Dva zdroje prezradili denníku Financial Times, čo bude Vladimir Putin požadovať na rokovaniach s Donaldom Trumpom. Vojenská podpora Ukrajiny má pokračovať.
Jedným z hlavných predvolebných sľubov Donalda Trumpa bolo rýchle ukončenie vojny na Ukrajine. Trump vyhlásil, že konflikt u našich východných susedov dokáže ukončiť do 24 hodín. Doteraz však neprezradil, akým spôsobom plánuje vojnu ukončiť. Najnovšie uviedol, že vojna by mohla byť ukončená do šiestich mesiacov.
Trump tvrdí, že sa s ním ruský prezident Vladimir Putin chce stretnúť a dohadujú už aj schôdzku. Kremeľ však tvrdí, že k žiadnej oficiálnej požiadavke neprišlo, no Putin sa stretnutiu nebráni, uvádza Newsweek.
Budúci americký prezident však nebude mať jednoduchú úlohu, ako naznačujú požiadavky, na ktorých má Putin trvať.
Podrobnosti o týchto požiadavkách odhalili Financial Times dva zdroje - bývalý vysoký predstaviteľ Kremľa a osoba, ktorá o nich diskutovala s Putinom.
„Chce zmeniť pravidlá medzinárodného poriadku tak, aby Rusko nebolo ohrozené. Veľmi sa obáva, ako bude svet vyzerať po vojne,“ prezradil bývalý vysoký predstaviteľ Kremľa.
Putin má tiež požadovať, aby sa Severoatlantická aliancia (NATO) stiahla z niektorých svojich východných pozícií.
Aj keď predstaviteľ presne nešpecifikoval, čo to znamená, podľa The Moscow Times môže Putin požadovať stiahnutie vojakov NATO z krajín, ktoré susedia s Ruskom. To by bol prípad Poľska, Litvy, Estónska či Fínska, ktoré všetky zdieľajú hranicu s Ruskom. Okrem toho bude požadovať, aby Ukrajina nikdy nevstúpila do Aliancie.
„Trump chce aj tak NATO vrátiť späť. Svet sa mení, stať sa môže čokoľvek,“ tvrdí ruský predstaviteľ. Tým pravdepodobne narážal na skutočnosť, že Trump viackrát opakoval naratív ruskej propagandy, že k napätiu medzi Alianciou a Ruskom došlo kvôli rozširovaniu NATO.
Putin už v júni 2024 vymenoval dve hlavné podmienky na začatie mierových rokovaní s Ukrajinou. Požadoval, aby sa ukrajinskí vojaci stiahli z Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Tieto oblasti nelegálne anektoval Kremeľ v roku 2022, napriek tomu, že ich celé územie neovláda. Ďalšou podmienkou bolo, aby Ukrajina nevstúpila do Aliancie.
Ešte pred vojnou si Putin kládol podmienky, ktoré mali zastaviť jeho plánovanú agresiu. V decembri 2021 požadoval návrat NATO späť za hranice z roku 1997. Chcel, teda, aby NATO stiahlo svoju vojenskú infraštruktúru z krajín ako Slovensko, Česko, Poľsko či Pobaltie, čo samotná Aliancia aj Biely dom označili za neakceptovateľné.
Napriek Putinovým požiadavkám Trump a jeho tím stále nevedia, ako vojnu ukončia, prezradili Financial Times dvaja európski predstavitelia. V minulosti Trump, jeho viceprezident J. D. Vance a prezidentov tím naznačili viaceré scenáre. Napríklad, že vojna na Ukrajine by sa zmrazila pozdĺž súčasných frontových línií, vybudovalo by sa demilitarizované pásmo a na mier by dohliadali európski vojaci.
Vojenská podpora Ukrajiny však bude pokračovať aj po 20. januári, teda v deň, keď Trump prevezme kreslo v Oválnej pracovni.
Trumpova administratíva sa chce vyhnúť druhému Afganistanu. Práve neslávne stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu spôsobilo prvý pokles popularity prezidenta Joea Bidena. Od tej chvíle už stratenú popularitu nikdy nezískal späť. Stiahnutie vojsk pritom dojednal ešte jeho predchodca Donald Trump.
Ani talianska premiérka Giorgia Meloniová nepredpokladá, že Ukrajinu Trump opustí. „Trump má schopnosť vyvažovať diplomaciu a odstrašovanie. Predpokladám, že to tak bude aj v tomto prípade,“ vyhlásila. Zdôraznila, že je dôležité, aby boli Kyjevu poskytnuté bezpečnostné záruky, inak sa ruská agresia do krajiny vráti.
Z doterajších vyhlásení vyplýva, že spojenci sa budú snažiť Trumpa presvedčiť, že Rusko je aj jeho problém, na základe spolupráce medzi KĽDR, Čínou a Iránom.
Viac o novom Trumpovom dátume ukončenia vojny a schôdzke s Putinom sa môžeš dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
