Za posledné tri roky sa objavujú špekulácie, že režimu Vladimira Putina hrozí pád. Najnovšie špekulácie vyvolali vysoká inflácia a problémy s rubľom. Politológ Grigorij Mesežnikov odpovedal na otázku, či je koniec Putinovho režimu reálny.
Od začiatku druhej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa diskutuje, či sa pod ruským prezidentom Vladimirom Putinom trasie stolička. Šéf Kremľa rozpútal najväčšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny, pričom veril, že víťazstvo dosiahne za pár dní. Pôvodne niekoľkodňová „špeciálna operácia“, ako ruská propaganda označuje agresiu, však trvá takmer tri roky.
Putinove vojská získali kontrolu nad územiami v Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré Rusko nelegálne anektovalo. Rusi však neovládajú celé územia týchto regiónov.
Navyše, tieto územné zisky dosiahli za cenu vysokých strát na životoch a vojenskej technike. Šéf NATO Mark Rutte začiatkom decembra 2024 uviedol, že podľa odhadov Rusko stratilo 700-tisíc vojakov, ktorí boli zabití alebo zranení.
Jednou z najväčších výziev pre ruského prezidenta bol šéf Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, známy aj ako „Putinov kuchár“. Rodák z Petrohradu, rovnako ako prezident, sa v júni 2023 vzbúril proti Putinovi a vyhlásil ozbrojenú vzburu. Hoci plánoval tiahnuť až do Moskvy, vzburu ukončil 200 kilometrov pred hlavným mestom. V auguste 2023 zahynul pri záhadnom leteckom nešťastí.
Ani po Prigožinovej smrti sa však špekulácie o Putinovej „trasúcej sa stoličke“ nezastavili. Hlavnými dôvodmi sú ekonomické sankcie Západu, ktoré ťažko zasahujú ruskú ekonomiku. Rusko trpí vysokou infláciou a nestabilitou rubľa.
Podľa politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova je pád Putina málo pravdepodobný.
„Pravdepodobnosť je veľmi malá. Nedá sa nič vylúčiť, samozrejme, ale tá mocenská skupina je tam silne zabetónovaná. Obyvateľstvo je jednak pasívne a jednak nemá veľkú šancu postaviť sa proti režimu v situácii, keď je moc pripravená na všetko – vrátane zabíjania a väznenia,“ tvrdí expert.
Politológ zdôrazňuje, že ak by k zmene došlo, musela by sa odohrať v Moskve, kde sa nachádza mocenské centrum.
„Radikálne zmeny v Moskve by mohli viesť k zmene režimu, ale nepredpokladám, že sa to v dohľadnej budúcnosti stane. Obyvateľstvo v hlavnom meste je vystrašené a všetky zhromaždenia sú okamžite rozohnané. Mnoho ľudí sa tiež nechalo oklamať propagandou,“ hovorí.
Mesežnikov pripomína, že masové protesty ako tie z rokov 2011 - 2012, kedy sa na uliciach zhromaždili desaťtisíce ľudí, sú dnes nereálne. „V súčasnosti sa v blízkosti Kremľa nemôžu zhromaždiť ani traja ľudia,“ dodáva.
V rokoch 2011 - 2012 sa v Rusku odohrávali najväčšie protesty od začiatku 90. rokov minulého storočia. Rozpútali ich podozrenia z falšovania volieb, pričom ich oficiálne vyhrala strana Jednotné Rusko, ktorú viedol vtedy Putin ako premiér. Ten uviedol, že protesty sú organizované zo zahraničia, čo využil na perzekúciu opozície.
Najväčšie zhromaždenie verejnosti v nedávnej minulosti bolo na pohrebe opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorý zomrel 16. februára 2024 vo väzení Polárny vlk v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu. Po jeho smrti zostala ruská opozícia roztrieštená a slabá.
„Jedinou možnosťou zmeny je Putinova prirodzená smrť. Ani to však nemusí automaticky znamenať koniec súčasného režimu. Možno politika nebude taká krvavá, ale zásadná zmena je málo pravdepodobná,“ uzatvára Mesežnikov.
Rusko sa tak vracia do obdobia Sovietskeho zväzu, keď smrť lídra neznamenala koniec režimu.
Staronový americký prezident Donald Trump poslal odkaz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, viac sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
