Závislosti. Číhajú na nás odvšadiaľ a práve to je ich zákernosť. Svoje o tom vie aj tridsaťštyriročný Ondrej Škorec, ktorý pretipoval na športových zápasoch bezmála 100-tisíc eur. Našťastie sa mu však podarilo svojho zlozvyku zbaviť a dnes nemá problém o tipovaní hovoriť.
Ondrej pochádza z Bánoviec nad Bebravou a prakticky odjakživa sa venoval futbalu, ktorému zostal verný dodnes. Šport mu aj zarába, hoci teda nejde o profesionálnu kariéru, ale o nižšie ligy, bez profesionálnej zmluvy.
Pred pár rokmi ho však zničilo tipovanie. To, čo ostatní považujú za neškodnú zábavku, Ondreja pripravilo o asi 130-tisíc eur. Najsmutnejšie je, že tipovať začal ešte ako dieťa, keď bol asi piatak na základnej škole.
„Mali sme to vedľa školy a chalani tam chodili a podávali. Ja som síce peniaze nemal, ale občas, keď sa mi podarilo si niečo ušetriť, tak som podal aj ja,“ povedal Ondrej na úvod.
Skutočný problém však prišiel, keď vtedy asi dvadsaťjedenročný Ondrej odišiel za futbalom do Rakúska. Podľa jeho slov tam mal väčší príjem a s ním aj viac možností.
Postupne začal stávkovať na všetko, nie iba na futbal. Tipoval aj na športy, v ktorých sa až tak nevyznal.
„Zvykol som staviť na hocičo, čo bolo. Nie iba na futbal, to bolo jedno. Aj tenis, čokoľvek. Keď bol volejbal, tak akurát ten. Každý, kto tipuje, si myslí, že je odborník a profesionál. Ale nie je. Takže som to tipoval hocijako. Čo bolo, to som tipoval. Ale myslel som si o sebe, že som, samozrejme, odborník,“ spomína si Ondrej.
Do svojej závislosti pchal množstvo peňazí. Ako hovorí, všetko záležalo na tom, koľko momentálne mal. Boli vraj týždne, kedy podal za 10 eur, alebo aj nepodal nič, no aj také, kedy minul aj viac než 5-tisíc eur.
Prvýkrát všetko prasklo vtedy, keď mal Ondrej už asi tridsaťtisícový dlh. Rodine všetko priznal, pomohli mu to dokonca aj splatiť.
„Okolie ma posielalo na liečenie už vtedy, no ja som nechcel ísť. Zahral som to tak, že sa to splatí a bude dobre. Všetkých som ukecal, že bude všetko okej a že nepotrebujem žiadne liečenie. Bol som vtedy u psychológa, ktorý mi povedal to isté, ale aj tak som nikam nešiel,“ tvrdí bývalý tipér.
Polrok potom netipoval a všetko vyzeralo byť v najväčšom poriadku, no potom opäť išiel do Rakúska kvôli futbalu a vlastne aj kvôli práci, aby mohol splácať svoje dlhy.
„Vtedy to všetko šlo do ešte väčšieho problému. Za nejaký rok som sa dostal do dlhu 100-tisíc eur. Vtedy som mal už 29 rokov,“ vysvetlil Ondrej s tým, že požičiaval si najmä od známych, no mal aj úvery.
Keď už sa cítil tak, že je to na neho príliš veľa, jednoducho utiekol. Zavolal svojmu šéfovi, pod ktorým dodnes hráva futbal, že má problém. Ten po neho hneď prišiel a zobral Ondreja k sebe. U šéfa potom strávil asi týždeň až dva, pričom ho všetci hľadali a nejaké dni bol aj nahlásený ako nezvestný a bol tiež v pátraní.
„To bolo také prvé, čo mi napadlo. Útek. Chcel som sa pred všetkými schovať. Každý mi vyvolával a chcel vedieť, kde sú peniaze. Doma nič nevedeli. Medzitým ku nám začali všetci chodiť a hovoriť, komu som koľko dlžný. To bol z mojej strany taký útek pred všetkými,“ dodal futbalista.
Keď prišiel domov, všetko hneď začali riešiť. Ako ste si asi domysleli, Ondrej nastúpil na liečenie.
Ako Ondrej hovorí, jeho rodina na jeho závislosť zareagovala pomerne dobre. Nešlo o žiadne vyhrážky, skôr o dohodu, že teda liečenie podstúpi.
„Išiel som tam tak dobrovoľne nasilu, už som nemal na výber. Ale nebolo to také, že ma úplne nútili. Riešil som to aj s kamarátmi, tiež mi hovorili, že mám problém, nech to idem aspoň vyskúšať,“ spomína si. Mnohí jeho kamaráti tipujú dodnes, hoci ako Ondrej hovorí, vedia to nejako zvládať.
Nastúpil teda na liečenie v Banskej Bystrici, kde mal stráviť osem týždňov, nakoniec však dostal ešte týždenný trest. Išlo o náročnú terapiu s tvrdým režimom. Každý deň skoro vstával, mal rajóny, ktoré musel upratovať.
„Veľa sme písali o rôznych témach, ešte viac sa rozprávali. Bolo to dobré a zaujímavé, no prísne a náročné. Boli tam pravidlá, ktoré sa museli dodržiavať, inak prišiel trest,“ povedal Ondrej.
V skupine bol len s ďalšími podobne závislými, nie aj s ľuďmi závislými od drog a alkoholu. Podľa jeho slov tam boli všetci v podstate rovnakí.
Ondrej sa od liečenia tipovania doslova ani nedotkol. Minulý rok dostal diplom za päťročnú abstinenciu. Keď so svojou závislosťou skoncoval, samotné tipovanie mu nechýbalo.
„Keď som s tým prestal, veľmi mi odľahlo, že som konečne všetko povedal tak, ako bolo. Každý vedel, kto som, čo som, čo som spravil, nemusel som sa už skrývať a schovávať. Bolo to ťažké, no mne sa uľavilo,“ konštatuje Ondrej.
Dnes je šťastný. Má priateľku, s ktorou vychováva dve deti. Cíti sa spokojný, zdravý, má rodinu a darí sa mu aj v práci. Napriek všetkému však poriadne ľutuje, že pre tipovanie oklamal v minulosti mnohých ľudí.
„Keby sa to celé nestalo, tak by som dnes na tom asi nebol tak, ako som. Podľa mňa sa to malo stať, no mňa naozaj mrzí, že som všetkých klamal. Veľa ma to však naučilo,“ dodáva futbalista s tým, že tento rok má v pláne už všetky dlhy doplatiť.
Pozrite si archívnu reportáž o závislosti dnešnej doby.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
