Prípady osýpok, ktoré sa začiatkom februára objavili v Bratislave, ukázali, že kolektívna imunita Slovenska je kritická. A to aj napriek tomu, že očkovanie proti tomuto ochoreniu je u nás povinné. Pozreli sme sa preto aj na ostatné povinné očkovania. Výsledky prekvapili.
Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, žltačka typu B, hemofilové invazívne nákazy, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia, osýpky, ružienka a mumps. To je desať skupín vírusových a bakteriálnych ochorení, proti ktorým sa v našej krajine očkujú deti povinne už niekoľko rokov.
A nie je to len tak pre nič za nič. Všetky z nich sú totiž veľmi nebezpečné, spôsobujú vážne zdravotné komplikácie a niektoré dokonca aj smrť.
Pri všetkých týchto ochoreniach je podstatná kolektívna imunita. Zaočkovanosť by preto nemala klesnúť pod hranicu 95 percent. Infektológ Peter Sabaka podotýka, že kolektívna imunita má aj iný význam, ako len zabrániť šíreniu týchto ochorení.
„Existujú aj deti, ktoré sa buď nemôžu očkovať, alebo majú nejakú veľmi ťažkú poruchu imunity a to očkovanie by u nich nezabralo. A na to je dobrá tá kolektívna imunita, aby ich chránila,“ ozrejmil.
Napríklad záškrt môže skončiť udusením v priebehu niekoľkých hodín. Vďaka povinnému očkovaniu sa u nás ochorenie neobjavilo už viac ako 40 rokov. Na tetanus v roku 1998 zomrelo vo svete takmer 800-tisíc novorodencov. Čierny kašeľ musia lekári pri ťažkom priebehu liečiť nielen antibiotikami, ale aj kortikoidmi či dokonca sedatívami.
Žltačka typu B môže spôsobiť ťažké poškodenie pečene, cirhózu či nádorové ochorenie. Na následky hepatitídy B zomrie podľa odhadov vo svete ročne okolo 600-tisíc ľudí.
Hemofilové invazívne nákazy podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vo svete ročne spôsobia tri milióny závažných ochorení a 400-tisíc úmrtí.
Proti detskej obrne sa u nás povinne očkuje od roku 1957. Pred zavedením očkovania sa vyskytovala na celom svete a každoročne mrzačila státisíce detí. Obrny svalov končatín sú totiž nevyliečiteľné a trvalé. Infikovaných dokáže detská obrna pripútať na invalidný vozík a v prípade postihnutia dýchacích svalov môže dôjsť aj k poruche dýchania.
Pneumokokové invazívne ochorenia ako meningitída, pneumónia či zápal mozgových blán ohrozujú najmä deti do piatich rokov. Na osýpky zomrelo podľa WHO v roku 2014 takmer 115-tisíc detí, čo je asi 13 úmrtí každú hodinu.
Rubeola je nebezpečná najmä pre tehotné ženy. Môže totiž infikovať plod a poškodiť ho, čo sa po narodení prejaví ako vrodený rubeolový syndróm - mentálna retardácia, slepota, hluchota či závažné srdcové chyby. Ročne sa vo svete s rubeolovým syndrómom narodí viac ako 100-tisíc detí. Mumps má zasa u mužov za následok neplodnosť.
Aby sme mali kolektívnu imunitu, zaočkovanosť nesmie klesnúť pod 95 percent. Pod touto hranicou je v prípade osýpok, rubeoly a mumpsu Prešovský a Banskobystrický kraj. Kritickú hranicu dosiahol Trenčiansky a Košický kraj.
Úrad verejného zdravotníctva má najnovšie dáta z roku 2021, keď sa proti týmto ochoreniam povinne očkovali najmä deti narodené v roku 2019. Pripravili sme pre vás prehľadnú mapu zaočkovanosti z pohľadu samosprávnych krajov.
Kliknite na svoj samosprávny kraj a pozrite si akú má zaočkovanosť v prípade každého ochorenia:
Aj keď je celoslovenská zaočkovanosť proti týmto závažným ochoreniam prevažne nad 95 percent, nájdu sa okresy, v ktorých je kolektívna imunita obyvateľstva výrazne pod touto hranicou.
Najkritickejšie okresy:
Dôvodom klesajúcej kolektívnej imunity je najmä odmietanie povinného očkovania detí rodičmi. V takomto prípade by mal lekár odmietnutie nahlásiť a rodičovi hrozí pokuta vo výške 331 eur.
Aktuálne máme na Slovensku takmer sedemtisíc detí, ktoré nemajú ani jedno z týchto očkovaní. Pediatrička Kristína Visolajská však hovorí, že ich môže byť omnoho viac.
„Pokojne ich môže byť aj dvakrát toľko. Stretla som sa s prípadmi, keď rodičia vyslovene vyhľadávali lekárov, ktorí odmietnutie očkovania nenahlasujú. Niektorí to dokonca robia tak, že dieťaťu do karty napíšu, že je zaočkované a vakcínu hodia do koša,“ podotkla s tým, že práve preto nemáme šancu vedieť,
koľko detí v skutočnosti zaočkovaných nie je.
Podľa infektológa to môže mať veľmi vážne následky. „Ak to pôjde takto ďalej a bude sa očkovať stále menej a menej ľudí, pokojne sa môže stať, že na Slovensku budú zase zomierať deti napríklad na osýpky,“ upozornil Sabaka.
V minulosti sa v parlamente objavili návrhy, ktoré by mohli pomôcť zabezpečiť kolektívnu imunitu - a to napríklad, že by pri nástupe do škôlky musel rodič zdokladovať, že dieťa povinné očkovania má. Návrh však neprešiel.
Odborníci preto tvrdia, že jediné čo nám zostáva je neustále poukazovať na výhody vakcín. „Prosto tým ľuďom treba vysvetliť čo to je, na čo je to dobré a že je to bezpečné. To je to absolútne najdôležitejšie. A v tomto smere asi zlyhávame,“ uzavrel Sabaka.
O prípadoch osýpok, ktoré sa pred pár dňami objavili v Bratislave, sme informovali aj v Televíznych novinách. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
