Máme ich doma, no netušíme, odkiaľ sa nabrali. Napríklad tradícia adventných kalendárov má svoje korene v Nemecku a vianočný stromček začali ako prví zdobiť na Pobaltí.
Možno ste niekedy premýšľali nad tým, kto ako prvý priniesol do domu vianočný stromček. Alebo kde sa vzali vianočné ruže. Ich historický pôvod by ste pravdepodobne netipovali.
Slovo advent pochádza z latinského slova adventus, čo znamená „príchod“. Práve preto obdobie pred Vianocami dostalo takýto názov, odkazujúci na príchod najväčších sviatkov v roku, píše Lonely Planet.
V 19. storočí v Nemecku začali protestanti odpočítavať dni do Vianoc tak, že na dvere označili 24 čiar, pričom každý deň jednu zotreli. Z nich sa rozvinula myšlienka papierových kalendárov, ktoré v tejto krajine prerazili začiatkom 20. storočia.
Prvým, kto ich sériovo začal vyrábať, má byť Gerhard Lang. Inšpirovaný bol kalendárom, ktorý pre neho vyrobila mama, keď bol ešte malým chlapcom. Vložiť do kalendára dvierka bol však už jeho nápad.
Papierové adventné kalendáre sa rýchlo stali hitom. Koncom 50. rokov 20. storočia sa v nich objavila aj čokoláda.
Pohania v Európe počas zimného slnovratu začali nosiť do svojich domovov jedličky. Taktiež zvykli stromy zdobiť vonku sviečkami a inými okrasnými prvkami symbolizujúcimi slnko, mesiac a hviezdy na znak oslavy života.
V Škandinávii na Nový rok ľudia nosili do svojho domu zelené vetvičky a stromčeky, aby odohnali zlo.
Kedy sa tieto zvyky pretransformovali do vianočného zdobenia stromčekov, nie je presne známe. Nárok na prvenstvo si však robia Estónci a Lotyši. Prvé zadokumentované zmienky o vianočnom stromčeku a jeho použití na Vianoce majú pochádzať práve z Tallinu a Rigy.
Kvetiny známe ako vianočné hviezdy pochádzajú zo Strednej Ameriky, konkrétne z južného Mexika z okolia Taxco del Alarcon.
Legenda pochádzajúca z tejto krajiny hovorí o dievčati, ktoré nemalo na Štedrý večer ako darček pre Ježiška nič iné len hrsť buriny. Keď si kľakla a položila ju k jasličkám, zakvitla červenými kvetmi.
Odvtedy sú kvety pripomínajúce vianočnú hviezdu známe v Mexiku ako Flores de Noche Buena, teda „Kvety svätej noci“, a pre mnohých na celom svete sú neodmysliteľným symbolom Vianoc.
Tradícia polnočnej omše má pochádzať až zo štvrtého storočia. Jedno z vysvetlení tejto tradície ju spája s pútnikmi z východu.
Pútnik sa mal pridať pred stovkami rokov k skupine kresťanov v Betleheme, ktorý na Štedrý večer praktizovali pochod s fakľami do Jeruzalema. Ten vrcholil ranným zhromaždením.
Následne v piatom storočí po postavení baziliky Panny Márie Väčšej v Ríme pápež Sixtus III. zaviedol polnočnú omšu na Štedrý večer ako každoročnú tradíciu. Odvtedy sa rozšírila aj do iných krajín vo svete.
Popri stromčeku či štedrej večeri vianočné zvyky vo svete vyzerajú rôzne. A iné sú aj u našich blízkych susedov. Napríklad v Rakúsku je neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia čert Krampus, ktorý je hrôzostrašnejšou obmenou nášho čerta.
Na Ukrajine si na stromček vešajú v rámci ozdôb aj pavúčie sieťky. Symbolizovať majú šťastie.
V Taliansku je vianočnou postavou bosorka Befana, ktorá mala doručiť svoj košík s darčekmi do Betlehema, no keďže to nestihla, dáva darčeky deťom.
V Katalánsku je súčasťou Betlehema pastier so stiahnutými nohavicami a v Dánsku zas tradične pred rozdávaním darčekov tancujú okolo stromčeka.
Vianocami žije viac mesiacov v roku než ktokoľvek iný. Aj preto si vyslúžila prezývku „ministerka Vianoc“:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
