Tomáš išiel so svojím priateľom na večeru do reštaurácie v centre Bratislavy. Keď si dali letmý bozk, verbálne ich napadol muž odvedľa. Majiteľ reštaurácie sa páru nezastal a žiadal ich, aby odišli. Situáciu vraj zľahčovali aj privolaní policajti. Štefan Hamran dal postup policajtov preveriť.
Tridsaťtriročný Tomáš išiel s priateľom z USA na bežnú večeru do reštaurácie Kolkovna pri bratislavskom nábreží. Sadli si za stôl, objednali si jedlo a obsluha bola na nich spočiatku príjemná. Neďaleko nich sedela skupinka dvoch mužov a jednej ženy. Tomáš si hneď všimol, že jeden z nich ich sleduje.
„S priateľom sme sa rozprávali a dali sme si mimovoľnú asi polsekundovú pusu. Bola to pusa, ktorú ani neregistrujete. Taliani si takú dávajú bežne, keď sa stretnú,“ opísal nám situáciu Tomáš.
„Jeden z mužov po nás začal hádzať podpivníky. Bolo ich veľa, bolo to nepríjemné. Priateľ sa spýtal, čo sa deje. Ja som nereagoval, tak sa on spýtal muža, či má problém,“ spomína si Tomáš.
„Muž na nás začal kričať, že sa moja mama môže hanbiť za mňa a za to, koho som si doniesol domov. Mal rasistické narážky na môjho priateľa, ktorý je sčasti Filipínec. Prišli veľmi tvrdé vulgárne nadávky na nás oboch,“ hovorí Tomáš.
Agresor si podľa neho myslel, že to dvojicu prinúti z podniku bez slov odísť. Tomáš sa však rozhodol brániť seba a svojho priateľa. Muža sa opýtal, prečo sa on môže bozkávať so svojou partnerkou a Tomáš nie, keď mu to žiaden zákon nezakazuje. Na to mu agresívny muž odpovedal, že on a jeho partnerka sú rodina a pokračoval v nadávkach.
„Spýtal som sa ho, či mu príde normálne hovoriť tieto slová pár dní po vražde na Zámockej. Na to mi povedal, že to, čo sa stalo na Zámockej, bolo dobré a škoda, že sme tam neboli aj my. Reagoval som, že jeho slová budú mať ešte dohru. Vtedy ma chcel napadnúť, ale zastavila ho partnerka a povedala, že by mali odísť,“ spomína si Tomáš.
V tom momente sa do konfliktu zapojil aj manažér podniku.
Agresívny zákazník mu povedal: „Buzeranti sa bozkávali.“ Majiteľ sa Tomáša opýtal, či je to pravda. Keď Tomáš odpovedal kladne, majiteľ mu povedal, že v takom prípade musia odísť.
„Položil som mu otázku, či to myslí vážne. Zopakoval to a dodal, aby sme vypadli. V takom prípade sme odmietli zaplatiť a išli sme preč. Agresor sa postavil do pozície, že ide fyzicky útočiť. Manažér mi povedal, že zavolá políciu. Snažil som sa ju zavolať aj ja, ale vtedy už letela facka. Muž trafil mobil a ten mi spadol, takže sa spojenie prerušilo. Zaplatil som a znova zavolal políciu. Keď policajti prišli, otočilo sa to proti nám. Problém bol, že sme vraj nezaplatili. Okolo toho sa celý prípad točil prvé minúty,“ dodáva Tomáš.
Neskôr sa policajti začali zaujímať o celý incident. Tomáša s priateľom vypočúvali vonku v zime a agresor sedel podľa Tomášových slov vnútri pri pive. Z diaľky len videli, že muž aj policajti sa smejú. Ich slová však nepočuli.
Tomáš zdôrazňuje, že policajti nemali homofóbne ani rasistické narážky. Mal skôr pocit, že celú situáciu zľahčujú a nemajú záujem ju vyriešiť.
Agresor nakoniec z podniku odišiel a údajne nemal pri sebe občiansky preukaz a nie je preto isté, či policajti na mieste zistili jeho meno.
„Klepal som sa. Nedokázal som to zastaviť. Nechápal som, že sa niečo takéto môže stať. Postup policajtov mi pripadal, ako by ich to nezaujímalo, ako by to, čo sa práve stalo, bol bežný jav. Niekoľkokrát to aj partnerovi povedali. Vraj keď žiješ na Slovensku, nemôžeš sa ukazovať a nečudujú sa ľuďom, že odídu do zahraničia, lebo tieto veci sa nikdy nevyriešia a je zbytočné podávať trestné oznámenie. Je to len zbytočná robota pre policajtov a nič sa nezmení,“ dodáva Tomáš.
Na incident reagoval aj podnik Kolkovna River Park. „Spoločnosť Kolkovna Resturants je vždy a za každých okolností neutrálna. Nevyjadrujeme sa k politickej situácii, energetickej či finančnej kríze či iným záležitostiam, ktoré ‚otriasajú‘ spoločnosťou. Nesúdime, neselektujeme ani nehodnotíme vierovyznanie, rasu, sexuálnu orientáciu, národnosť, vzhľad našich hostí, kolegov či niekoho iného. Od toho tu nie sme. Sme prevádzkovatelia sietí reštaurácií, ktorí prevádzkujú svoje podniky s jedným jediným cieľom. Tým je spokojnosť našich hostí,“ uvádzajú na sociálnej sieti.
Rovnako vraj postupovali aj počas incidentu. Konflikt sa údajne snažili presunúť von, aby nerušili ostatných zákazníkov. Opis, ktorý podal Tomáš, je podľa nich subjektívny.
„Polícia bola privolaná aj z dôvodu odmietnutia úhrady účtu za konzumáciu v našej reštaurácii. S naším hosťom sme o vzniknutej situácii písomne komunikovali hneď na druhý deň po danom incidente. Polícii Slovenskej republiky sme, samozrejme, plne k dispozícii a poskytneme im všetky potrebné informácie,“ uvádza podnik.
Dodali, že im prišlo viacero vyhrážok a rozhodli sa podať trestné oznámenie za vyhrážanie a súvisiace poškodenie dobrého mena spoločnosti.
Trestné oznámenie podal aj Tomáš. Prípadom sa už zaoberá NAKA. Polícia na sociálnej sieti potvrdila, že Tomáša kontaktovali a prípad prešetrujú.
Posvietia si aj na postup policajtov, ktorí boli privolaní na miesto. „Prezident Policajného zboru vo vzťahu ku Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave vykonal také kroky, aby došlo k náležitému objasneniu postupu hliadky, ktorá bola privolaná na miesto incidentu,“ priblížila polícia.
Celý incident zanechal na Tomášovi a jeho partnerovi hlbokú stopu najmä preto, že sa udial krátko po vražde Matúša a Juraja na Zámockej ulici.
„To, že si nemôžete dať s partnerom priateľskú pusu na verejnosti, je veľmi zlý pocit. Veľa cestujeme, partner precestoval vyše sto krajín. Nikdy sa nestretol s niečím takým,“ hovorí Tomáš.
Na Slovensko tak skoro nepríde. Obáva sa, že priateľa sem už nedostane. „Bojím sa prísť na Slovensko. Necítim sa tu bezpečne, už vôbec nie v Bratislave. Mali sme ísť navštíviť mojich rodičov, ale museli sme to zrušiť, lebo je tam strach. Myslím si, že to prejde, ale momentálne si nevieme predstaviť, že prídeme,“ hovorí Tomáš, ktorý už vycestoval do zahraničia.
V Amerike alebo v západnej Európe sa podľa jeho slov bez problémov a bez strachu držia na verejnosti za ruky. Verí však, že nie celá slovenská spoločnosť je agresívna.
„Keď som videl zhromaždenie v Bratislave krátko po vražde Matúša a Juraja, vyhŕkli mi slzy. Konečne som cítil, že v tom nie sme sami. Keď sme prišli v sobotu do Bratislavy, chvíľu som cítil, že asi to nie je Bratislava, v ktorej sa musím báť, ale, bohužiaľ, zistil som, že je to ešte horšie ako predtým. Mám 33 rokov a doteraz som nezažil fyzický útok. Nemyslím si, že celé Slovensko je takto nastavené, ale dávame priestor agresorom, aby toto konali a netrestáme ich,“ uzavrel Tomáš.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
