Čo ide v hlave sexuálneho agresora? Niektorí chcú mať nad obeťou moc, iní ženami opovrhujú

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Zdroj: shutterstock/CGN089

O znásilneniach a obetiach tohto činu sa toho povedalo už mnoho. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako je to s páchateľmi týchto činov a prečo to vlastne robia?

Sexuálne násilie sa týka celej spoločnosti, bez výnimky veku či pohlavia. Znásilnené tiež nebývajú iba dospelé ženy, ale často aj muži či dokonca deti. 

Najnovšie šokoval Slovensko rozsudok v prípade sexuálneho násilia na vlastnej neteri, ktorá síce bola plnoletá, no mentálne znevýhodnená.

V súvislosti s týmto činom sme sa rozprávali s dvoma odborníkmi o tom, čo to o páchateľovi vypovedá, keď niekoho sexuálne napadne.

Tento text opisuje reálne sexuálne násilie a nie je vhodný pre osoby mladšie ako 18 rokov.

Prečítajte si tiež:

Ide o poruchu?

Kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik Ondrej Kubík vysvetlil, že treba rozlišovať medzi primárnym a sekundárnym znásilnením.

„Primárne znamená, že páchateľ ide cielene vyhľadať vhodný subjekt na vykonanie aktu znásilnenia, teda cieľom je znásilniť nejakú osobu a dosiahnuť tak sexuálne vzrušenie,“ hovorí odborník s tým, že trestný čin znásilnenia je možné spáchať iba na obeti ženského pohlavia, kým sexuálne násilie je možné spáchať ako na ženách, tak i na mužoch.

Podľa jeho slov sekundárne znásilnenie zase znamená, že páchateľ svoju obeť najskôr napríklad olúpil, teda primárnym účelom jeho trestného konania bolo násilím získať napríklad peniaze od obete. Keď však pri lúpeži zistil, že je bezvládna následkom útoku, túto situáciu využil a okrem iného ju aj znásilnil.

„U tých, čo konajú primárne znásilnenie alebo sexuálne násilie, si myslím, že ide o poruchu osobnosti, konkrétne môže ísť o páchateľa s antisociálnou poruchou osobnosti. Ten sexuálny akt je vynucovaný proti odporu obete, nie je realizovaný na základe nejakých spoločensky prijateľných mantinelov, lebo páchateľ je netrpezlivý, nezdržanlivý, cíti sa byť sexuálne frustrovaný,“ vysvetľuje Kubík s tým, že motivácií však môže byť omnoho viac.

Súhlasí aj bývalý kriminalista Matej Snopko, ktorý jasne hovorí, že takýmto páchateľom chýba empatia. 

Prečítajte si tiež:

Motivácia

Snopko ďalej vysvetľuje, že ľudia sú rôzni a páči sa im všeličo, čo sa, samozrejme, podpisuje aj na samotnom výbere ich partnerov.

Podľa neho nie je žiadnou výnimkou, že páchateľa vzrušuje aj fakt, že sa jeho obeť bráni, že má nad ňou moc, že ju môže biť a aj kombinácia všetkých faktorov.

V skutočne extrémnych prípadoch môže ísť aj o muža, ktorý doslova poľuje na ženy, aby ich zaviedol domov, kde ich potom pokojne aj celé mesiace znásilňuje a trýzni, čo sa niekedy končí aj vraždou.

„Alebo to môže byť páchateľ, ktorý opovrhuje ženami. Berie ich ako handry a smeti a takýmto spôsobom, keď ich znásilňuje, si dokazuje svoju nadradenosť,“ dodáva Kubík s tým, že problémom môže byť aj alkohol.

Bývalý kriminalista však zdôrazňuje, že ide o veľmi širokú škálu páchateľov, a teda motivácia môže byť skutočne rôzna. V tejto súvislosti spomenul napríklad známeho vraha banskobystrických žien - Juraja Luptáka.

„Niekedy je ako hlupák vychovaný spoločensky, vidí nejakú ženu, trošku mu ,prepne‘ a on ju znásilní. Lupták to zdôvodňoval tak, že nechcela mi dať družka, s mamou sa na mne smiali. Povedal si, že ja vás kašlem, pôjdem von a nejakú mladú si chytím. Súhlas? Tým sa nezapodieval,“ vysvetlil Snopko.

Prečítajte si tiež:

Alkohol a patická opitosť

Ak pravidelne sledujete prípady zo sveta kriminality, možno ste si všimli, že vo veľmi veľa prípadoch sexuálneho násilia sa páchateľ bráni tým, že bol len opitý, alebo dokonca tým, že ako triezvy by to nikdy neurobil. 

Ondrej Kubík konštatuje, že alkohol v takomto prípade nie je poľahčujúca okolnosť. 

„Alkohol je možné považovať za akcelerant určitého typu správania, ktoré by u triezveho človeka nikdy prítomné nebolo. Všeobecne ide o akcelerant extrovertného a sexuálne motivovaného dominantného správania. Akcelerant znamená, že urýchľuje nástup určitého správania. Napríklad ľudia, ktorí sú opití, sú spoločenskejší, pružnejší, odvážnejší, spontánnejší, bezprostrednejší,“ vysvetľuje s tým, že alkohol u muža skutočne môže akcelerovať takéto správanie.

To však napriek tomu vôbec nevylučuje možnosť, že takéto myšlienky mal už predtým, ako bol pod vplyvom, len nemal dostatok odvahy ich realizovať. Alkohol totižto presne takýto strach rozpúšťa a v človeku upevňuje odvahu na to, čo by inak nikdy neurobil.

„Ide však len o ,tekuté sebavedomie‘ a o ,tekutú odvahu‘ sa na niečo takéto podujať,“ dodáva kriminálny psychológ. 

Podľa Snopka alkohol jednoznačne dokáže zafungovať tak, že sa človeku pod jeho vplyvom zapáči niečo, čo ho dovtedy veľmi nelákalo. Ďalšou vecou je aj tzv. patická opitosť. 

„Človek niekedy nevie, ako alkohol zaúčinkuje. Niektorí ľudia sa opijú a ráno ich v CPZ budí policajt s tým, že v noci niekoho zabili. Ale oni o tom ani absolútne nevedia. Je to veľmi nebezpečné,“ vysvetlil Snopko pojem patická opitosť. 

Prečítajte si tiež:

Zlyhanie kontroly?

Zaujímalo nás i to, či sexuálne násilie má tendenciu opakovať sa po absolvovaní trestu. Ondrej Kubík uznal, že ide o dobrú otázku, na ktorú však nie je možné úplne jednoznačne odpovedať.

Vždy totižto závisí od konkrétnych okolností, no a, samozrejme, aj od konkrétneho páchateľa a formátu jeho osobnosti. Vyjadril sa však k už vyššie spomenutému medializovanému prípadu o sexuálnom násilí na chránenej osobe, kedy muž znásilnil svoju vlastnú zdravotne znevýhodnenú neter.

„V zásade poviem, že je to z hľadiska možnej recidívy veľmi nepriaznivé, ak to bol rodinný príslušník, ktorý spáchal trestný čin na inom rodinnom príslušníkovi. To je z hľadiska recidívy podľa môjho názoru vysoko rizikové, ale je to sám osebe aj typovo nebezpečný trestný čin, ktorý prebehol v intímnom rodinnom prostredí. Má vysokú latenciu, je to v rodine, tam sa to ututle a zakryje,“ hovorí s tým, že ide o určitý typ sexuálnej deviácie.

Podľa jeho slov má takéto niečo zväčša dve príčiny. Jednak môže ísť o izolovanú stratu kontroly, ktorý sa nikdy predtým nevyskytla a ani nikdy potom už nepríde (čo je však ťažko vopred predpokladať). Ale na druhej strane môže ísť aj o predátorský typ správania.

„Páchateľ vyhľadáva obete cielene za účelom páchania sexuálneho násilia, znásilnenia alebo sexuálneho zneužívania. Tento typ môže byť oportunistický charakter, teda takýto páchateľ využíva občasné príležitosti popri zdanlivo normálnom živote, ktorý vedie. Potom je aj sériový páchateľ. Ten koná sériovo, môže sa okrem toho venovať aj pozeraniu detského porna a potom sa to snaží skúšať na obetiach,“ uzatvára Ondrej Kubík.

Pozrite si archívny rozhovor o obetiach znásilnenia.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti