Totálne prekopanie politickej mapy. Toto by nastalo zmenou volebného systému, ktorú začína pretláčať koaličný Hlas. Smer ani SNS to zatiaľ nepovažujú za tému, ale potrebnú ústavnú väčšinu by mohlo zabezpečiť opozičné KDH. A to aj napriek tomu, že by sa pri moci mohla zabetónovať súčasná garnitúra.
O zmene volebného systému sa začalo diskutovať koncom minulého roka. Vtedy ešte preferenčne najsilnejšia strana Hlas ohlásila ambíciu reformovať volebný systém tak, aby viac zohľadňoval regionálny rozmer.
Vtedajšie vládne OĽANO následne v januári tohto roka pretlačilo jeden volebný obvod do ústavy. Podľa lídra Igora Matoviča tak chcelo zabrániť Smeru, Hlasu a spol., aby systém nemohli zmeniť na svoj obraz a zabetónovať sa pri moci naveky. A to aj napriek tomu, že vo volebnom programe mali viac obvodový systém.
Po parlamentných voľbách, aj napriek ústavnej poistke, predsa len môže prísť k zmene. Hlas sa totiž vracia so svojou ambíciou. Rád by videl zmiešaný volebný systém. V praxi by to znamenalo, že by sa 75 poslancov volilo klasicky, ako to poznáme dnes, a ďalších 75 by si navolili samotné okresy.
„Som presvedčený, že v parlamente sa nájdu strany, ktoré si ctia demokraciu, a ktoré rady presunú tie voľby a svojich zástupcov bližšie k jednotlivým regiónom. Myslím si, že na tejto téme sa bude dať nájsť dohoda,“ vyhlásil predseda Hlasu Peter Pellegrini.
A zjavne nebol ďaleko od pravdy. Zmenu by totiž mohlo podporiť KDH, ktorého hlasy by stačili na potrebný ústavný zákon. Kresťanskí demokrati sú totiž ochotní podľa ich slov rokovať s každým, kto bude chcieť zmeniť jeden volebný obvod.
„Nejde o to, kto bude pri moci a koho zabetónujeme alebo nezabetónujeme. Tu ide o to, aby sme dali priestor všetkým regiónom, aby boli zastúpené v národnej rade,“ uviedol predseda hnutia Milan Majerský.
Navyše odmieta, že by malo ísť o nejaký obchod. Argumentuje tým, že o zmenu súčasného systému sa snažia už roky.
„Hlasovať budeme za to, čo je v našom volebnom programe,“ dodal Majerský.
Takéto koketovania KDH s vládnou väčšinou však vráža klin do opozičných lavíc. Ozvať sa už stihla SaS.
Napriek tomu, že KDH opakovane kritizovalo jeden volebný obvod a malo jeho zmenu v programe, vyzývame ich, aby sa nedali zlákať sľubmi Smeru a Hlasu a nepristúpili k takejto účelovej zmene,“ podotkol podpredseda SaS Branislav Gröhling.
Koaliční partneri SNS a Smer sa k téme zatiaľ vyjadrovať nechcú. Podľa nich to nie je téma dneška.
Podľa sociológa a šéfa agentúry FOCUS Martina Slosiarika sa prijatím viacerých volebných obvodov nemusí automaticky zvýšiť reprezentatívnosť výsledkov volieb. Mnoho problémov sa pritom dá vyriešiť aj zmenou iného zákona.
„Viacero vecí sa dá riešiť aj v zákone o politických stranách, prípadne sebareguláciou samotného fungovania politických strán, ale na to musí byť vôľa predovšetkým v samotných stranách. Napríklad častý argument, že regióny nie sú dostatočne reprezentované v parlamente. To je akože chyba voličov alebo politických strán?“ položil rečnícku otázku Slosiarik.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka je zasa načase jeden volebný obvod prehodnotiť.
„Volič v aktuálnom systéme môže krúžkovať hocikoho zo všetkých straníckych kandidátov, v systéme s viac volebnými obvodmi by sa mohol vyjadriť len k tým menám, ktoré by boli z jeho regiónu, resp. obvodu. V každom prípade však platí, že systém s viacerými obvodmi má viac výhod než len ten s tým jedným,“ vysvetlil Štefančík.
Touto zmenou by si zjavne najviac polepšili veľké strany.
„Veľkým stranám s dobre vybudovanými regionálnymi štruktúrami. Stranám, ktoré sa podobajú na strany zo západoeurópskych demokracií, ktoré nestoja v tieni svojich lídrov, ale tvoria most medzi štátom a spoločnosťou. Určite to nepomôže stranám, ktoré poznajú Slovensko maximálne po križovatku na Triblavine,“ poznamenal Štefančík.
Pri pohľade na súčasnú politickú mapu by to teda hlavne pomohlo Smeru, sčasti Hlasu, ale mohlo by si polepšiť aj KDH. Pár poslancov by do NR SR dostala aj Aliancia, ktorá je nadpriemerne silná na juhu krajiny.
Otázkou však je, či by to teda vo finále neznamenalo zabetónovanie Fica a spol. pri moci.
„Zmena volebného systému ešte neznamená, že tu budeme mať Smer. Smer tu budeme mať dovtedy, pokiaľ sa niektoré stranícke eseročky neprispôsobia novej realite a nezačnú budovať svoje strany podľa vzoru zo západnej Európy. Pretože vo väčšine moderných demokracií sú poslanci volení tak, aby pochádzali z rôznych regiónov,“ uzatvára Štefančík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
