Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že slová o údajnom prevrate sú bludy, ktorými chce Fico zakryť problémy v koalícii. Negatívnymi vyjadreniami o ukrajinskom Majdane a udalostiach v Gruzínsku sa podľa neho stavia na stranu autoritárskych režimov. S nimi má spoločný aj vzťah k občianskej spoločnosti.
Predseda vlády Robert Fico tvrdí, že Slovenská informačná služba (SIS) údajne zachytila organizovanú štruktúru, ktorá chce útočiť na ústavné zriadenie a vyvolať štátny prevrat.
„Máme tu štruktúru financovanú zo zahraničia napojenú na slovenskú opozíciu, ktorá chce zneužiť protesty, na ktoré ľudia majú právo,“ vyhlásil Fico.
Deň predtým tvrdil, že ide o ľudí, ktorí režírovali udalosti v Gruzínsku či na Ukrajine v podobe Majdanu. Doteraz však nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili.
Opozícia označuje Ficove vyhlásenia za strašenie verejnosti, tvrdí, že žiadny prevrat nehrozí, a obviňuje SIS zo spolitizovania a plnenia politických objednávok.
Pozornosť vyvoláva, že Fico hovorí o Majdane a Gruzínsku v negatívnych konotáciách podobných ruskému naratívu. Politológ Grigorij Mesežnikov vysvetľuje, prečo premiér spomína práve tieto dve udalosti.
Politológ, ktorý pôsobí ako prezident Inštitútu pre verejné otázky, nazýva Ficove slová bludom, ktorého cieľom je odviesť pozornosť od problémov vládnej koalície.
„Ak chceme hovoriť o politickom prevrate, musia byť splnené určité parametre,“ vysvetľuje.
„Politický prevrat sa uskutočňuje vtedy, keď organizovaná, silne štruktúrovaná ozbrojená skupina pokúša zvrhnúť demokratické zriadenie a prevziať moc. Je tam veľmi silný násilný prvok,“ hovorí.
Mesežnikov zdôrazňuje, že na Slovensku, ktoré je členom EÚ a NATO, takéto riziko nehrozí.
„Paradoxne je to práve vláda, ktorá najviac ohrozuje stabilitu demokracie. Fico tak robí z politických dôvodov, pretože mu obrazne povedané tečie do topánok a jeho koalícia je chaotická a rozpadá sa. V niektorých rezortoch je katastrofálna situácia, napríklad v kultúre,“ tvrdí politológ.
Pripomína, že vládnym stranám klesajú preferencie a ľudia sú nespokojní s vývojom v krajine.
Otázne je, prečo Fico hovorí o ukrajinskom Majdane či nedávnych udalostiach v Gruzínsku v negatívnych konotáciách. Obe udalosti spája fakt, že občianska spoločnosť sa vzoprela vládnucim politikom, ktorí bránili proeurópskemu smerovaniu krajín. Namiesto toho chceli proeurópske zahraničné smerovanie týchto krajín obrátiť k Rusku.
Majdan na Ukrajine prebiehal od novembra 2013 do konca februára 2014. Na protestoch zahynulo vyše 100 ľudí, pričom mnohí z nich zomreli po stretoch s ozbrojenými zložkami režimu Viktora Janukovyča alebo po ostreľovaní. Protesty viedli k vytvoreniu dočasnej vlády a zosadeniu skorumpovaného prezidenta Janukovyča, ktorý následne utiekol do Ruska.
Tým sa však udalosti na Ukrajine neskončili. Rusko 26. februára 2014 obsadilo Krymský polostrov. Ruská propaganda od samého začiatku šírila naratív, že ide o puč organizovaný zahraničím alebo extrémnymi pravičiarmi. Rusi však nikdy nepredložili dôkazy, ktoré by tieto tvrdenia potvrdili.
„Majdan je v skutočnosti prejavom boja Ukrajincov za slobodu, demokraciu a nezávislosť. Keď Robert Fico hovorí o Majdane negatívne, stavia sa do pozície obhajcu autoritárskeho alebo totalitného režimu. On sám seba dáva tým pádom do pozície Janukovyča,“ hovorí Mesežnikov. Pripomína, že Janukovyč na krátky čas v januári 2014 vládol ako autokrat s totalitným správaním v podmienkach, keď boli zrušené prakticky všetky demokratické zákony.
Politológ tiež zdôrazňuje, že aj v prípade Gruzínska sa Fico stavia na nesprávnu stranu histórie, keď protivládne protesty opisuje ako nepokoje.
„Stavia sa na stranu vládneho establišmentu v Gruzínsku, ktorý sfalšoval a zmanipuloval voľby,“ vysvetľuje.
Podľa politológa to naznačuje, že Robert Fico nepovažuje občiansku spoločnosť a samoorganizáciu občanov za niečo dôležité a dokonca sa k nim stavia nepriateľsky.
Táto črta ho spája s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý v protestoch naprieč rôznymi krajinami vidí „farebné revolúcie“ organizované zahraničím.
„Ruská propaganda hovorí o farebných revolúciách aj v súvislosti s Maďarským povstaním v roku 1956 či dokonca s Nežnou revolúciou v Československu. Pražskú jar v roku 1968, samozrejme, považuje za pokus o protisocialistický puč, ktorý si vyžiadal vraj internacionálnu pomoc,“ uvádza politológ.
Rusi medzi farebné revolúcie zaraďujú aj ružovú revolúciu v Gruzínsku v roku 2003, ktorá viedla k zvrhnutiu prezidenta Eduarda Ševardnadzeho a nástupu Michaila Saakašviliho.
Nasledovala oranžová revolúcia (2004) na Ukrajine, ktorá vypukla po zmanipulovaných voľbách, v ktorých vyhral Viktor Janukovyč. Neskôr prišla tulipánová revolúcia, nazývaná aj žltá revolúcia (2005) v Kirgizsku, ktorá zvrhla režim prezidenta Askara Akajeva.
Samotný Putin sa veľkým protestom v Rusku vyhol až do roku 2011. V tom čase vznikli pochybnosti o transparentnosti parlamentných volieb, ktoré vyhrala jeho strana Jednotné Rusko. Ako premiér ju viedol, no ozývali sa hlasy o manipulácii volieb. Išlo zrejme o najväčšie protesty od začiatku 90. rokov. Protesty, na ktorých sa zúčastnili desiatky tisíc ľudí, sprevádzalo zatýkanie a násilie. Ich séria trvala až do roku 2013.
Putin od začiatku tvrdil, že ide o pokus zahraničných agentov o prevrat v Rusku. Z organizovania protestov obvinil vtedajšiu ministerku zahraničných vecí USA Hillary Clintonovú, ktorá však poprela akékoľvek zapojenie USA do protestov. Putin tieto udalosti využil na zvýšenie tlaku na ruských občianskych a opozičných aktivistov.
„Robert Fico je mentálne zaseknutý v prednovembrovom období. S Vladimirom Putinom ho spája spoločná nedôvera voči demokracii, pričom v prípade Putina ide dokonca o úplný odpor. Fico prechováva sympatie voči autoritárskym režimom,“ vysvetľuje politológ.
Mesežnikov zároveň pripomína, že otázny je aj postup bezpečnostných zložiek na Slovensku, ak by informácie o údajnom spiknutí boli pravdivé, čo však nepovažuje za pravdepodobné.
„Pýtam sa, ak má tajná služba skutočne spoľahlivé informácie, že existuje skupina – teraz citujem pána prezidenta – s nejakými prepojeniami, finančnými či personálnymi väzbami, ktorá usiluje o zvrhnutie vlády a destabilizáciu ústavného poriadku, kde sú všetky bezpečnostné zložky? Kde je polícia?“ pýta sa.
„Prečo ich nezadržali? Veď o nich vedia. To znamená, že buď klamú, alebo naozaj existuje taká skupina – čo ja vôbec nepripúšťam – a oni nič nerobia,“ konštatuje.
Politológ nevylučuje, že niekto sympatizujúci s vládou a s jej naratívom o sprisahaní s cieľom uskutočnenia štátneho prevratu môže na protestoch vyvolať provokácie, aby skompromitoval organizátorov protestov a privolal zásah bezpečnostných zložiek.
V štvrtok sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady Slovenska z dôvodu údajného prevratu, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
