Najskôr sa prejaví ako chrípka, neskôr príde zažltnutie očných bielok, kože a v najhoršom prípade hrozí aj transplantácia pečene. Aj keď ide o menej závažnejší typ žltačky, lekári upozorňujú na dôležitosť preventívnych opatrení.
Podľa našich zistení sa na východnom Slovensku šíri hepatitída typu A. Ide o vysoko infekčné ochorenie, ktorého pôvodcom je vírus. S viacerými prípadmi sa v Košiciach stretla už aj pediatrička Karolína Vasiľková.
„Zaznamenali sme za posledné dni asi päť detí. Nedeje sa to často, je to výnimočná situácia. Dohľadali sme preto ich kontakty a začali sme proti žltačke typu A očkovať,“ povedala s tým, že nákaza sa šíri z košickej mestskej časti Luník IX.
Šírenie žltačky potvrdil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Košiciach. Vedúca odboru epidemiológie Veronika Tarkovská tvrdí, že lokálna epidémia v Košiciach sa ťahá už dlhší čas.
„Od decembra do dnešného dňa evidujeme celkovo 109 prípadov vírusovej žltačky typu A. Viac ako dve tretiny potvrdených prípadov boli aktívne vyhľadané v ohniskách nákazy,“ objasnila.
RÚVZ informoval, že osoby, ktoré sa s chorými kontaktovali, boli zaočkované a poučené. V ohniskách nákazy vykonali aj nevyhnutné opatrenia.
„Protiepidemické opatrenia ako sú dezinfekcia, lekársky dohľad či očkovanie kontaktov sú zabezpečované priebežne,“ dodala Tarkovská.
Žltačka typu A je známa ako tzv. „choroba špinavých rúk“, pretože sa prenáša priamym kontaktom - najčastejšie ide o nedostatočné umývanie rúk
po toalete. Infektológ Peter Sabaka vysvetlil, že infekčná je najmä stolica.
„Vírus sa vylučuje stolicou a neumytými alebo nesprávne umytými rukami sa kontaminujú povrchy ako napríklad kľučky či nábytok. Vírus sa na iného človeka môže preniesť aj podaním rúk,“ ozrejmil.
Ide o veľmi vysoko infekčné ochorenie. Na to, aby sa človek nakazil, stačí len veľmi malá dávka vírusu. „Najskôr sa prejavuje chrípke podobnými príznakmi - malátnosťou, horúčkou, nechutenstvom, pocitom na zvracanie ale aj hnačkou. A po niekoľkých dňoch sa objaví typická žltačka - najskôr zožltnú očné bielka a môže zožltnúť aj koža,“ vysvetlil Sabaka.
Podľa pediatričky by mali byť všetky infikované deti hospitalizované. „Deti by mali ísť na istý čas na infekčné oddelenie, aby sa zamedzilo šíreniu,“ podotkla Vasiľková.
Ďalším dôvodom hospitalizácie je tzv. „podporná liečba“. „Liečba spočíva najmä v diéte a infúziách. Špecifická antivírusová liečba proti žltačke neexistuje,“ doplnil infektológ.
U človeka môže spôsobiť vírusový zápal pečene. Podľa Sabaku je to však pri type A veľmi mizivé percento. „Asi jedno percento nakazených môže mať ťažký priebeh. Ide o takzvanú fulminantnú hepatitídu, keď dochádza k zlyhaniu pečene,“ dodal s tým, že v najextrémnejších prípadoch je nevyhnutná aj transplantácia pečene.
Inkubačná doba tohto typu žltačky je 15 až 50 dní. Najúčinnejším opatrením je podľa ÚVZ aktívna imunizácia, teda očkovanie proti vírusovej hepatitíde A. To sa na rozdiel od typu B na Slovensku povinne neočkuje. Odborníci však vakcínu odporúčajú najmä ľuďom s chronickým ochorením pečene, dvojročným deťom, ktoré žijú v prostredí s nízkym sociálno-hygienickým štandardom a cestovateľom.
Povinne sa u nás očkujú len osoby, ktoré boli v priamom kontakte s chorým, osoby profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu nákazy- napr. zamestnanci zberu odpadových surovín, vojaci, policajti, hasiči či laboratórni pracovníci.
Minulý týždeň sa v Bratislave objavili osýpky. Informovali sme o tom v Televíznych novinách. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
