Komisár pre deti sa pýtal 12- a 13-ročných detí, čoho sa boja a čo ich ohrozuje. Prekvapilo ho, že až tretina sa bojí smrti a za hrozbu považujú aj hlad. Najviac však na deti vplývajú vzťahy v rodinách a medzi rodičmi. Psychologička radí, ako riešiť pred deťmi konflikty či rozvod a ako im vytvoriť bezpečné prostredie.
Komisár pre deti Jozef Mikloško si po nástupe do funkcie dal jednu z úloh urobiť medzi deťmi prieskum o tom, čo ich trápi, čoho sa boja či aké majú vzťahy.
Na jeseň vyplnilo dotazník vyše tisíc 12- a 13-ročných detí z celého Slovenska. Túto vekovú kategóriu si vybral, pretože ide o deti, ktoré ešte nie sú v puberte, ale zároveň už majú na niektoré veci vyhranené názory.
Vyše 77 percent z opýtaných detí žije v jednej domácnosti s mamou a otcom. Každé siedme dieťa z výskumu má súrodenca, s ktorým nežije pod jednou strechou.
Z výskumu vyplynulo, že 96 percent detí sa cíti bezpečne s mamou, s otcom 91 percent, so starými rodičmi 90 percent, s inými príbuznými 81 percent a so súrodencami 75 percent.
Najdôležitejšou osobou v živote dieťaťa je pre 97 percent opýtaných mama. Na druhom mieste sa umiestnili starí rodičia a na treťom mieste otec.
O veciach, ktoré ich trápia, by 81 percent detí povedalo mame a otcovi 67 percent.
Podľa komisára Mikloška výskum potvrdzuje, že pocit bezpečia detí sa odvíja od situácie v rodine. Najvyššie skóre dôvery dosiahli deti žijúce s oboma rodičmi.
Detská psychologička Dagmara Jurikovičová hovorí, že veľká časť problémov, s ktorými deti v tomto veku prichádzajú, sa týkajú vzťahov s rodičmi.
„To, aký vzťah s nimi majú, ale aj aký majú rodičia medzi sebou, na nich výrazne vplýva. Niektoré deti vedia byť voči tomu odolnejšie, iné menej,“ hovorí psychologička.
Dodáva, že nie každá hádka medzi rodičmi musí byť aj negatívna.
„Ak majú určité pravidlá, nie sú ustavičné, rodičia ich dokážu viesť čo najviac konštruktívne, nepoužívajú vulgarizmy, ponižovanie, agresivitu, dokážu aspoň do nejakej miery počuť a pochopiť druhú stranu, prípadne hľadať kompromis a zároveň je dobré, ak deti vidia aj proces zmierenia a udobrenia, dohody, nielen začiatok a eskaláciu. Takto sa učia, ako konflikty zvládať,“ upozorňuje odborníčka.
Vzťahy medzi rodičmi a ich rozvod či rozchod vzbudzujú u detí strach. Najviac z opýtaných sa bojí toho, že sa odlúčia od jedného z rodičov a že nebudú mať kde bývať.
„Ak sú konflikty medzi rodičmi veľmi časté, nezdravo prebiehajú, či sa len stupňujú a zhoršujú, v deťoch môže stúpať frustrácia, úzkosť, agresivita či smútok, čo môže viesť k tomu, že sa u nich začne prejavovať psychická nepohoda (úzkosť, depresia) alebo telesné zdravotné ťažkosti. A toto je práve to, čo sa často stáva,“ upozorňuje Jurikovičová.
„Nikto nás ani našich rodičov neučil, ako komunikovať pri nedorozumení a rozdielnych názoroch. Deti potom vidia, ako sa rodičia medzi seba zraňujú, niekedy vťahujú vlastné deti do konfliktov. Tie sa cítia bezmocné, neisté a sú svedkom toho, ako sa rodičia medzi sebou zraňujú. Potom sa môžu báť, že sa rodičia rozvedú, že sa im život prevráti hore nohami, stratia to, čo majú teraz, budú sa musieť odsťahovať, prídu o kamarátov a možno už toľko neuvidia jedného z rodičov,“ vysvetľuje psychologička.
Detského komisára Mikloška nemilo prekvapilo, že až 34 percent detí sa bojí smrti. Súvisí to podľa neho s pandémiou a vojnou na Ukrajine. Mladí intenzívne vnímajú, čo sa deje doma aj vo svete a to v nich vyvoláva obavy, ak nedostanú adekvátne vysvetlenie.
Viac ako tretina detí sa bojí, že sa ich rodičia rozvedú a že budú mať finančné problémy. Takmer štvrtina sa bojí neúspechu v škole.
Respondenti odpovedali aj na to, čo podľa nich deti najviac ohrozuje. Otázka nemierila priamo na ich osobné životy, ale na všeobecné trendy.
Za najväčšiu hrozbu pre deti považujú hlad. Vyjadrilo sa tak až 94 percent detí. Výskumníkov táto odpoveď prekvapila, pretože ani zďaleka nie je tak veľa detí na Slovensku ohrozených chudobou a hladom.
Súvisí to podľa nich s tým, že médiá sú plné informácií o zdražovaní a vplyvov sa boja aj mladí.
„Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej dobe je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ hovorí prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku Markéta Rusnáková.
Rodičom radí, aby sa s deťmi aspoň raz denne rozprávali o aktuálnych udalostiach.
Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú väčší strach z výsmechu druhých, zo šikanovania na internete, z násilia a z oznámenia šikanovania.
Sociológ z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety Jozef Matulník vyzdvihuje najmä to, že namerali rozdiely medzi deťmi žijúcimi v úplnej a neúplnej rodine.
Otázku, či sa deti boja toho, že ich názor nebudú rodičia brať vážne, zodpovedalo kladne 12 percent detí z úplných rodín a 20 percent detí z neúplných rodín.
Online kamaráti sú dôležití pre 7 percent detí z úplných rodín a pre 13 percent detí z jednorodičovských domácností. Čas strávený na internete sa ukázal aj ako jeden z faktorov duševnej pohody detí. Čím viac času trávili deti na mobiloch, tým u nich viac prevládali negatívne emócie. Až 52 percent detí trávi online pred obrazovkou viac ako päť hodín.
„Tento výskum podporuje hypotézu, že sú tu dve skupiny detí, ktoré sa odlišujú,“ skonštatoval Matulník.
Každé štvrté až piate dieťa nežije s otcom a aj to sa podľa výskumníkov podpisuje na psychickom zdraví. Podľa výskumu sa cítili bezpečnejšie tie deti, ktoré vyrastajú aj s otcom.
Prax psychologičky Jurikovičovej nepotvrdzuje, že deti z neúplných rodín majú viac psychických problémov.
„Často stretávam deti, ktoré trápi vzťah s jedným z rodičov. Nezáleží na tom, či s nimi priamo žije alebo nie. Napríklad majú časté konflikty, niekde na pozadí sa cítia nepochopené, kritizované, neocenené. V rodine sa cítia osamelo a nepochopene. Niekedy im chýba blízkosť jedného z rodičov, pritom s nimi môže bývať v jednej domácnosti, ale je vzdialený. Pri rozvode deti často zostávajú s mamou, aj keď sa cítia bližšie k otcovi, niekedy aj naopak,“ hovorí psychologička.
Dodáva, že existujú dôvody, pre ktoré sa deti z jednorodičovských rodín môžu cítiť ohrozenejšie. Ak je dospelý na výchovu sám, má menej času na dieťa a domácnosť, má aj menej financií. To môže doliehať na dieťa.
„Stretávam aj množstvo detí, ktoré nevnímajú rozvod negatívne, a táto téma pre nich nie je ani traumou, ani niečím, s čím potrebujú pracovať u psychológa,“ konštatuje Jurikovičová.
Ohováranie partnera či vťahovanie dieťaťa do konfliktov sa podľa psychologičky deje aj v úplných rodinách.
„Problémy detí z neúplných rodín sú často podobné a niekedy iné, aké zažívajú detí v bežných rodinách. To, čo sa dieťa vo vzťahu k rodičom cíti nespokojne, nešťastne, závisí práve od nás rodičov, ako sa my správame,“ upozorňuje.
Podľa prieskumu až u štvrtiny detí prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi. Psychologička Jurikovičová to vysvetľuje aj tým, že deti v tomto veku často nevedia s emóciami pracovať.
„To, čo pre deti v tomto veku môžeme urobiť, je zaujímať sa o ne. Nehodnotiaco ich počúvať, snažiť sa pochopiť, čím si prechádzajú. Možno s nimi nesúhlasíme, alebo si môžeme myslieť, že riešia hlúposti, alebo to preháňajú. To, čo však potrebujú počuť, je, že ich počujeme a že sme tu pre nich,“ radí psychologička.
Prieskum detského komisára naznačil aj to, že časť detí spája pocit bezpečia s prítomnosťou otca. Podľa psychologičky Jurikovičovej je neprítomnosť otca veľkou témou, no v poslednej dobe chcú byť viac aktívni vo výchove.
Neznamená to však, že prítomný otec je len ten, ktorý žije s dieťaťom pod jednou strechou. Niekedy sú rodičia deťom vzdialené, aj keď s nimi bývajú.
„Len teraz nedávno som pracovala s chlapcom, ktorého rodičia vnímali, že je často smutný, vyhýba sa im, je neustále v izbe a zhoršili sa mu známky. Ukázalo sa, že sa cíti otcom nepochopený a často hodnotený. Otec, aj keď s dobrým úmyslom pomôcť mu, často hodnotil synove správanie a poukazoval na to, ako to neurobil dobre. Syn pri otcovi začal cítiť úzkosť, hanbu, viac o sebe pochyboval a prestal sa otcovi zdôverovať, začal sa viac zatvárať v izbe. Môžeme teda hovoriť o fyzickej neprítomnosti, ale aj psychickej. A tá psychická sa často objavuje,“ konštatuje odborníčka.
Zdôrazňuje, že zdravý vzťah s rodičmi vytvára základ pre budúce vzťahy. Ak vo výchove chýba jeden z rodičov, dieťa je ochudobnené o skúsenosť fungovania partnerov alebo o rolu otca a ako dospelý môže byť vo vzťahoch a rodine stratený.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
