troma rokmi.
Z bieloruského územia sa uskutočňovalo ostreľovanie Ukrajiny delostrelectvom, ako aj útoky stíhacími a bombardovacími lietadlami. Rusi využili krajinu aj ako strategický bod – z bieloruského územia je to najkratšia cesta do Kyjeva. Podľa vojenských analytikov chceli Rusi obsadiť strategické letisko Hostomeľ v blízkosti Kyjeva, ktoré by slúžilo na prepravu vojakov a techniky. Odtiaľ by postupovali na Kyjev, kde by zvrhli súčasnú vládu a nastolili proruskú bábkovú vládu.
Bieloruské územie slúžilo aj na pozemné útoky, počas ktorých ruské jednotky prechádzali aj okolo Černobyľu. Hoci Bielorusko do vojny priamo nevstúpilo, poskytlo Rusku svoje územie, neskôr zrejme aj arzenál a výcvik vojsk.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa nedávno vyjadril, že Lukašenko mu na začiatku vojny volal a ospravedlňoval sa, pričom tvrdil, že nad konaním Ruska nemal žiadnu kontrolu.
Lukašenko sa do vojny odmieta zapojiť, zrejme preto, že jeho pozícia je krehká a občania by s tým nesúhlasili, čo by mohlo vyvolať nové protesty.
Mesežnikov pripúšťa, že Putin zvažuje úplné prevzatie moci v Bielorusku, no zatiaľ si Lukašenka necháva ako užitočný nástroj.
„Putin uvažuje o priamom prevzatí kontroly nad Bieloruskom, ale momentálne mu vyhovuje súčasný stav. Lukašenka môže používať na úlohy, na ktoré sa sám neodváži,“ uvádza.
Ako príklad uvádza potenciálny útok na členské štáty NATO, najmä Poľsko a pobaltské štáty.
V týchto krajinách panuje obava, že sú ďalšie na rade, najmä pre ich nevýhodnú geografiu a historické skúsenosti so Sovietskym zväzom. Počas druhej svetovej vojny boli Litva, Lotyšsko a Estónsko násilne pripojené k Sovietskemu zväzu.
Obavy vzbudzuje aj početná ruská menšina vo všetkých troch krajinách, ktorej údajný útlak by Putin mohol použiť ako zámienku k agresii.
„Z územia Bieloruska by Putin napríklad mohol odpáliť rakety západným smerom a tvrdiť, že nejde o ruský útok, ale je to dielo Lukašenka. To je pravdepodobne jeden z dôvodov, prečo Putin ešte úplne nezničil Bielorusko ako štát,“ dodáva Mesežnikov.
Putin už teraz využíva Lukašenka na vyhrážky Poľsku, aj keď samotný bieloruský vodca môže vnímať rast vojenských schopností Poľska ako hrozbu pre svoju vládu.
„Bielorusko sa stane slobodnou krajinou až vtedy, keď padne režim v Rusku,“ uzatvára politológ, no zároveň pripúšťa, že zmena v Rusku je momentálne málo pravdepodobná.
Ukrajinskí muži utekajú pred mobilizáciou aj na Slovensko, viac si môžete pozrieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
