Donald Trump sa vrátil do Oválnej pracovne. Ešte predtým však stihol pobúriť svojich spojencov v Aliancii. S kontroverznými výrokmi pokračoval aj počas inaugurácie. Čo sa dá od neho očakávať?
Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu vzbudzuje v Severoatlantickej aliancii (NATO) nemalé obavy. Prezident sa v minulosti vyhrážal, že USA opustia Alianciu, či dokonca vyzýval Rusov, aby napadli „neplatičov“, ktorí nevynakladajú 2 % HDP na obranu, pričom Washington ich vraj nebude brániť.
Od predstaviteľov Aliancie aj členských krajín však zaznieva, že na Trumpa sú tentoraz lepšie pripravení. Zvýšil sa počet krajín, ktoré dosiahli cieľ 2 % HDP na obranu, a diskutuje sa aj o ďalšom zvyšovaní na 3 až 5 %.
Trumpove nedávne výroky ohľadom Grónska však otriasli dôverou spojencov a ukazujú, že partneri v Aliancii to nebudú mať jednoduché. Kontroverzné výroky, že USA musí získať Panamský prieplav alebo, že premenuje Mexický záliv na Americký vyslovil aj na inaugurácii.
Trumpove slová vzbudzujú obavy z možného rozpadu Aliancie a návratu rovnováhy síl. Vylúčené nie je ani stiahnutie amerických vojsk z Európy, čo by mohlo Rusko povzbudiť k ďalšej agresii.
Spýtali sme sa preto expertov – amerikanistu Kryštofa Kozáka a generála vo výslužbe Pavla Macka – čo možno očakávať od Donalda Trumpa smerom k NATO.
Obaja experti sa zhodujú, že Trumpove slová ohľadom Panamského prieplavu i Grónska treba brať vážne. Zvolený prezident odmietol vylúčiť použitie vojenských prostriedkov na ovládnutie ostrova. Trump sa pritom odvoláva na „národnú bezpečnosť“.
Grónsko je autonómne územie Dánska, ktoré je členskou krajinou NATO. Spadá tak pod článok 5, ktorý hovorí, že útok proti jednému členskému štátu sa považuje za útok proti všetkým. Okrem toho patrí aj pod článok 42.7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý zabezpečuje vzájomnú pomoc medzi členskými štátmi Únie.
Vyhrážky medzi dvoma členskými krajinami Aliancie nie sú ojedinelé. Napríklad vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú dlhodobo napäté a často zaznievajú vyhrážky. V prípade USA je však situácia vážnejšia, pretože ide o veľmoc, na ktorú sa ostatné krajiny spoliehajú ako na pilier obrany.
Takýto akt by mohol viesť k zníženiu kredibility Aliancie alebo dokonca k jej rozpadu.
Aká je reálnosť Trumpových vyhrážok?
Kozák si myslí, že Trump hneď nesiahne po vojenskom riešení, no jeho vyhrážky považuje za „alarmujúce“.
„Nemyslím si, že Trump by Grónsko nakoniec obsadil vojensky, ale jeho vyhrážky a nátlak môžu viesť k tomu, že Grónsko (a Dánsko) povolia USA postaviť ďalšie vojenské základne alebo udeliť ťažobné koncesie americkým firmám,“ tvrdí Kozák, ktorý je vedúcim Katedry severoamerických štúdií na Univerzite Karlovej.
Dodáva, že práve bohatstvo v podobe nerastných surovín, ktorých ťažbu umožňuje globálne otepľovanie a roztopenie ľadovej prikrývky, je lákadlom pre Trumpa. Na konci svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019 chcel ostrov kúpiť.
„V Grónsku sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu, ale aj tzv. vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre modernú elektrotechniku. Práve v sektore vzácnych zemín zatiaľ dominuje ťažba aj spracovanie v Číne, čo môže v nastávajúcej obchodnej vojne USA obmedzovať,“ uvádza Kozák.
Okrem nerastných zdrojov má Grónsko strategickú polohu, ktorá umožňuje kontrolu námorných koridorov.
Generál Macko, ktorý v minulosti velil Výcvikovému centru spojeneckých síl a momentálne pôsobí ako predseda ODS, tvrdí, že Trumpovo odvolávanie na národnú bezpečnosť má racionálny základ, no mohlo by byť riešené rozšírením vojenskej spolupráce medzi USA a Dánskom, z čoho by profitovali obe strany.
Už teraz má USA na ostrove trvalé vojenské základne.
„Po prvé, Grónsko je dobrá morská bariéra pre prípadný útok z východu. To znamená, že USA celkom správne vnímajú, že to je ich zraniteľné miesto. Po druhé, ťažisko svetového diania sa presúva do Ázie a bude sa presúvať aj veľká časť a prípadný konflikt do oblasti Severného ľadového oceánu,“ dodal Macko.
Kozák odhaduje, že Trumpove vyhrážky sa stanú ďalšou komplikáciou vo vzťahoch s európskou dvadsaťsedmičkou.
„Pre Dánsko aj Európsku Úniu sa otázka Grónska môže stať ďalším bodom, ktorý bude komplikovať vzťahy s USA,“ uvádza Kozák.
Trump vníma Úniu skôr ako konkurenta než spojenca, nedávno sa vyjadril, že je to „mini Čína“. Vyhráža sa tiež clami pre európsky tovar, čo vyvoláva obavy v Európe.
Kozák pripomína, že Trump sa nespolieha na dlhodobé spojenectvá a zvykne jednať skôr transakčne a z pozície sily.
Trumpove výroky ohľadom Grónska a Panamského prieplavu vyvolávajú obavy, že spoločne s Vladimirom Putinom prinášajú návrat k svetu imperializmu a systému rovnováhy moci. V tomto systéme by menšie krajiny boli vydané na milosť a nemilosť veľmocí, ako sú USA, Čína či Rusko. Menšie štáty by tak stratili právo na sebaurčenie, teda na výber vlastného politického osudu a partnerov.
„Vidíme snahy, bohužiaľ, aj zo strany Trumpa, vrátiť sa k systému rovnováhy mocností. To v skratke znamená, že malé a stredné štáty sú bezvýznamné, zatiaľ čo my, veľkí, si rozdelíme svet podľa aktuálnej sily,“ uviedol Macko. Dodal, že takéto prerozdelenie by mohlo viesť k svetovému konfliktu.
„Toto je veľmi nebezpečná cesta, obzvlášť pre krajiny ako Slovensko. Znamenalo by to, že našou úlohou a poslaním by bolo stať sa protektorátom jednej alebo druhej veľmoci,“ varoval generál.
Zdôrazňuje, že aby sme sa tomuto scenáru vyhli, je kľúčové fungovanie inštitúcií, ako sú Európska únia a NATO. Tie sú garantmi európskej spolupráce a obrany.
Podľa Kozáka však, ak má vzniknúť trvalý nový svetový poriadok ohľadom Ukrajiny, bude s ním musieť súhlasiť aj Európa a Kyjev.
Aj napriek tomu Európa môže čeliť ďalším výzvam. Obaja experti sa zhodujú, že pre Trumpa a Spojené štáty je prioritou Ázia a najväčší ekonomický konkurent USA – Čína.
„Strategický presun americkej pozornosti smerom k Číne bol súčasťou plánov už Baracka Obamu. Čína predstavuje pre USA potenciálne oveľa väčšiu výzvu ako ekonomicky slabé Rusko,“ konštatuje Kozák.
Pripomína, že vojna na Ukrajine vrátila pozornosť USA späť do Európy, no Trump sa chystá túto pozornosť presunúť. Pre nového prezidenta by bolo najvýhodnejšie ukončiť vojnu na Ukrajine, aby sa mohol venovať Ázii. Zatiaľ síce prisľúbil pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine, no podľa Kozáka hrozí, že ak sa mu vojnu nepodarí ukončiť, Američania Kyjev opustia.
„Ak konflikt na Ukrajine nebude ukončený, reálne hrozí, že Ukrajinci zostanú odkázaní len na podporu z Európy, čo ich pozíciu výrazne oslabí,“ myslí si Kozák.
Generál Macko uvádza, že Ukrajina by mohla v strednodobom horizonte vzdorovať aj s európskou pomocou. Z dlhodobého hľadiska však nie.
Európska pomoc je však otázna, pretože viaceré európske mocnosti, ako napríklad Nemecko, druhý najväčší podporovateľ Kyjeva po USA, čelia politickej nestabilite.
USA by však nemuseli opustiť len Kyjev, ale aj Európu ako celok. Obavy vyvoláva možnosť stiahnutia amerických vojsk z Európy a ich presunu do Ázie. Macko pripomína, že Čína masívne zbrojí, buduje vojenské sily, vytvára umelé ostrovy slúžiace ako vojenská infraštruktúra a brúsi si zuby na Taiwan, ktorý si nárokuje, hoci nikdy nebol súčasťou Číny.
Ak Európa neinvestuje viac do obrany a nebude schopná nahradiť stiahnuté americké sily, môže to Rusko povzbudiť k ďalšiemu útoku.
„Ak európske krajiny túto potenciálnu stratu nevykompenzujú a neposilnia svoju vlastnú bezpečnosť – čo požadoval nielen Trump, ale už aj Barack Obama – potom je to pozvánka pre Rusko,“ myslí si Macko.
„Skrátka, ruskej agresii môžeme zabrániť a odradiť ju, iba ak sa budeme prezentovať ako dostatočne silný, pevný a jednotný blok,“ uzatvára Macko.
Biden v rozlúčkovom prejave varoval pred bohatými oligarchami, viac sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
