Baltské more sa stalo dejiskom sabotáži, z ktorých je obviňované Rusko. NATO posiela Kremľu odkaz v podobe monitorovacej misie.
Baltské more sa často prezýva „jazero NATO“. Táto prezývka odráža fakt, že more je obklopené členskými štátmi Severoatlantickej aliancie. Napriek tomu si Rusko v regióne udržiava významný vplyv, najmä vďaka exkláve Kaliningrad.
V Kaliningrade sídli ruská Baltská flotila, ktorá predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Baltské more, ale aj pre okolité krajiny. Flotila disponuje balistickými raketami krátkeho dosahu Iskander, schopnými zasiahnuť územie členských štátov NATO.
Predpokladá sa, že v prípade ruského útoku na Pobaltské štáty alebo Poľsko by Baltské more zohralo kľúčovú rolu. Ruské námorné sily by sa pravdepodobne pokúsili odrezať námorné zásobovacie trasy, aby zabránili posilneniu napadnutých štátov.
V poslednom období sa Baltské more stalo cieľom ruských záškodných akcií, vrátane poškodzovania podmorských elektrických vedení a telekomunikačných káblov. Tieto sabotáže viedli k zvýšenej vojenskej prítomnosti NATO v oblasti.
Švédsky premiér Ulf Kristersson v tejto súvislosti uviedol, že Švédsko už nie je v mierovom stave:
„Švédsko nie je vo vojne. Ale nie je tam ani mier,“ cituje ho denník The Guardian.
Švédsko sa po prvýkrát zapojí do hliadkovacej misie NATO, ktorá sa zameria na sabotážne aktivity Ruska a jeho tieňovú flotilu – staré lode, ktoré Kremeľ využíva na obchádzanie sankcií a špionáž. Štokholm nasadí do Baltského mora tri plavidlá a prieskumné lietadlo.
„My a naši susedia čelíme hybridným útokom, ktoré nevyužívajú roboty či vojakov, ale počítače, financie, dezinformácie a riziko sabotáže,“ pripomenul premiér. Podľa neho tí, ktorí chcú mier, musia byť „pripravení na vojnu“.
Monitorovaciu misiu NATO s názvom „Baltská hliadka“ oznámil generálny tajomník NATO Mark Rutte na summite krajín ležiacich pri Baltskom mori v Helsinkách. Podľa agentúry TASR Rutte uviedol, že misia bude zahŕňať fregaty, námorné hliadkovacie lietadlá a flotilu námorných dronov na zvýšenie dohľadu a odstrašovania.
„Táto vojenská aktivita je súčasťou našich prebiehajúcich snáh o posilnenie námornej prítomnosti a monitorovania kľúčových oblastí Aliancie,“ vyhlásil Rutte podľa DPA.
Rutte zároveň zdôraznil, že viac ako 95 percent internetovej prevádzky prebieha prostredníctvom podmorských káblov. Viac ako 1,3 milióna kilometrov káblov denne zabezpečuje finančné transakcie v hodnote približne 10 miliárd dolárov, informovala agentúra AP.
„V Aliancii vidíme známky kampane zameranej na destabilizáciu našich spoločností prostredníctvom kybernetických útokov, pokusov o atentáty a sabotáže, vrátane možnej sabotáže podmorských káblov v Baltskom mori,“ upozornil Rutte.
Na summit vo fínskej metropole reagujú Nemecko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Švédsko po nedávnych incidentoch, pri ktorých boli pravdepodobne úmyselne poškodené podmorské káble.
V novembri bola pravdepodobne čínskou loďou prerušená telekomunikačná sieť medzi Švédskom a Litvou a medzi Nemeckom a Fínskom. V decembri bol poškodený kábel Estlink 2, spájajúci Fínsko a Estónsko, a ďalšie štyri komunikačné káble vo Fínskom zálive. V oblasti sa vtedy pohyboval tanker Eagle S pod vlajkou Cookových ostrovov, patriaci údajne do ruskej tieňovej flotily využívanej na obchádzanie sankcií.
Ukrajina podnikla masívny dronový útok na infraštruktúru agresora, viac sa dozvieš v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
