Trump túži po Grónsku, ktoré je autonómnym územím Dánska. Ostrov bohatý na nerastné suroviny chceli Američania získať už viackrát.
Donald Trump v poslednom čase urobil viacero kontroverzných vyhlásení, ktoré skôr pripomínajú ruskú imperialistickú propagandu než výroky šéfa Bieleho domu. Susednej Kanade navrhol, aby sa stala 51. štátom USA. Pod americkú kontrolu by chcel získať aj Grónsko a Panamský prieplav. Nepáči sa mu ani názov Mexický záliv, ktorý by rád zmenil na Americký.
Je ťažké určiť, nakoľko vážne myslí Trump svoje slová, no v prípade Grónska a Panamského prieplavu odmietol vylúčiť vojenský alebo ekonomický zásah. Argumentoval, že kontrolu nad Grónskom je potrebné získať „z dôvodov národnej bezpečnosti“. Ekonomický nátlak odmietol vylúčiť ani voči Kanade.
Táto myšlienka však nie je nová. Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia otvorene hovoril o kúpe Grónska. Nie je pritom jediným americkým prezidentom, ktorý si na tento ostrov robil „zálusk“.
Ostrov objavil v roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjørn Ulfsson. Európania (Nóri a Dáni) sa na Grónsku pohybovali dávno pred tým, než bola v roku 1492 objavená Amerika. Grónsko sa neskôr, v 13. storočí, stalo kolóniou Nórska, neskôr súčasťou Dánsko-nórskej únie.
Po rozdelení Dánska a Nórska sa územie v roku 1814 stalo dánskym. Spojenie medzi Grónskom a Dánskom však bolo prerušené počas druhej svetovej vojny, keď Dánsko 9. apríla 1940 obsadilo nacistické Nemecko. Nacisti prenikli aj do Grónska, kde vybudovali bunkre a meteorologické stanice.
Američania prevzali kontrolu nad ostrovom 9. apríla 1941 údajne, aby ho chránili pred nacistickou inváziou. USA tento krok uskutočnili ešte predtým, než oficiálne vstúpili do druhej svetovej vojny (8. decembra 1941). Spojené štáty držali kontrolu nad Grónskom až do konca vojny a na ostrove vybudovali viaceré základne. Niektoré ako Pituffik Space Base, sú v prevádzke dodnes.
V roku 1953 bol ostrov na základe dánskej ústavy plne začlenený do dánskeho štátu, pričom obyvatelia Grónska sa stali dánskymi občanmi.
Napriek tomu ostrov, bohatý na minerály a vzácne suroviny, s výhodnou geografickou polohou, neprestáva lákať Američanov.
Už v roku 1860 administratíva prezidenta Andrewa Johnsona vydala správu, ktorá odhalila nesmierne bohatstvo Grónska a odporúčala jeho kúpu ako strategickú investíciu. Tento návrh však nebol prijatý, uvádza denník The Washington Post. Druhý pokus nastal v roku 1946, keď administratíva prezidenta Harryho S. Trumana ponúkla za Grónsko 100 miliónov dolárov, no ani tento návrh nebol úspešný.
Ako už bolo spomenuté, Grónsko je bohaté na nerastné suroviny, ako sú ropa a vzácne minerály. Ich ťažba sa stala možnou vďaka globálnemu otepľovaniu, ktoré znižuje objem ľadovej pokrývky. V roku 2019 The Washington Post odhadol hodnotu ostrova na 1,7 bilióna dolárov. Dánski a grónski politici však opakovane zdôrazňujú: „Ostrov nie je na predaj.“
Trumpove vyjadrenia vyvolali okamžité reakcie aj v Európe. Hoci Grónsko geograficky patrí k severoamerickému kontinentu, je autonómnym územím Dánska. Najostrejšia reakcia prišla od francúzskeho ministra Jean-Noëla Barrota, ktorý Trumpa varoval pred pokusmi získať Grónsko.
„Je vylúčené, že by Európska únia dovolila iným krajinám zasahovať do jej suverénnych hraníc, nech je to ktokoľvek,“ uviedol Barrot v rozhovore pre Francúzsky rozhlas. Dodal, že si nemyslí, že by Trump naozaj napadol ostrov, no „vstúpili sme do éry, kde sa vracia právo silnejšieho.“
Reportáž o Trumpových výrokoch ohľadom Grónska, Panamského prieplavu či Ukrajiny, si môžeš pozrieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
ON-LINE
5 aktívnych požiarov v oblasti Los Angeles
Pomáhajú aj väzni
Nápis Hollywood či Chodník slávy. Požiare v meste anjelov ohrozujú pamiatky aj filmové štúdiá.…
