Ide o snáď najznámejšie a najobľúbenejšie sviatky. No nie každý z nás ich oslavuje rovnako. Vianoce sa dokonca v mnohých krajinách neoslavujú v rovnaký deň.
Ježiško, Santa Claus, dedo Mráz, jedlička, koledy či darčeky. Vianoce vyzerajú v rôznych krajinách sveta inak. A to tradíciami, kuchyňou aj počasím, píše Time.com.
Pohanská postava známa zo zimného slnovratu, ktorá sa udomácnila hlavne u Rakúšanov a je pre nich neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Reč je o démonickej postave Krampus.
Je podobný nášmu čertovi, ktorý sprevádza Mikuláša, no jeho podobu ešte viac vyšperkovali, aby na pohľad budil hrôzu. Nesmú chýbať veľké rohy, chvost podobný jašterici a čierny jazyk.
Postava má deti desiť, aby poslúchali.
Tradičný betlehem v Katalánsku dopĺňa jedinečná figúrka. Ide o takzvaného caganera, teda kakajúceho pastiera. Nie je úplne jasné, prečo sa tu objavuje, no jeho tradícia siaha až do konca 17. storočia.
Vianoce v tejto oblasti sú spojené s vylučovaním aj v inej tradícii. Ide o drevené poleno s maľovanou tvárou, ktoré sa v decembri objavuje v supermarketoch aj na trhoch. To je počas predvianočného obdobia plnené, alebo ako miestni hovoria „kŕmené“, a na Štedrý deň ho deti udierajú palicou a spievajú pesničku, aby „vykakalo cukríky“.
Podľa miestneho úradu pre cestovný ruch má poleno symbolizovať ducha lesa, tiež ochranu a plodnosť.
Vianoce vo Francúzsku vrcholia, podobne ako u nás 6. januára, na Troch kráľov. Práve pre tento deň je špecifický jeden dezert s názvom Galette des Rois (kráľovská torta), ktorý má na vrchu papierovú korunku.
V dezerte sa však skrýva viac než len lahodnú korpus či krém. Nájsť tam môžete aj majú keramickú figúrku. Šťastný nálezca následne môže nosiť na hlave korunku.
Ako uviedla bieloruská agentúra pre cestovný ruch, pri oslavách Vianoc sa tu miešajú kresťanské zvyky s pohanskými rituálmi. Aj 25. január je vyhláseným štátnym sviatkom, no Vianoce sa naozaj oslavujú až v januári.
Okrem tradície, ktoré sú známe aj u nás, ako koledovanie či bohatá hostina, sa objavujú v Bielorusku aj iné zvyky.
Jedným z nich je to, že pri návšteve by mal na Vianoce prvý do domu vstúpiť muž, nie žena, aby mali majitelia úspešný rok. Taktiež zväzujú lanom nohy stola, aby tým chránili dom pred nešťastím.
Jednou z najpopulárnejších vianočných tradícií v Lotyšsku je takzvaný Kekatas, teda sprievod v maskách. Ľudia sa preobliekajú najčastejšie za medveďov, kozy, koňov či vlkov.
Verí sa, že tento sprievod prináša prosperitu a požehnanie domácnostiam, ktoré navštívi.
Predtým, ako sa v Dánsku začnú otvárať vianočné darčeky, sa tancuje okolo stromčeka. Nejde o žiadne zložité choreografie, členovia rodiny sa chytia za ruky a kolíšu sa, pričom spievajú vianočné piesne.
Na stromček si zvyknú dávať ozajstné, nie elektrické sviečky.
Vo svojich stodolách počas Vianoc nechávajú Dáni misky sladkej kaše pre škriatkov, o ktorých sa hovorí, že pomáhajú ľuďom prežiť tuhé zimy.
Namiesto adventného kalendára majú niektorí Dáni adventné sviečky, ktoré denne zapaľujú ako znak odrátavania dní do Vianoc.
Vo Fínsku sú Vianoce obdobím spomínania na tých, ktorí nás opustili. Podľa stránky This is Finland až 75 percent Fínov navštevuje na Štedrý večer cintorín.
Jednou zo špecifických tradícií je aj vianočná sauna. Všetci členovia rodiny sa popoludní kúpu a chodia do sauny. Každá z nich má mať navyše svojho škriatka, ktorému miestni nosia dobroty.
Gréckou tradíciou nie je zdobenie vianočného stromčeka, ale lode. Slávnostné vešanie ozdôb sa podľa zvyku má konať 6. decembra, teda na Mikuláša, ktorý je aj patrónom námorníkov.
Zvláštnou postavou Vianoc v Grécku je škriatok Kallikantzaroi, ktorý žije pod zemou, ale v dňoch 25. decembra až 6. januára vylieza na povrch a robí ľuďom zle.
Na Islande majú namiesto Santa Clausa ženu Grýlu, ktorá pripomína zlobra. Má lenivého manžela, trola Leppalida, a spolu majú 13 detí. Navyše majú aj domáce zvieratko, vianočnú mačku.
Hovorí sa, že Grýla žerie neposlušné deti a jej mačka zožerie každého, kto nedostane kúsok oblečenia pod stromček. Jej deti sú zas známe svojimi vtipnými kúskami a deťom nechávajú malé vtipné drobnosti.
Vianoce v Grónsku sa začínajú zapálením oranžovej vianočnej hviezdy, ktorá žiari z okien. Tradične je každý z troch dní Vianoc darovaný niekomu inému. Štedrý deň patrí deťom, 1. sviatok vianočný dospelým a starším a 2. sviatok vianočný mladým.
Štedrá večera obsahuje niekoľko druhov mäsa, pričom prevažuje to rybacie na rôzne spôsoby.
U protinožcov sa na Vianoce snehu nedočkáte. Mnohí preto slávia tieto sviatky na pláži.
Medzi obľúbené aktivity Štedrého večera u mnohých patrí grilovanie, prechádzky a užívanie teplých dní.
Čína oficiálne Vianoce neoslavuje, nie sú štátnym sviatkom, no napriek tomu tu získali popularitu od 90. rokov 20. storočia.
K tradičným americkým obrazom si pridali vlastné – Santa Claus má v ruke takmer vždy saxofón a počas štedrého dňa si darujú jablká, keďže slovo jablko znie v ich jazyku podobne ako „pokojná noc“.
Vianoce v Etiópii sa oslavujú v januári. Africká krajina, ktorá medzi prvými prijala kresťanstvo, nemá žiadneho Santa Clausa a nedávajú si ani darčeky. Sviatok je tu orientovaný nábožensky.
Pred Štedrým večerom, ktorý pripadá na 7. januára, mnohí držia 43-dňový pôst od mäsa, tuku, vajec a mliečnych výrobkov. Ľudia sa na Štedrý deň ráno obliekajú do bieleho a idú na omšu.
Športovou tradíciou vo vidieckych častiach je hra s názvom Ye Genna Chewata, ktorá je podobná pozemnému hokeju.
Vianoce v Guatemale sa začínajú pálením podobizne diabla dňa 7. decembra, ktorý je považovaný tiež za deň nepoškvrneného počatia.
Keďže pri spaľovaní takýchto podobizní sa uvoľňuje množstvo škodlivých látok do ovzdušia, miestne ministerstvo životného prostredia posledné roky volá po ekologickejších alternatívach osláv.
Čoraz viac Slovákov trávi Vianoce na svahoch a v hoteloch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo