Čo robiť, keď vám váš blízky oznámi, že mu diagnostikovali rakovinu? Redaktorka CNN Sara Sidner predstavila odporúčania, ako s pacientmi komunikovať.
Redaktorke CNN Sare Sidner diagnostikovali rakovinu prsníka. Okrem nepríjemnej liečby a návštev lekárov musela čeliť aj tomu, ako to oznámiť svojmu okoliu. Stretla sa s mnohými reakciami. Predstavila preto pre CNN tipy a rady, ako pristupovať k ľuďom s rakovinou.
Je dôležité, aby blízky s pacientom neukončili kontakt. Je však možné, že odpovede sa nedočkajú. V takom prípade by sa nemali na danú osobu hnevať.
„Oslovte takým spôsobom, ktorý nevyžaduje odpoveď. Nebuďte nahnevaní, ak osoba nikdy neodpovie alebo odpovie o niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov neskôr,“ poradila Sidner.
„Keď vám na začiatku diagnostikujú rakovinu a liečite sa na ňu, musíte vedieť, že ľuďom na vás záleží, no môže vás to vystresovať, ak cítite tlak odpovedať na každú správu, list alebo e-mail, zatiaľ čo sa pohybujete v zložitosti liečby a svojich vlastných emócií,“ vysvetlila.
Namiesto neustáleho vypisovania či vyvolávania odporúča, aby im ľudia iba dali vedieť, že na nich myslia. A rovnako, ak ich budú potrebovať, sú ochotní pomôcť.
Ak blízki uvažujú nad darčekom, existujú aj lepšie veci než prikrývky či sviečky. „Mnohí z nás dostávajú toľko prikrývok a sviečok, že niektoré z nich musíme darovať. To nás zase vedie k pocitu viny, že niečo od priateľa alebo kolegu sme posunuli ďalej. Aj keď im to môže pomôcť,“ povedala Sidner.
Omnoho lepším darčekom je podľa nej darčeková karta na donášku jedla. „Dobrá výživa je dôležitou súčasťou liečenia, ale počas liečby sa varenie môže zdať ako práca, na ktorú jednoducho nemáte energiu,“ vysvetlila.
Počas chemoterapie môže byť pacientov čuch zosilnený. Silné arómy, ktoré pri varení vznikajú, tak môžu vyvolať nevoľnosť. Okrem donášky jedla ich podľa Sidner poteší aj napečené jedlo, ktoré im doručíte.
Je dobré pristupovať k ľuďom s rakovinou opatrne, ale priveľa súcitu im môže skôr ublížiť. „Je to upokojujúce, keď sa s vami nezaobchádza, akoby ste boli zo skla alebo, akoby ste mali zomrieť,“ povedala Sidner.
Namiesto plakania nad diagnózou sú podľa nej bežné konverzácie o každodenných veciach a smiech omnoho príjemnejšie.
Mnohí majú potrebu porozprávať pacientom iné príbehy ľudí s rakovinou. Nie je však vhodné rozprávať im hororové príbehy o strašidelnej liečbe či smrti.
„Ak poznáte niekoho, kto zažil rovnaký typ rakoviny, podeľte sa o akékoľvek tipy, ktoré mu pomohli prekonať to,“ povedala Sidner. „Neviem vám povedať, koľkokrát niekto povedal ‚Hej, moja žena povedala, aby som vyskúšal tento krém na popáleniny spôsobené ožiarením‘ alebo ‚Skús toto, aby ti to pomohlo pri nevoľnosti alebo spánku‘.“
Pre pacientov s rakovinou je dobré spoznať ľudí, ktorí si podobnou či rovnakou situáciou prešli tiež. „Ak niekto, koho poznáte, zažil rakovinu a je ochotný podeliť sa o svoje skúsenosti s niekým, kto je novo-diagnostikovaný, môže to zmierniť toľko úzkosti,“ vysvetlila Sidner.
„Učenie sa od žien, ktoré prešli rovnakou liečbou, akou som prechádzala ja, alebo sa chystali začať, pre mňa zmenilo hru – najmä pokiaľ ide o operáciu,“ dodala. Naučila sa od nich mnoho a nadobudla pocit, že má situáciu trochu viac pod kontrolou.
Pacientov by ste nemali unavovať otázkami o ich liečbe a jej priebehu. Omnoho nápomocnejšie je byť tam pre nich, pomáhať im a odviezť ich pozornosť od diagnózy.
Pozrite si reportáž Televíznych novín o prevencii pred rakovinou:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
