Atentát na premiéra, bombové hrozby na školách, polarizovaná spoločnosť, extrémizmus, nenávistné prejavy, vojna u susedov. Zvládať aktuálne dianie je náročné aj pre dospelých. Ako ho však vnímajú deti a mali by ste sa s nimi o ňom rozprávať? Aké slová treba zvoliť? Čo sa môže stať, keď ich od politicko-spoločenského diania odstrihnete?
Politika sa od parlamentných a prezidentských volieb stala ústrednou témou slovenskej spoločnosti. Rozdelila ľudí na tábory a vniesla medzi nich nepriateľskú náladu.
Zo vzájomnej komunikácie sa vytratil rešpekt a zotreli sa hranice slušnosti, a to aj v rétorike najvyšších predstaviteľov, ale aj bežných obyvateľov.
Nenávisť v spoločnosti vyústila až do atentátu na premiéra Roberta Fica, ktorého útočník postrelil po rokovaní vlády v Handlovej.
Po útoku sa na sociálnych sieťach počet nenávistných obsahov naďalej stupňoval. Elv.ai, ktorý sa zameriava na boj proti nenávisti v online priestore, uviedol, že množstvo nenávistných komentárov stúpol až o 60 percent.
Incident otriasol celým Slovenskom a týka sa aj tých najmenších. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, súčasnú situáciu registrujú.
„Deti prirodzene vnímajú, čím žijú dospelí okolo nich a to, čo ovplyvňuje ich bežný rutinný život,“ uviedla detská psychologička Mária Balážová.
Aktuálne dianie a dlhodobé napätie v spoločnosti si vysvetľujú po svojom. Často mu nerozumejú, no z neverbálnych prejavov či z komunikácie medzi dospelými dokážu vnímať pocity a emočné prežívanie.
Čo sa týka tých najmenších detí, podľa psychologičky môže byť pre rodičov náročné spozorovať, že sa ich situácia dotýka.
„Málokedy za vami prídu a povedia: ,Mami, ja sa necítim príjemne, keď ťa vidím, ako sa večer s ockom pri pozeraní televíznych správ veľmi hneváte.‘ Dieťa si skôr vyvinie nejaký symptóm, napríklad začne práve večer byť plačlivé alebo má záchvat hnevu. Môže byť za tým úzkosť z toho, že sa rodičia znova rozhnevajú alebo budú nervózni a ono s nimi stratí kontakt,“ vysvetľuje.
Preto je dôležité deti nevynechať a komunikovať o tom s nimi. Psychologička radí, aby ste sa pri rozhovore držali určitých zásad.
Spracovať súčasnú politicko-spoločenskú situáciu nie je ľahké ani pre dospelých. Ak sa chcete o tom zhovárať s deťmi, mali by ste podľa Balážovej najskôr upokojiť samých seba.
„Deti v nás potrebujú cítiť silu a podporu. Nerozprávajte sa s nimi, ak ste sami vo veľkých emóciách, najskôr sa upokojte, pretože dieťa presne zrkadlí strachy a úzkosti svojich rodičov a blízkych,“ tvrdí.
Dodáva, že ak sami cítite, že strácate nádej a neviete podať deťom pomocnú ruku, mali by ste si od situácie a správ oddýchnuť.
„Potrebujete sa pozrieť na svoje zdroje a zrevidovať ich, venovať sa viac sebapodpore a robiť to, čo vám pomáha. Prestaňte napríklad sledovať toľko správ alebo buďte menej na sociálnych sieťach a namiesto toho sa stretnite s priateľmi, ktorí vám rozumejú,“ hovorí.
Ak sa cítite na rozhovor s deťmi pripravení, psychologička radí, aby ste ich v prvom rade citlivo a pozorne počúvali. Až potom, ako porozumiete ich emóciám, im môžete vysvetliť vaše pocity.
Podľa nej je tiež dôležité pri rozhovoroch s deťmi vysloviť nádej, že aj keď niekedy trvá vyriešenie konfliktu a nespravodlivosti dlho, nie je to nemožné.
„Vždy je dobré poukázať na vyriešenie situácie, aby deti neupadali do beznádeje,“ dodáva.
Čo sa týka obsahu vysvetlených informácií, podľa psychologičky netreba menšie deti zaťažovať detailmi: „Potrebujú vedieť len základnú informáciu. Napríklad, že títo dvaja ľudia spolu nesúhlasia, nevedia sa dohodnúť, a preto medzi nimi vzniká boj a podobne. Nie je potrebné hovoriť príliš do detailu o jednotlivých konfliktoch ani ich nemusíme zaťažovať množstvom informácií. Môže to byť pre ne preťažujúce a zbytočne vytvárate podklad pre úzkostné prežívanie.“
Dodáva, že starším deťom sa môžete pokúsiť vysvetliť rôzne motivácie, ktoré ľudí viedli k takému správaniu.
„Vždy však s dôrazom na to, že je dôležité navzájom sa rešpektovať, zároveň sa aj chrániť pred hrubosťou alebo agresivitou. Treba poukázať na to, ktoré správanie nie je v poriadku,“ dopĺňa.
Vo vysvetľovaní vašich názorov by ste mali prihliadať na to, že deti sú ľahko manipulovateľné.
„Preto by ste mali byť veľmi opatrní a chrániť ich najmä pred extrémistickými názormi. Psychologické bezpečie tvorí aj možnosť slobodne a voľne diskutovať, vyjadrovať svoje názory, no nie za cenu toho, že budete napríklad určitú skupinu napádať alebo šíriť nepravdy,“ tvrdí Balážová.
Zároveň psychologička upozorňuje, že nech rodičia zastávajú názory z akéhokoľvek politického spektra, v prvom rade by mali myslieť na to, že vyhrotené diskusie ešte nikoho nenaučili rešpektu.
Napriek tomu, že chcete deti ochrániť pred negatívnymi emóciami, ignorovať ich názory a pocity nie je podľa psychologičky na mieste: „Mali by mať právo byť vypočuté a mať názory a pocity na celú škálu spoločenských javov. Neviem si predstaviť, že deti nejakými zázračnými nožnicami odstrihneme od diania v celej spoločnosti, hoci aj s dobrým úmyslom ich chrániť.“
Balážová dodáva, že ak s deťmi o týchto veciach komunikujete a poskytujete im relevantné a veku primerané informácie, pripravujete ich na to, aby neskôr nepodľahli radikálnym či extrémistickým názorom a aby sa vedeli brániť pred manipuláciou.
Zdôrazňuje, že vyčleniť deti zo spoločenského diania a tváriť sa, že sa ich situácia netýka, nie je riešením.
„Ony si aj tak veci nejakým spôsobom vysvetľujú, nejako ich prežívajú. My im buď podáme pomocnú ruku a budeme ich tým sprevádzať, alebo ich necháme napospas vlastnému prežívaniu,“ hovorí.
Ak budete tieto témy odsúvať na druhú koľaj, mali by ste sa podľa psychologičky pripraviť na nepríjemné následky: „Napríklad v podobe radikalizácie alebo úplného stiahnutia sa z participácie na spoločenských, dôležitých témach. To následne môže viesť k príklonu k rôznym alternatívnym vysvetleniam vecí, náchylnosti uveriť hoaxom a podobne.“
Deti trápi viacero psychických problémov. Kapacity detských psychiatrov na Slovensku sú však maximálne naplnené:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
